Podzemné zásobníky zemného plynu v Európskej únii boli k 31. augustu naplnené na 65,09 %. Obsahovali 735,74 terawatthodiny (TWh) plynu, pričom ich naplnenie sa za deň zvýšilo o 0,36 percentuálneho bodu. Vyplýva to z posledných úplných údajov organizácie Gas Infrastructure Europe (GIE).
Európske zásob
Zásoby naďalej výrazne zaostávajú za minulým rokom. V porovnateľnom období boli európske zásobníky naplnené približne na 78 %, čo predstavuje medziročný rozdiel približne 13 percentuálnych bodov.
Medzi jednotlivými krajinami pretrvávajú výrazné rozdiely. Najvyššie naplnenie vykazovalo Portugalsko s 93,08 %, nasledované Poľskom s 93,07 % a Talianskom s 82,97 %. Dánske zásobníky boli naplnené na 75,99 % a španielske na 73,45 %.
Najnižšiu úroveň malo Lotyšsko so 45,03 % a Holandsko so 46,85 %. Nemecké zásobníky boli naplnené na 53,00 % a belgické na 54,57 %. Nižšia úroveň v Nemecku a Holandsku má väčšiu váhu aj vzhľadom na rozsah ich skladovacích kapacít.
Slovenské zásobníky
V slovenských zásobníkoch sa nachádzalo 18,49 TWh plynu a boli naplnené na 50,34 %.
Európsky trh s plynom zostáva napätý. Referenčný októbrový kontrakt na holandskom uzle TTF sa v utorok o 6.41 hod. obchodoval za 70,95 eura za megawatthodinu, o 1,63 % vyššie oproti predchádzajúcej uzatváracej cene. Počas ranného obchodovania dosiahol najviac 71,18 eura za megawatthodinu. Ceny zvyšuje najmä neistota okolo dodávok LNG z Perzského zálivu po obnovení bojov medzi USA a Iránom, ako aj nižšie zásoby a riziko silnejšej konkurencie Európy s Áziou o dostupné náklady skvapalneného plynu.
Európska komisia napriek nižším zásobám nevidí bezprostredné ohrozenie dodávok. Situáciu bude spolu s členskými štátmi naďalej monitorovať.
Pravidlá EÚ zachovávajú cieľ naplniť zásobníky na 90 % v období od 1. októbra do 1. decembra. Členské štáty sa však môžu od cieľa odchýliť pri nepriaznivých trhových podmienkach alebo technických obmedzeniach.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Fínsky prezident Stubb: Čína nedovolí Rusku použiť jadrové zbrane
1.9.2026 (SITA.sk) –
Čína súkromne ubezpečila Fínsko, že nedovolí Rusku použiť jadrové zbrane, uviedol fínsky prezident Alexander Stubb. Podľa neho môže postoj Pekingu, ktorý patrí medzi najvýznamnejších ekonomických a diplomatických partnerov Moskvy, pôsobiť ako účinná brzda prípadnej jadrovej eskalácie vojny na Ukrajine. Referuje o tom web Politico.
Stubb uviedol, že otázku otvoril počas letnej návštevy čínskeho ministra zahraničných vecí. „Povedal, že nikdy nedovolíme, aby sa to stalo. A myslím si, že je to celkom dobrý odstrašujúci faktor,“ povedal fínsky prezident. Wang I sa so Stubbom stretol v Helsinkách 5. júla, pričom medzi témami rokovania bola ruská invázia na Ukrajinu a európska bezpečnosť.
Fínsky prezident zároveň tvrdí, že Moskve vyhovuje, keď sa Európania sústreďujú na možnosť jadrovej eskalácie alebo priameho ruského útoku na Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO). „Rusko chce, aby sme tu my Európania sedeli a diskutovali: Bude Rusko eskalovať? Použije Rusko jadrové zbrane? Zaútočí Rusko na NATO a Európu?“ uviedol.
Európa by podľa Stubba mala reagovať pokojne, ale zároveň zostať pripravená. „Zostaňte pokojní, zachovajte si chladnú hlavu, zostaňte ostražití. Nedramatizujte, pripravte sa na najhoršie, aby ste tomu zabránili,“ povedal. Podobný postoj zaujal už v máji po preniknutí dronu do fínskeho vzdušného priestoru pri Helsinkách, keď zdôraznil, že krajina nečelí priamej vojenskej hrozbe.
Stubb nepovažuje za pravdepodobný ani bezprostredný ruský útok na NATO. Pokusy Moskvy preverovať reakcie Severoatlantickej aliancie označil skôr za „provokovanie“ než za prípravu na vojnu. Ruské jednotky sú podľa neho naďalej viazané bojmi na Ukrajine a odstrašujúca sila NATO robí priamy útok veľmi nepravdepodobným.
Fínsky prezident však zároveň vyhlásil, že sa približuje čas, keď by Európa mala obnoviť priamy politický dialóg s Moskvou. „Som presvedčený, že sa blížime ku dňu, keď by bolo užitočné, aby boli Európania v priamejšom kontakte s Ruskom, najmä preto, že musíme predchádzať nedorozumeniam,“ povedal Stubb.
Európa podľa neho ešte v tomto bode nie je a bezprostrednou prioritou zostáva podpora Ukrajiny. Do budúcnosti však považuje obnovenie komunikácie za potrebné. „Nemôžete jednoducho stlačiť tlačidlo stlmenia. Musíte začať diskusiu,“ dodal prezident Fínska, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov a po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vstúpilo do NATO.
26 fotografií v galérii
Viac k téme: európska bezpečnosť, ruské hrozby, ruské jadrové zbrane
Zdroj: SITA.sk – Fínsky prezident Stubb: Čína nedovolí Rusku použiť jadrové zbrane © SITA Všetky práva vyhradené.