Z ekonomickej časti vizionárskych prác vyberám dve také, ktoré dosť vírili hladinu pri diskusiách so zástupcami hospodárskej praxe, pritom nie sú každodenne ventilované. Týkajú sa vnútornej stavby ekonomiky a pri pohľade na bežné čísla ich hneď nevidno.
Prebiť sa aspoň k strednej veľkosti
Je už známe, že náš podnikový sektor je rozbitý na paralelné svety: na menšiu skupinu veľkých podnikov s vynikajúcou úrovňou produktivity práce (obyčajne v zahraničnom vlastníctve) a veľkú skupinu malých firiem, ktorých produktivita je násobne nižšia. Jasné, v každej krajine je priepasť medzi produktivitou veľkých a malých. U nás je tá priepasť hlbšia: napríklad v Nemecku je produktivita veľkých podnikov (nad 250 pracovníkov) 1,6-krát vyššia ako produktivita malých (do 9 pracovníkov). U susedov v Česku je to približne 2,3-násobok. U nás 3,6-násobok. Túto priepasť máme najhlbšiu v EÚ. A čo je horšie, ona sa nezmenšuje.
A prekáža to. Analýzy ukazujú, že veľké priepasti medzi skupinami skôr škodia produktivite celku. Logicky, priepasť medzi malými a veľkými majú preklenúť stredné firmy. To sú tie, ktoré by aj u nás mali prosperovať zo spolupráce s gigantmi, preberať od nich ich metódy a mať veľkú rolu v ekonomickom raste po tom, čo sa prílev gigantov už spomalil.
Video
Fico po návšteve Slovalca
Zdroj:
ta3
Práve tu je kameň úrazu. Máme obrovskú priepasť medzi malými a strednými podnikmi a táto priepasť výrazne škodí produktivite ekonomiky ako celku. Prechod medzi strednými a veľkými už nehrá až takú rolu. Ak by sa hospodárska politika zamerala na pomoc prerastaniu malých firiem do stredných, výrazne by to pomohlo úrovni produktivity celej ekonomiky. Slabým bodom sú malé firmy mimo priemyslu.
Po desaťročia riešime politiky podpory malého a stredného podnikania. Možno ju treba preorať: nevidieť len potrebu udržať vznik a prežitie malých (aj to treba!), ale viac sa sústrediť na ich prerastanie do stredných. Aby sa neviazalo priveľa pracovníkov v takej sfére ekonomiky, kde je ich produktivita žalostne nízka. Na tento účel slúži podpora tzv. up-scalingu. Siaha od zlepšenia dostupnosti kapitálu pre firmy s potenciálom prerastať do stredných až po inovačnú podporu a uľahčenie účinkovania na medzinárodných finančných trhoch. To všetko sa dá zamerať na prah medzi malými a strednými.
Priveľa priemyslu? Nič to, len ho treba „oblepiť“
Spornou „štruktúrnou“ témou je, či nemáme prílišnú orientáciu na priemysel, a tým zastaranú, príliš industriálnu štruktúru ekonomiky. Takto jednoducho priemysel neodpisujme. Dokázal sa za posledné desaťročia posunúť z produkcie plechov, drôtov a narezaného dreva k autám vyrábaným v technologicky špičkových halách (veľmi zjednodušené, samozrejme).
V Nemecku je produktivita veľkých podnikov 1,6-krát vyššia ako produktivita malých. V Česku je to približne 2,3-násobok, na Slovensku 3,6-násobok. Túto priepasť máme najhlbšiu v EÚ.
Je fakt, že sme v Európe na špici v podiele priemyslu na produkcii ekonomiky (okolo 36 %). Ale pri meraní vytvorenou pridanou hodnotou (tá odráža masu vytvorených príjmov) je to už len polovica, okolo 18-20 %. Tu pekne vidno problém: priemysel točí obrovskú masu tovaru, ale vzniká v ňom menšia časť príjmov. Toto je zase známy jav vo svetovej ekonomike (priemysel má väčší podiel na vytvorenej hodnote tovaru ako na príjmoch pre veľkú potrebu spotrebovaných vstupov), u nás je akurát podstatne vypuklejší.
Namiesto spochybňovania priemyslu mu treba pomôcť „oblepiť sa“ aktivitami, ktoré z vysokého podielu priemyslu môžu urobiť aj strategickú výhodu. Priemyselná výroba totiž vie prirodzene priťahovať inovatívne služby alebo výskum a vývoj. Aj u nás máme niekoľko dobrých príkladov: projektujú sa „smart“ logistické systémy, „smart“ výrobné haly, vznikli prelomové metódy zvárania rôznych kovov navzájom. Takéto činnosti však ešte nie sú charakteristické pre celý priemysel.
Týmto lastovičkám treba pomôcť v množení. A tak sa prirodzene stane, že priemysel môže naďalej rásť, ale tieto nadväzujúce sofistikované činnosti budú rásť rýchlejšie. Mierne klesne podiel priemyselnej výroby na ekonomike bez toho, aby sa priemysel obmedzoval.
„Menej viditeľné“ politiky
Ak sa malým podnikom, bojujúcim o každodenné prežitie, vo väčšom počte podarí preskakovať prah smerom k stredne veľkým, pomôže to produktivite celej ekonomiky. Ak sa podarí priemysel vo väčšej miere dopĺňať intelektuálne náročnými činnosťami, zmení sa historické dedičstvo rozsiahleho priemyslu na strategickú konkurenčnú výhodu. To chce väčšiu váhu na časti hospodárskej politiky, ktoré sú spoločensky a mediálne menej šťavnaté (nie ako konsolidačné opatrenia, transakčná daň, stanovenie minimálnej mzdy…) Aj takéto a mnohé podobné témy treba otvárať, ak to myslíme vážne s tou „prorastovou politikou“.
© Autorské práva vyhradené
debata
mReportér
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
Rozumiem