3.9.2026 (SITA.sk) –
Európski šéfovia tajných služieb sa obávajú, že ruská vojna proti Ukrajine sa čoraz viac prenáša aj na ich územie. Spojenci Kyjeva na Západe však majú problém nájsť účinné opatrenia, ktorými by zastavili „hybridné“ útoky Moskvy.
Dánska spravodajská služba vo štvrtok varovala, že Rusko sa „aktívne“ pripravuje na sabotážne operácie proti tamojšiemu obrannému priemyslu.
Terčom môžu byť všetci
Šéfka francúzskej kontrarozviedky DGSI Céline Berthonová minulý týždeň na podnikateľskom fóre uviedla, že nález dronu s výbušninami na letisku pri nemeckom Lipsku v auguste môže byť signálom, že terčom sa môžu stať aj francúzske firmy.
„Musíme sa prispôsobiť,“ povedala Berthonová počas diskusie s názvom „Sme pripravení čeliť vojne?“.
Berlín v utorok obvinil z incidentu Moskvu. Európska únia uviedla, že prípad nesie všetky znaky „štátom podporovaného terorizmu“. Členské štáty si predvolali ruských diplomatov a diskutujú o ďalších sankciách.
Tradičné metódy zlyhávajú
Analytici však tvrdia, že tradičné opatrenia, ako odhaľovanie špiónov či diplomatické odvety, Rusko zatiaľ od jeho aktivít neodradili.
Podľa experta na ruské bezpečnostné služby Andreja Soldatova je západný „arzenál“ opatrení zastaraný. „Musíme prijať, že čelíme dlhodobej hybridnej vojne,“ povedal pre AFP.
Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 európski spojenci Kyjeva hlásia sériu hybridných útokov spájaných s Ruskom.
Patria medzi ne prelety dronov v blízkosti citlivých objektov, narúšanie vzdušného priestoru, kybernetické útoky či podozrenia z prípravy atentátov. Rusko svoju účasť odmieta.
Aj sankcie môžu byť riskantné
Soldatov vyzýva na systematické zlepšenie výmeny spravodajských informácií medzi európskymi službami a dôkladnejšiu spravodajskú prácu. Podľa neho si to vyžiada značné náklady aj „zmenu myslenia“ samotných tajných služieb.
Analytici zároveň upozorňujú, že ďalšie sprísňovanie sankcií a bezpečnostných opatrení môže byť riskantné.
Alexander Gabujev z Carnegie Russia Eurasia Center varoval, že pravidlá pre eskaláciu hybridnej vojny nie sú jasne definované, čo zvyšuje riziko udalostí s veľkým počtom obetí.
„Zatiaľ je však pravdepodobné, že väčšina krajín sa obmedzí na sankcie a podporu Ukrajiny,“ uviedol.
Viac k téme: Hybridné hrozby, ruské sabotáže, ruské tajné služby, ruské útoky, Rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk – Európa hľadá spôsob, ako čeliť čoraz intenzívnejším ruským hybridným útokom © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Platy na Slovensku sa zastavili v raste, reálne zárobky po dvoch rokoch klesli
Rast nominálnej mzdy sa v druhom štvrťroku 2026 spomalil. Hrubé mesačné zárobky boli síce medziročne v priemere o 3,2 % vyššie, to však nestačilo na pokrytie inflácie a reálna mzda preto po dva a pol roku nepretržitého zvyšovania klesla. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Podľa analytikov bude pomalší rast miezd pokračovať aj naďalej.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v druhom štvrťroku 2026 úroveň 1 707 eur, medziročne vzrástla o 3,2 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 53 eur.
Tempo nominálneho rastu miezd však výrazne spomalilo a dosiahlo najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov.
Mzdy po zohľadnení inflácie
Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne znížili o 0,5 %. Ich medziročný rast sa tak po dva a pol roku prerušil. Naposledy klesla reálna mzda v treťom štvrťroku 2023. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne vzrástla o 0,6 %.
Priemerná nominálna mzda vzrástla v 16 z 19 sledovaných odvetví. Tempo rastu hrubých zárobkov sa pohybovalo od 1,8 % v administratívnych službách po 9,8 % v oblasti nehnuteľností. V troch odvetviach hrubé mzdy klesli. Najvýraznejšie to bolo vo verejnej správe, a to o 4,8 %. Mierny pokles zaznamenali aj zamestnanci v oblasti vzdelávania, a to o 0,2 % a v dodávke vody o 0,1 %.
Rozdiely v odvetviach
Po zohľadnení inflácie si reálny rast miezd udržalo 12 z 19 odvetví. Najvýraznejšie sa zvýšila kúpna sila zárobkov v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 5,9 %. V ostatných odvetviach sa reálny rast miezd pohyboval od 0,3 % v obchode po 4,6 % v ťažbe a dobývaní. V siedmych odvetviach reálne zárobky medziročne klesli. Najvýraznejšie to bolo vo verenej správe, kde sa platy medziročne znížili o 8,2 %. Najmenší pokles reálnej mzdy evidovali zamestnanci v umení, zábave a rekreácii (0,1 %).
V priemysle a obchode si mzdy udržali nominálny aj reálny rast. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 878 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,9 % a jej reálna hodnota o 1,2 %. V obchode vzrástla priemerná nominálna mzda o 4 % na 1 596 eur, po zohľadnení inflácie bola vyššia o 0,3 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2 900 eur mali počas druhého štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách, ale aj v dodávke elektriny a plynu. Najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 974 eur, ako jediné odvetvie ostalo pod hranicou tisíc eur.
Priemerné mzdy v krajoch
Nadpriemernú mzdu si naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde platy presiahli 2 000 eur. V ostatných krajoch sa priemerné mzdy pohybovali od 1 359 eur v Prešovskom kraji po 1 643 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých ôsmich regiónoch, jej reálna hodnota však iba v troch. Najvyšší nominálny aj reálny rast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa zvýšili o 4,6 %, reálne stúpli o 0,9 %. Po zohľadnení inflácie vzrástla priemerná mzda aj v Žilinskom kraji o 0,8 % a Nitrianskom kraji o 0,3 %. V Trenčianskom kraji zostala reálna mzda medziročne bez zmeny. V ostatných štyroch regiónoch klesla, najvýraznejšie v Košickom kraji o 2,7 %.
Za prvý polrok 2026 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR 1 659 eur a medziročne vzrástla o 4,6 %. Napriek poklesu v samotnom druhom štvrťroku si za prvých šesť mesiacov roka reálna mzda ešte udržala medziročný rast o 0,9 %.
Tlak na ceny služieb
Spomalenie rastu priemernej mzdy prekvapil aj analytikov. Jej medziročný rast v druhom štvrťroku o 3,2 % bol podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša pod úrovňou ich odhadov.
„Dynamiku rastu nominálnych miezd v druhom kvartáli tlmil aj vysoký porovnávací základ. V rovnakom období minulého roka vzrástli mzdy až o 8,8 %, pričom k tomuto výsledku výrazne prispeli jednorazové odmeny vo verejnom sektore. S týmto bázickým efektom je konzistentný aj vývoj v jednotlivých odvetviach, keď mzdy vo verejnej správe medziročne klesli o 4,8 % a vo vzdelávaní o 0,2 %, zatiaľ čo napríklad v priemysle stále rástli o 4,9 %. Z pohľadu poklesu reálnych miezd je zároveň dôležité dodať, že k inflácii v tomto roku výrazne prispieva rast cien energií, najmä tepla. Jeho dosah na rozpočty podstatnej časti domácností však zmierňujú energošeky. Tie nemenia samotný štatistický údaj o reálnej mzde, ale zlepšujú disponibilný príjem a kúpnu silu domácností. Podľa našich odhadov by po zohľadnení tejto pomoci bol vývoj kúpnej sily v druhom kvartáli približne stagnujúci,“ zhodnotil analytik.
Dodal, že rast miezd ostáva jedným z faktorov, ktoré udržiavajú tlak najmä na ceny služieb, hoci aj ten sa s postupným spomaľovaním mzdovej dynamiky zmierňuje. „Očakávame, že v nasledujúcich štvrťrokoch bude dynamika rastu miezd v porovnaní s druhým kvartálom mierne vyššia a za celý rok dosiahne rast nominálnych miezd v priemere úroveň blízko 5 %. Rast reálnych miezd by sa mal v tomto roku pohybovať okolo 1,3 %. Ak zohľadníme aj energopomoc v podobe energošekov, ktoré zmierňujú nárast nákladov na teplo, rast kúpnej sily domácností by mohol byť podľa našich odhadov približne o pol percentuálneho bodu vyšší. Konečný vývoj bude, samozrejme, závisieť najmä od inflácie, ktorú aktuálne očakávame v priemere na úrovni okolo 3,7 %,“ dodal Kočiš.
Napätý trh práce
Podobný výhľad má aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, ktorý rovnako odhaduje spomalenie rastu nominálnych miezd smerom k 5 %. Na dynamike rastu miezd sa podľa analytika bude odrážať pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe.
„Rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd,“ zhodnotil Koršňák.