Zatiaľ sa ešte ľudia môžu voľne pohybovať. 10 000 obyvateľov západných sektorov pracuje vo východnej časti, päťkrát toľko ich zas z východu dochádza za zamestnaním na západ. Dostávajú mzdu v západonemeckej mene, čo z nich po návrate domov robí boháčov a objekt závisti spoluobčanov i funkcionárov komunistickej strany.
„To je zjavná nespravodlivosť, požadujeme nápravu!“ objavujú sa stále častejšie články vo východonemeckej tlači. Navyše takáto situácia umožňuje obyvateľom východného Berlína veľmi ľahko emigrovať a informácie o živote na Západe majú otvorenú cestu. Len za prvý polrok roku 1961 ujde z NDR do Spolkovej republiky 200 000 ľudí. Schyľuje sa k okamihu, keď bude treba prijať nejaké riešenie.
Nikto ju nechce!
V Nemeckej demokratickej republike sa režim utužuje. V roku 1960 zomiera prezident Wilhelm Pieck (*1876), čo je pre stranícke špičky príležitosť zmeniť pomery. Úrad prezidenta sa ruší a v čele krajiny teraz stojí Štátna rada. Jej predseda Walter Ulbricht (1893 – 1973) sa tak stáva vlastne neobmedzeným vládcom NDR.
V najvyšších štátnych orgánoch zostávajú už len ľudia, ktorí sú mu bezhranične verní. Je len otázkou času, než sa začne riešiť otázka až príliš voľného režimu na hranici, doteraz voľne prebiehajúcej stredom Berlína. NDR posilňuje pohraničnú stráž o 45 000 nových príslušníkov.
Zobraziť galériu (11)
(Zdroj: TASR/AP)
Ulbricht navrhuje obsadenie západných sektorov armádou. „Neprijateľné riziko, čo keď zareagujú Spojené štáty?“ odmieta to sovietsky vodca Nikita Chruščov (1894-1971) a jeho názoru si nikto oponovať netrúfne. Ako teda obe nezmieriteľne znepriatelené časti mesta oddeliť?
Začína sa šuškat, že Berlín rozreže v polovici bariéra. „V Západnom Nemecku sú ľudia, ktorí by chceli, aby sme zmobilizovali murárov NDR k postaveniu múru. Ja o žiadnych takých plánoch neviem. Naši stavbári sú zamestnaní stavbou nových domov. Nikto nechce múr,“ vyhlasuje 15. júna 1961 Walter Ulbricht na tlačovej konferencii. Neubehnú ani dva mesiace a všetko je inak…
Vlak ďalej nejde
Rozhodnutie padne – ako inak – v Moskve. Plán, schválený na zasadnutí Varšavskej zmluvy na začiatku augusta 1961, bleskurýchlo odkýva Štátna rada NDR. Štvrťhodinu po polnoci 13. augusta 1961, presne pred 65 rokmi, obsadzujú hraničnú čiaru uprostred Berlína východonemeckej vojenskej jednotky. „Je nám ľúto, ale spoj tu končí. Pokračujte, prosím, pešo,“ dozvedajú sa pasažieri vlaku, ktorý ich ako vždy má previezť z jedného sektora do druhého.
Pasažieri vydesene vystupujú a sledujú stovky policajtov, hemžiacich sa v uliciach a inštalujúcich zátarasy z ostnatého drôtu. Poslušnejší ľudia na východnej strane opatrne mlčia, na tých odvážnejších na západe, ktorí by sa snáď chceli cez hraničnú čiaru pustiť, už mieria guľomety a vodné delá spoza náhle nepriechodnej hranice.
Zobraziť galériu (11)
(Zdroj: TASR/AP)
Možnosť pracovať na západe pre obyvateľov východného sektora sa nenávratne končí z hodiny na hodinu. „Vlády štátov Varšavskej zmluvy navrhujú NDR zaviesť na hranici taký poriadok, ktorý v celom okolí Západného Berlína zaistí spoľahlivú ochranu,“ zaznieva na rozhlasovej stanici Berliner Rundfunk o 1.11 hodine.
Občania NDR sa tak prvýkrát dozvedajú o tom, že obe časti Berlína budú od seba odrezané. „Zasadili sme kapitalizmu drvivú ranu,“ necháva sa počuť Ulbricht v rannom prejave, zatiaľ čo uvedomelí zväzáci lezú po strechách a ničia antény, schopné prijímať západný televízny a rozhlasový signál.
Hanba postavená z betónu
„Je to protifašistický ochranný val,“ opisuje múr východonemecká propaganda. „Postavili ste múr hanby,“ oponuje západoberlínsky starosta Willy Brandt (1913–1992). Oddeľovanie napriek tomu pokračuje. Najprv sa zatĺkajú okná, vedúce na západ, potom už sa vysídľujú celé ulice. O domov nakoniec príde vyše 2000 rodín.
Zobraziť galériu (11)
(Zdroj: TASR/AP)
Ostnatý drôt, natiahnutý na železobetónových stĺpikoch, je zatiaľ len test, kam až je možné zájsť bez protestov zo Západu. Keď žiadne zásadné neprichádzajú, po troch dňoch vychádzajú do akcie buldozéry. „Je to skutočná bariéra, ktorá symbolicky aj skutočne oddeľuje Východ od Západu,“ hodnotia situáciu pozorovatelia z radov politikov i žurnalistov.
Zobraziť galériu (11)
(Zdroj: TASR/AP)
Vznikajúci betónový múr, ktorý rýchlo nahrádza ostnatý drôt, však nebude stáť na samotnej hranici. Je posunutá o kúsok na východonemecké územie, aby pohraničníci NDR mohli kontrolovať aj jej vonkajšiu časť. Na takýto účel bude mať budovaný múr starostlivo strážené pancierové dvierka. Z východonemeckej strany budú natretá bielou farbou, aby sa proti nim ako terče lepšie rysovali siluety prípadných utečencov.
Ujma na zdraví
Múr je tvorený betónovými panelmi a dosahuje výšku až 3,6 metra. Jeho horná hrana je zaoblená, aby sťažila možnosť zachytenia. Ľudí, ktorí by sa o to snáď mohli pokúsiť, však nebude veľa. Na ceste k stene by totiž museli prekonať pásy ostnatých drôtov, medzi ktorými pobehujú psy a prechádzajú pohraničníci a na pokusy o prerazenie autami čakajú protitankové zátarasy či mínové polia. Všadeprítomné strážne veže, ktorých vyrastie nakoniec 193, poskytujú dokonalý prehľad.
Zobraziť galériu (11)
(Zdroj: TASR/AP)
Múr vo finále dosiahne dĺžku 165 kilometrov. Z toho 45 kilometrov vznikne v samotnom Berlíne, zvyšok je potrebný na oddelenie Západného Berlína od Brandenburska, teda od okolia mesta. Múr stráži 30 000 východonemeckých pohraničníkov. Západný Berlín sa stáva enklávou, odrezanou nielen politicky, ale aj doslovne. „Zákaz vstupu. Nebezpečenstvo ujmy na zdraví!“ znejú varovné nápisy. Ujma na zdraví najčastejšie znamená smrť.
Nádej, alebo smrť
Stále sa však nachádzajú takí, ktorí sú ochotní riziko podstúpiť. Kým nie sú ľudia vysťahovaní a budovy na hranici zbúrané, pokúšajú sa skákať z okien do plachiet či matracov, pripravených ľuďmi zo Západu. Utečenci zháňajú horolezecké laná, mapujú siete kanalizačných stok, pokúšajú sa preplávať berlínskymi riečkami. Nie všetkým sa útek podarí a nie všetci svoje pokusy prežijú.
Zobraziť galériu (11)
(Zdroj: TASR/AP)
Ukazujú však východonemeckým silám, kde sú slabé miesta, a druhý pokus v rovnakom štýle už väčšinou narazí na pripravené opatrenia. Dopadnutých potom čaká súd podľa smutne presláveného paragrafu 213. V priebehu rokov je odsúdených zhruba 75 000 občanov NDR. Počas dvoch rokov výstavby múru je zaznamenaných 16 500 pokusov o útek, mnoho utečencov je však na hranici zabitých.
Murár proti múru
Prvá obeť na berlínskej hranici prichádza o život už 24. augusta 1961, posledná 5. februára 1989. Mnoho tých, ktorí sa dostanú na mušku pohraničníkov, neumiera okamžite. Jednou z najznámejších takýchto obetí sa stáva 17. augusta 1962 18-ročný murár Peter Fechter (1944–1962), zasiahnutý na úteku 21 strelami zo samopalu. Hodinu potom zomiera v „krajine nikoho“, pretože pohraničníci ani jednej zo strán si pre neho netrúfajú dôjsť.
Jeho smrť potom vedie k masovým demonštráciám v Západnom Berlíne. „Vrahovia!“ kričia Západoberlínčania a v hneve metajú cez stenu všetko, čo im príde pod ruku. Až 35 rokov po Fechterovej smrti budú jeho vrahovia, pohraničníci Rolf Friedrich a Erich Schreiter, odsúdení. Za neúmyselné zabitie vyviaznu s podmienkou!
Nikto nevie, čo platí
Celé roky je Berlínsky múr symbolom rozdelenia sveta a studenej vojny. „Bol to historický čin, ktorý zachoval slobodu nášho ľudu. Múr bude stáť aj za 100 rokov, pokiaľ nebudú odstránené príčiny jej vzniku,“ varuje ešte v roku 1986 nový vodca NDR Erich Honecker (1912-1994). Jeho predstavy sa však nenaplnia.
Rok 1989 znamená prelom v dejinách Nemecka, Berlína aj Berlínskeho múru. Uvoľňovanie komunistických režimov vedie k nebývalej vlne emigrácie občanov NDR, 18. októbra 1989 je predstaviteľ tvrdej línie Honecker z vedenia štátu zosadený a 4. novembra sa na berlínskom námestí Alexanderplatz koná miliónová demonštrácia.
Zobraziť galériu (11)
Berlínsky múr (Zdroj: SITA/AP)
Situácia je pre východonemecké politiky už neudržateľná, vedúci predstavitelia sami nemajú jasno, aké pravidlá vlastne teraz platia, a podávajú rozporuplné informácie. „9. november je historickým dňom. NDR oznámila, že s okamžitou platnosťou sú jej hranice otvorené všetkým. Brány v Múre sú otvorené dokorán,“ oznamuje reportér stanice ARD Hanns Joachim Friedrichs (1927-1995), čím nejasnú situáciu posunie správnym smerom.
Mozog proti betónu
Na oboch stranách múru sa vzápätí hromadia ďalší demonštranti. Pohraničná stráž si nevie rady, a tak veliteľ prechodu Bornholmer Strassa Harald Jäger (*1943) nariaďuje otvoriť bránu. Múr, pri ktorom umierali ľudia v snahe ho prekonať, náhle nikto nestráži, z oboch strán ho nadšení ľudia preliezajú a odsekávajú si z neho suveníry.
Zobraziť galériu (11)
Berlínsky múr (Zdroj: SITA/AP)
Už 22. decembra 1989 je oficiálne otvorený úsek pri Brandenburskej bráne a 13. júna nasledujúceho roku prichádza okamih, na ktorý oba štáty čakali celé desaťročia. Berlínsky múr, symbol rozdelenia národa i sveta, sa začína búrať. Potrvá štyri roky, kým budú odstránené aj jeho posledné zvyšky.
Záverečná časť demolácie už však prebieha v zjednotenom Nemecku, v ktorej sa doteraz znepriatelené NDR a SRN znovu spojili od 3. októbra 1990. „Múry v mysli často stoja dlhšie ako tie z betónu,“ necháva sa počuť Willy Brandt.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
Zobraziť galériu (11)