Manželia Radim Ucháč a Kateřina Ucháčová pôsobia v Hnutí Pro život ČR, českej pro-life organizácii, ktorá sa venuje pomoci nečakane tehotným ženám, lobingu v oblasti pro-life legislatívy a každoročnému usporadúvaniu Pochodu pro život. Radim je predsedom organizácie.
Minulý ročník pochodu sa dostal do širšieho povedomia vďaka tomu, že skupina radikálov pochod zablokovala. Jeho účastníci sa ocitli na niekoľko hodín uväznení v uliciach Prahy a česká polícia nedokázala zabezpečiť, aby sa pochod mohol dokončiť.
Ucháčovci v rozhovore opisujú, ako minuloročné udalosti prebiehali, ako tohto roku zmenili taktiku a aké reakcie udalosť vyvolala v českej spoločnosti.
Rozhovor vznikol pri príležitosti účasti Radima a Kateřiny na Bratislavských Hanusových dňoch.
Aké sú ciele Pochodu pro život?
Pochod usporadúvame preto, aby sme vyjadrili podporu ženám čakajúcim nečakané dieťa a aby sme pre ne získali aj spoločenskú podporu. Vítame teda všetkých, ktorí majú dobrú vôľu akokoľvek tehotným ženám a ich rodinám pomôcť a dať šancu ich nenarodenému dieťaťu.
Samozrejme, že okrem pochodu pomáhame týmto ženám aj individuálne, aj celospoločensky formou lobingu v prospech zmeny rôznej legislatívy. Cieľom pochodu však nie je konkrétna legislatívna zmena, ale zapojenie spoločnosti do tejto pomoci, aby sa narodilo maximum počatých detí.
Naši oponenti nás nemajú radi okrem iného preto, že sa zastávame žien – ten, kto má najväčší záujem dieťa ochrániť, je jeho matka. My to dieťa nemáme ako ochrániť.
Oni však tvrdia, že chcete obmedzovať práva žien.
Treba rozlíšiť vonkajšie frázy a to, čo je za nimi. Ich privádza do zúrivosti, že sme prevzali tému ochrany žien.
To sa mi celkom nezdá.
Samozrejme, že formálne hovoria o patriarcháte a podobne, no oni sú zvyknutí, že sa práva žien stavajú proti právam dieťaťa. Teda že chránime dieťa pred matkou.
Podľa prieskumu IPSOS vylúčilo prinútenie k potratu iba 44 percent žien. Podľa interných štatistík našej Linky pomoci v tehotenstve rieši nátlak na podstúpenie potratu priemerne šesťdesiat až sedemdesiat percent klientok, z čoho priame hrozby a vydieranie predstavujú priemerne desať až pätnásť percent.
Je to spravidla od partnera, zamestnávateľa, svokry… Týmto tehotným mamičkám považujeme za potrebné pomôcť.
Ako neziskovka však nemáme ako zachrániť nenarodené deti. Môžeme o tom hovoriť, mať takú pózu, ale prakticky je potrebné pomôcť konkrétnej tehotnej matke, aby ona zachránila svoje dieťa.
Radim Ucháč. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Mohli by ste uviesť pár príkladov konkrétnej pomoci ženám, respektíve úspechov vášho lobingu?
Teraz od septembra 2026 začína pre vysokoškoláčky platiť mesačná dávka „hlídačkovné“ vo výške tretiny minimálnej mzdy, aby si nemuseli vyberať medzi štúdiom a dieťaťom, ale dokázali zvládnuť oboje.
V minulosti sme napríklad pomohli presadiť doplatenie rodičovského príspevku v plnej výške, ak sa ďalšie dieťa narodilo skôr, než bola vyčerpaná celá čiastka. V roku 2018 sme sa so zdravotnými poisťovňami dohodli na možnosti zazmluvnenia a úhrady konzultačného výkonu gynekológom pre ich nečakane tehotné pacientky. Toto však dnes už neplatí, pretože sa zmenil spôsob úhrady starostlivosti o tehotné ženy.
Spomenuli ste, že vaším cieľom je aj to, aby sa narodilo maximum počatých detí.
Prostriedky môžu byť rôzne – apel na zodpovednosť mužov, zapojenie okolia ženy, daňové opatrenia, sociálne opatrenia a samozrejme i legislatívna regulácia potratov. Ak by cieľom bolo vnútiť zákaz potratov, ľudia to odmietnu podobne, ako keď bolo zakázané chodiť bez rúšok a veľa ľudí to ignorovalo.
Aká časť českej spoločnosti schvaľuje legálne potraty?
Záleží na tom, ako sa spýtate. Podstatná je jedna vec: katolíci, ktorí aspoň trochu tušia niečo o viere, vedia, že zákaz potratov nezahŕňa situácie, keby žena bola zomrela – v zmysle teórie dvojitého účinku.
Lenže prakticky nikto z neveriacej spoločnosti túto skutočnosť nerozlišuje. Ak teda poviete, že ste za zákaz potratov, pre mainstreamovú spoločnosť to zahŕňa aj prípady úmrtia ženy. Inými slovami, dostávate sa do pozície extrémistu, ktorý nemá v spoločnosti čo robiť.
Problém je teda už v samotnom slovníku. Keď sa Čechov spýtate, či sú za zákaz potratov, deväťdesiat percent povie, že nie. Ale keď pôjdete do detailov, zistíte, že drvivá väčšina českej spoločnosti chápe umelý potrat na žiadosť ako extrémne výnimočnú situáciu, ktorej je vhodné sa vyhnúť.
Myslím, že česká spoločnosť nepodporuje potraty ako ženské právo v nejakom pozitívnom zmysle. Chápe to ako zadné vrátka, keď nejde inak, a práve Pochod pro život i každodenná činnosť našej Linky pomoci v tehotenstve má dať nádej, že vždy existuje lepšie riešenie než usmrtenie nenarodeného dieťaťa.
Kateřina Ucháčová. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Ako dlho organizujete pochody a akú mávajú účasť?
Už cez dvadsať rokov a konajú sa vždy v Prahe. Účasť väčšinou bola okolo desaťtisíc, po covide to kleslo asi na tri- až päťtisíc.
V minulom roku ste prvýkrát pochod nemohli dokončiť, lebo vás zablokovali odporcovia. Ako to prebiehalo?
Agresivita voči nám vzrastala v ostatných piatich-šiestich rokoch, ale vlani to polícia už nezvládla. Niekoľko stoviek oponentov z radov progresívnych extrémistov nás zablokovalo. Účastníci pochodu, ktorý mal trasu od Pražského hradu na Václavské námestie, ostali uväznení v uličkách Starého Mesta, kde na nich vrieskali oponenti.
Policajti sa tvárili, že musia najprv vypratať terasy na uliciach, aby mohli urobiť zákrok. V tej situácii nevedeli ani to, kto ku komu patrí, takže ak niekto k nim prišiel a povedal, že chce odísť, iba mu povedali, že nesmie, lebo tam prebieha zákrok. Ľudia teda nemohli na toaletu, kúpiť si vodu.
Navyše polícia spravila kordóny, takže ak ste chceli opustiť zhromaždenie, museli ste prejsť kordónom pomedzi vrieskajúci dav a dúfať, že sa na vás ten dav nevrhne a bude iba kričať.
Zablokovaný pro-life pochod v PrahePolícia namiesto ústavného práva na zhromažďovanie ochránila blokádu anarchistov, tvrdí právnikAké ste mali pocity, keď ste zistili, že pochod je zablokovaný?
V tom momente to bol najmä pocit zodpovednosti za ľudí, ktorí na pochod prišli, aby boli v bezpečí a nič sa im nestalo. Čiastočne sme však cítili bezmocnosť, lebo sme nemohli nič robiť. Keď vám polícia nariadi „stojte“, musíte stáť. Možno vám dovolí odísť a možno nie – niektorým dovolila, iným nie.
Nevedeli sme, či sa niečo nestane, či niekomu nerupnú nervy na jednej či druhej strane. Keď niekto kričí na vás vrátane detí, vašou automatickou reakciou je ich chrániť.
Podnikli ste odvtedy nejaké kroky?
Riešili sme to na úrovni poslaneckých snemovňových a senátnych výborov, podalo sa asi osemdesiat žalôb na Políciu ČR, podali sa trestné oznámenia a oponentom, ktorí neposlúchli výzvy polície, sa udelili správne pokuty vo výške asi 250-tisíc Kč.
Komunikujeme s politikmi a získali sme pomerne veľké sympatie aj medzi gynekológmi, lebo si uvedomili, čo robíme. Aktuálne sa Ústavný súd zaoberá sporom o povinnosti polície efektívne chrániť slobodu zhromažďovania zraniteľných osôb, ako sú rodiny s deťmi.
Zaujímavé bolo, že táto blokácia bola široko publikovaná v médiách. Naším veľkým problémom dovtedy bolo, že Pochod pro život sa vnímal ako nejaká interná teambuildingová akcia pre vzájomné povzbudenie sa a médiá nemali dôvod o tom informovať.
Manželia Ucháčovci na Bratislavských Hanusových dňoch. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Myslíte si, že v konečnom dôsledku vám tá blokáda pomohla?
Paradoxne áno. Svojou agresivitou nám získala spoločenský rešpekt, čo asi tí blokujúci nechceli. Sami sa predstavili ako agresívna extrémistická skupina.
Zo strany odporcov to teda nebolo nejaké víťazstvo.
Myslím si, že oni majú iba zlé voľby. Lebo to nie je len o pochode – ženám reálne pomáhame a robíme lobing, pričom to celé podporujeme Pochodom pro život. A bez ohľadu na to, či naši oponenti budú alebo nebudú blokovať pochod, lobing a aj praktická pomoc ženám budú stále pokračovať.
A oni sa veľmi desia toho, že sme schopní komunikovať s politikmi naprieč stranami a presadzovať rozumnú legislatívu a paradoxne tomu ešte sami pomohli.
Ovplyvnila minuloročná udalosť účasť v tomto roku?
Báli sme sa toho, predsa len sú to často rodiny, navyše je to Praha, kde sa odohráva množstvo nepríjemných vecí a na pochod chodia ľudia z celej republiky aj z vidieka, toto je pre nich cudzí svet. Prekvapilo nás však, že sa prihlásilo ešte viac ľudí ako vlani.
Pre mnohých ľudí je presvedčenie, s ktorým na pochod chodia, silnejšie ako negatívne zážitky a uvedomujú si, že práve pre ten odpor je svedectvo ich postoja o to účinnejšie. Tak to komunikujú aj svojim deťom.
Ako prebehol pochod tento rok?
Tohto roku vedenie Polície ČR opäť zlyhalo. Treba však zdôrazniť, že tým nemyslíme radových policajtov na ulici – tí boli výborní, ale očividne mali zakázané postihovať protiprávne konanie.
Vlani polícia nasadila na ochranu zhromaždenia dvestopäťdesiat policajtov vrátane ťažkoodencov, čo už vtedy bol extrémny počet. Tento rok však nasadila až deväťstojeden policajtov, ktorými vytvorila iba kordóny, akési „uličky hanby“, ktorými ľudia mohli prejsť na Václavské námestie. Na ňom už čakali vrieskajúce stovky oponentov.
Polícia takto síce umožnila účastníkom prejsť, ale celé zhromaždenie uzavrela a spravila z neho de facto súkromnú akciu. Bežná verejnosť sa naň nedostala. Z tohto dôvodu zásah Polície ČR opäť riešime na súde.
Podľa nášho názoru Polícia ČR rezignovala na ochranu slobody slova a zhromažďovania. Rieši iba to, aby netiekla krv.
Odporcovia akciu opäť takmer zablokovaliV Prahe sa konal Pochod za život, rodinám s deťmi museli pomôcť ťažkoodenciČo by podľa vás mala spraviť inak?
Úplne by stačilo, keby stovky oponentov, ktoré mala opakovane uzavreté v uliciach, stotožnila a rozdala pokuty v súlade so zákonom. Miesto toho ich vždy po čase pustila a oni sa posunuli k ďalšej blokáde a pokračovali v narušovaní.
Hovoríte, že česká polícia rezignovala na ochranu slobody slova, ale tú predsa majú aj vaši oponenti.
Pochod pro život bolo riadne nahlásené zhromaždenie v zmysle zákona. Naši oponenti zorganizovali neohlásené blokačné skupiny s cieľom nás umlčať a zastrašiť. Skandujú pri tom heslá ako „Praha je feministická“, „Už ani meter patriarchátu“ a podobne.
Sloboda slova neznamená blokovanie druhých, prejavy nenávisti, fyzické napádanie rodín, prepichovanie detských balónikov špendlíkmi, používanie hlasných sirén ako akustických zbraní.
Tieto plynové klaksóny podľa svedectiev púšťali oponenti napríklad aj priamo do kočíkov. Oni sami pritom mali chrániče sluchu. Nehovoriac o množstve vulgarizmov a slovných útokov, ktoré na účastníkov pochodu vykrikovali.
Spomínate si na nejaké príklady?
Napríklad tento rok skandovali „chyť si svojho fašistu“. Myslím, že keby sa takto správali oponenti nejakých progresívnych zhromaždení, jasne by to bolo vyhodnotené ako prejav nenávisti. Je to dvojaký meter.
Prijali ste na základe minuloročných skúseností nejaké opatrenia?
Zaoberali sme sa tým, ako podujatie usporiadať bez toho, aby sme boli závislí od konania polície. Jeden veľký sprievod sme preto rozdelili na osemdesiat malých a nahlásili sme osemdesiat zhromaždení na dvadsiatich trasách po malých skupinách.
Tie sa skutočne zorganizovali a takto bol pochod nezablokovateľný. Niekoľko blokád sa objavilo, ale menšie skupiny osôb jednoducho zmenili trasu a obišli ich.
Polícia z tohto nášho riešenia pochopiteľne bola zúfalá, ale otvorene povedala, že nemá povinnosť zabezpečiť, aby sme ako jeden sprievod prešli. Iba že musí vyvinúť primerané úsilie, ale za výsledok nenesie zodpovednosť.
Manželia Ucháčovci. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Minuloročný pochod sa konal počas vlády Petra Fialu, tohtoročný už za Andreja Babiša. Nastala nejaká zmena z hľadiska politických reakcií na vaše pochody?
Niektorí politici sa nás zastali v zmysle, že sa pošliapava naša sloboda slova. Hovoria napríklad, že síce nie sú proti potratom, ale nech máme právo vyjadriť svoj názor. Myslím, že reakcie na sociálnych sieťach či v médiách boli tohto roku ešte pozitívnejšie ako vlani – bolo to viditeľné napríklad aj v diskusiách pod článkami.
Čo sa týka vládnych predstaviteľov, bývalý minister vnútra Vít Rakušan sa k vlaňajšiemu incidentu vyjadril, že všetko bolo v poriadku. Tohto roku pán premiér dal vedieť, že tieto problémy bude riešiť s ministrom vnútra Lubomírom Metnarom a bude sa to riešiť aj na brannobezpečnostnom výbore, pretože problém nie je v policajných zložkách, ale vo vedení polície, ktoré má obavy zasiahnuť proti progresívnym aktivistom.
Iba náklady na nasadenie deväťsto policajtov, ktorí dokázali zdokumentovať päť priestupkov, hovoria za všetko.
Náš prvý spoločný prezident Tomáš Garrigue Masaryk považoval vyhnanie plodu za veľký zločin a odmietal ho omilosťovať. Ako si vysvetľujete, že v krajine, ktorá sa hlási k odkazu Masaryka a má v motte „Pravda víťazí“, je takmer nemožné spraviť pro-life akciu?
Jeden vtip hovorí, že na prezidentskej štandarde je gramatická chyba a správne to má znieť „Pravda vítězi“ („Pravda víťazovi“ – pozn. red.). Česká spoločnosť je – v reálnom živote – za život, no ľudia sú presvedčení, že nie je možné žiť bez umelých potratov na požiadanie, lebo by umierali ženy. Je to predsudok.
Zvíťazí v Česku pravda?
Časom určite áno.