#Ležia vedľa seba v troch radoch a niektorí majú na rukách stále železné putá. Nejde o scénu z filmu, ale o skutočný nález, pri ktorom dodnes nepoznáme mená ani previnenie pochovaných mužov. Po približne 2 600 rokoch však ich zuby prezradili stopu, ktorá poriadne zamiešala tým, čo sme si o nich doteraz mysleli.
Keď archeológovia v roku 2016 pri Falerone neďaleko Atén odkryli tri masové hroby, čakalo ich 79 kostier dospelých mužov pochovaných v troch radoch. Mnohí mali stále kovové okovy, takže bolo jasné, že nešlo o obyčajný pohreb. Kto boli a prečo skončili spoločne v zemi, zostalo otvorené. Medzi možnosťami sa objavili zahraniční útočníci, piráti, politickí rebeli aj miestni zločinci. Teraz do celej záhady vstúpili ich zuby, ktoré dokážu uchovať informáciu, akú by si na prvý pohľad v ľudskej kostre nehľadal.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
Stopa v zuboch
Zubná sklovina funguje trochu ako chemická časová kapsula. Počas detstva sa do nej cez vodu a potravu dostáva stroncium, ktorého izotopové zloženie súvisí s geologickým prostredím oblasti, v ktorej človek vyrastal. Keď sa sklovina raz vytvorí, zásadne sa už nemení. Aj tisíce rokov po smrti tak môže napovedať, či človek strávil detstvo v okolí miesta, kde boli jeho pozostatky nájdené, alebo prišiel odinakiaľ. Pri Falerone sa analyzovalo celkovo 163 ľudí vrátane 66 zo 79 spútaných mužov.
Čísla boli výrazné. Z analyzovaných mužov v okovách malo 64 zo 66, teda 96,9 percenta, hodnoty zodpovedajúce oblasti Atiky. Len dvaja vykazovali známky iného pôvodu. Podobný pomer vyšiel aj pri ostatných pozostatkoch z pohrebiska – zo všetkých 163 analyzovaných ľudí bolo 156, teda 95,7 percenta, vyhodnotených ako miestnych. Detailná analýza tak výrazne oslabuje predstavu, že by masový hrob patril skupine cudzincov, ktorá sa do oblasti dostala zvonka.
Shackled skeletons in mass grave could be rebel army that tried to take Athens 2,600 years ago – … pic.twitter.com/vqPBpTjxh1
— The BIG Detecting Show (@archmdmag) July 25, 2017
Vlastní ľudia
Tým sa celý nález stáva ešte temnejším. Ak väčšina mužov vyrastala v Atike, násilie zrejme nebolo namierené proti skupine vzdialených cudzincov. Muži mohli byť súčasťou rovnakého prostredia ako ľudia, ktorí žili a zomierali v ich okolí. Presne kto ich dal spútať a pochovať, však z chemického zloženia zubov nevyčítaš. Jednou z možností je vnútorný politický konflikt. Archaická Atika zažívala mocenské zápasy a muži mohli patriť k porazenej strane niektorého z nich. Do úvahy prichádza aj neúspešný prevrat alebo poprava miestnych zločincov. Samotný pôvod mužov nedokazuje, ktorá verzia je správna. Vieme iba to, že predstava skupiny zahraničných útočníkov už k dostupným chemickým stopám veľmi nesedí.
Bez mena
Na celej záhade je najzaujímavejšie, koľko toho zuby dokázali prezradiť a koľko toho stále zostáva skrytého. Vieš približne, kde títo muži vyrastali, no nevieš, ako sa volali, čo robili ani čo sa odohralo tesne pred ich smrťou. Ani okovy samy osebe nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či išlo o trest, politickú pomstu alebo inú formu násilia. Po približne 2 600 rokoch sa tak podarilo vyradiť jednu veľkú časť skladačky bez toho, aby sa vyriešil celý príbeh. A možno je na náleze najdesivejšie práve to: desiatky mužov skončili spútané v spoločnom hrobe medzi vlastnými ľuďmi a dôvod, prečo sa im to stalo, zostáva pochovaný spolu s nimi.