Video
Dron s výbušninou spustil poplach: Takéto zbrane nasadia na nemeckých letiskách
Zdroj:
Reuters
Nemeckí predstavitelia tento týždeň vyhlásili, že za incidentom stál ruský štát. Jeden dron zasiahol zaparkované ukrajinské nákladné lietadlo, ďalší sa zrejme zrazil so strojom pri štarte. Ani jeden však nevybuchol.
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok uviedol, že vyšetrovatelia majú dôkazy, podľa ktorých ľudia ovládajúci drony konali „v mene ruských štátnych subjektov“.
Útok v Lipsku zapadá do širšej série incidentov v Európe, upozorňuje denník The New York Times (NYT). Bezpečnostné orgány vyšetrujú aj plány na umiestnenie zápalných zariadení do nákladných lietadiel DHL, pokusy o poškodenie železničných tratí v Poľsku či požiare skladov a nákupných centier.
Na Slovensku bezpečnostné zložky zároveň prekazili plánovaný podpaľačský útok na závod spoločnosti Skyeton v Haniske, ktorý vyrába drony Raybird používané ukrajinskou armádou, pričom podľa informácií denníka Pravda vyšetrovatelia preverujú napojenie objednávateľa na Rusko.
Video
Akcia DRON: Bezpečnostné zložky zmarili podpaľačský útok na fabriku na východe Slovenska
Len tento týždeň začali nemecké úrady preverovať možné sabotáže voči zbrojárskej spoločnosti v Mníchove a dvom elektrickým rozvodniam. V Poľsku vypukol požiar v továrni na drony, ktorý podľa tamojších predstaviteľov s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila sabotáž. Dánska spravodajská služba PET zároveň oznámila, že Rusko verbuje občanov Dánska na útoky proti obranným firmám.
„Ruské spravodajské služby aktívne pripravujú sabotážne akcie namierené proti obrannému priemyslu v Dánsku,“ uviedla PET.
Podľa západných bezpečnostných predstaviteľov sa podobné operácie začali objavovať krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, v poslednom období však ich počet aj intenzita rastú. Západné spravodajské služby zároveň podľa medializovaných informácií preverujú možnosť, že Moskva pripravuje ďalšiu vojenskú provokáciu alebo obmedzený incident na východnom krídle NATO.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu povedala, že Európa si musí zvyknúť na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie. „Európania čelia tvrdej pravde, že toto je nový normál. Musíme zintenzívniť naše úsilie, čo znamená byť pripravení reagovať na ruskú bezohľadnosť lepšie a rýchlejšie,“ uviedla.
Video
Pellegrini chce po prekazenej sabotáži mimoriadne riešenia. Žiada vládu, aby urýchlene konala
Zdroj:
Peter Pellegrini
Podľa expertov môže byť nárast incidentov čiastočne dôsledkom frustrácie ruského prezidenta Vladimira Putina z vývoja vojny proti Ukrajine. Ruský postup je pomalý a straty vysoké, zatiaľ čo ukrajinské diaľkové útoky zasahujú ropné rafinérie, logistické uzly a ďalšie ciele v Rusku.
Putin dlhodobo tvrdí, že Rusko nebojuje iba proti Ukrajine, ale aj proti „kolektívnemu Západu“, ktorý Kyjevu poskytuje zbrane, spravodajské informácie a technológie. Zapojenie Moskvy do sabotáží v Európe však odmieta a v prípade Lipska naznačil, že dôkazy o ruskej účasti mohli nastražiť nemecké úrady.
Doterajšie incidenty si podľa dostupných informácií nevyžiadali obete ani vážne zranenia. Prípadné krviprelievanie by však podľa bývalej americkej veľvyslankyne pri NATO Julianne Smithovej vytvorilo pre alianciu zásadne zložitejšiu situáciu.
„Rusko malo doteraz dosť šťastia. V určitom okamihu sa to môže vymknúť spod kontroly, niekto sa zraní a aliancia bude čeliť úplne inej dileme,“ povedala Smithová.
NATO je podľa bezpečnostných expertov lepšie pripravené na odstrašenie klasickej vojenskej invázie než na postupnú sériu sabotáží, kybernetických operácií a ďalších útokov pod hranicou otvoreného ozbrojeného konfliktu. Západné spravodajské služby pritom nepovažujú bezprostredný ruský útok na členskú krajinu NATO za pravdepodobný, najmä vzhľadom na nasadenie ruských pozemných síl na Ukrajine.
Video
V Poľsku hučali sirény. Pri obci na juhovýchode krajiny našli desaťmetrový kráter
Zdroj:
NEXTA / X (Twitter)
Kľúčovou otázkou zostáva, či by sa Moskva pokúsila priamo otestovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého sa útok na jedného člena považuje za útok na všetkých.
Možnosti otvorenej reakcie sú obmedzené najmä na sankcie a vyhosťovanie diplomatov. Nemecko po incidente v Lipsku oznámilo uzavretie diplomatickej misie a ďalšie cestovné obmedzenia pre Rusov.
Západné krajiny však môžu podľa zdroja reagovať aj skryto, napríklad posilnením spravodajskej podpory Ukrajiny, kybernetickými operáciami alebo zásahmi proti ruským záujmom v iných častiach sveta. Nemecká vláda v auguste schválila návrh legislatívy, ktorá by spravodajským službám po súhlase parlamentu prvýkrát v povojnovej histórii umožnila vykonávať aktívne operácie vrátane sabotáží a kybernetických útokov.
Ďalšou výzvou je udržanie jednotného postoja všetkých 32 členov NATO. Po nemeckom oznámení vyjadrili viacerí spojenci Berlínu podporu, americký veľvyslanec pri NATO Matthew G. Whitaker však vo svojom vyhlásení Rusko priamo nespomenul. Britský premiér Andy Burnham ho naopak vo svojom stanovisku menoval trikrát.
Podľa západných predstaviteľov práve hrozba jednotnej odpovede NATO zostáva jedným z hlavných faktorov, ktoré Moskvu odrádzajú od priameho útoku. Šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Kaupo Rosin uviedol, že Putin v súčasnosti podľa ich hodnotenia chápe význam článku 5 aj jeho možné dôsledky. Za väčšie riziko však označil budúcnosť a otázku, či bude ruské vedenie odstrašujúcu silu NATO vnímať rovnako aj o šesť mesiacov, rok alebo päť rokov.
debata
mReportér
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
Rozumiem