Chôdza patrí medzi pohyby, nad ktorými väčšinou vôbec nepremýšľaš. S pribúdajúcim vekom sa však môže zmeniť. Človek kráča pomalšie, robí kratšie kroky a pri dlhšej vzdialenosti sa rýchlejšie unaví. Nový austrálsky výskum, na ktorý upozornil Science Daily, prináša zaujímavé vysvetlenie. Telo sa s vekom môže vzdať časti efektivity chôdze výmenou za väčšiu stabilitu. Organizmus tak začne viac dbať na to, aby človek zostal na nohách, než na to, aby sa pohyboval čo najúspornejšie.
Tento mechanizmus môže pomáhať znižovať riziko pádu, no zároveň má svoju cenu. Svaly musia pri chôdzi pracovať intenzívnejšie a z každého kroku vznikne menší pohyb dopredu. Výskum viedli vedci z Flinders University a University of Canberra. Analyzovali pohybové údaje 107 zdravých ľudí vo veku od 26 do 86 rokov.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Problém sa podľa autorov začína pri členku
Členok má pri chôdzi dôležitú úlohu. Pomáha udržať rovnováhu, no zároveň vytvára silu potrebnú na pohyb dopredu. Vedci zistili, že starší ľudia častejšie aktivujú proti sebe pôsobiace svaly okolo členka súčasne, pričom ide o jav, ktorý sa nazýva ko-kontrakcia. Výsledkom je väčšia stuhnutosť členka, ktorá síce môže pri došľape zlepšiť stabilitu, lenže vyššia stabilita zároveň znamená väčšiu svalovú námahu.
Zdroj: photobac / depositphotos.com
Dr. Cody Lindsay, hlavný autor výskumu, vysvetľuje, že telo s pribúdajúcim vekom začne uprednostňovať bezpečnosť pred efektivitou.
„Pomáha to udržať nás na nohách, no zároveň sa chôdza stáva náročnejšou,“ tvrdí Lindsay.
Vedci zároveň zistili, že starší účastníci vytvárali pri každom kroku menšiu odrazovú silu. Ich chodidlá preto neposunuli telo tak výrazne dopredu. Výsledkom boli kratšie kroky a nižšia rýchlosť chôdze. Ak svaly okolo členka pracujú viac, telo spotrebuje viac energie. Zároveň však vytvorí menšiu silu na pohyb dopredu. Na prekonanie rovnakej vzdialenosti tak človek môže potrebovať viac krokov a viac svalovej práce.
VIDEO: Takýto zápas neuvidíš ani v Mortal Kombat. Robot odkopol súperovi hlavu, ten bojoval ďalej
Pri krátkej prechádzke nemusíš rozdiel výrazne cítiť. Pri dlhšej chôdzi sa však môže prejaviť oveľa viac. Výskumníci upozorňujú aj na súvis s pádmi. Ak telo venuje veľkú časť svojej kapacity udržaniu stability, môže mať menšiu rezervu na rýchlu reakciu pri zakopnutí alebo pošmyknutí.
Maarten Immink, spoluautor štúdie, tento proces označil za určitú bezpečnostnú stratégiu nervového systému.
„Nervový systém prijíma bezpečnostný prístup a kompenzuje zmeny súvisiace s vekom tým, že uprednostňuje stabilitu pred výkonom,“ vysvetlil Immink.
To môže vysvetľovať nielen pomalšiu chôdzu, ale aj rýchlejšiu únavu a väčšiu neistotu pri pohybe na nerovnom povrchu.
Nestačí iba posilňovať svaly
Výsledky môžu mať význam aj pri cvičení vo vyššom veku. Samotné posilňovanie svalov totiž nemusí pokryť všetky faktory, ktoré ovplyvňujú chôdzu. Vedci odporúčajú zaradiť aj cvičenia na rovnováhu, koordináciu a stabilitu, pričom vhodnou možnosťou môže byť napríklad tai-či, posilňovanie dolných končatín alebo aktivity, ktoré nútia telo reagovať na zmenu polohy.
Zdroj: yanlev / depositphotos.com
Pravidelný pohyb môže pomôcť udržať schopnosť bezpečne a efektívne sa pohybovať aj vo vyššom veku.
„Zostať aktívny patrí medzi najdôležitejšie veci, ktoré môže človek urobiť, pričom malé a pravidelné cvičenia môžu pomôcť udržať sebavedomie, pohyblivosť a samostatnosť dlhšie,“ uviedli výskumníci.
Výskum tak ukazuje, že pomalšia chôdza v staršom veku nemusí súvisieť iba s úbytkom svalovej sily. Telo zároveň mení stratégiu samotného pohybu. Väčšia stabilita môže priniesť určitú ochranu pred pádom, no zároveň zvýši náročnosť každého kroku. Pochopenie týchto zmien môže vedcom pomôcť pri tvorbe cvičení a rehabilitačných postupov, ktoré spoja lepšiu stabilitu s efektívnejším pohybom.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku