Republikán Bernie Moreno z Ohia, ktorý pred vstupom do Senátu zbohatol ako majiteľ siete automobilových predajcov, a demokratka Elissa Slotkinová z Michiganu, bývalá agentka CIA a predstaviteľka Pentagónu, predložili návrh zákona o bezpečnosti prepojených vozidiel z roku 2026. Ten má zabrániť predaju vozidiel pripojených na internet z Číny, ale aj z Iránu, Severnej Kórey a Ruska. Návrh už má podporu oboch politických strán a výbor Senátu ho už jednomyseľne schválil. Jeho cieľom je nielen chrániť americký automobilový priemysel pred lacnou čínskou konkurenciou, ale predovšetkým obmedziť bezpečnostné riziká spojené s modernými „prepojenými“ vozidlami.
Spojené štáty pritom už prijali opatrenia, ktoré dovoz čínskych áut výrazne komplikujú. Na čínske elektromobily sa vzťahuje 100-percentné clo a ministerstvo obchodu pripravilo ďalšie obmedzenia pre technológie používané v prepojených vozidlách, ktoré majú naplno vstúpiť do platnosti od roku 2027. Dôsledky sa dotýkajú aj značiek, ktoré majú čínske vlastnícke pozadie. Napríklad automobilka Polestar, ktorú vlastní čínsky Geely, má podľa denníka The New York Times v roku 2027 prestať predávať svoje vozidlá v USA. Ako sa však zdá, je to len začiatok.
Nový návrh zákona by súčasný stav ešte výrazne sprísnil. Podľa jeho podmienok by totiž v USA nemohol predávať vozidlá žiadny výrobca, ktorého viac ako 15 percent vlastní čínska spoločnosť. Čínsky softvér v automobiloch by bol zakázaný už od budúceho roka a čínsky hardvér od roku 2030. Zákon by pritom mohol zasiahnuť aj globálne automobilky s významným čínskym vlastníckym podielom. Napríklad Mercedes-Benz má podľa článku takmer 20-percentný čínsky vlastnícky podiel. Ak by návrh prešiel v súčasnej podobe, musel by svoj podiel znížiť, prípadne by potreboval výnimku od ministerstva obchodu.
Strach z konkurenie či bezpečnosti?
A nejde len o predaj. Ani Kanaďan alebo Mexičan, ktorý si vo svojej krajine legálne kúpi čínske auto, by s ním podľa návrhu nemohol vstúpiť na územie USA. A to ani v prípade, že by chcel navštíviť susednú krajinu iba na jednodňový výlet. Prečo také drakonické pravidlá? Senátori uvádzajú dva hlavné dôvody. Prvým je ekonomická bezpečnosť a druhým národná bezpečnosť. Čínske automobilky dokážu totiž vyrábať autá podstatne lacnejšie ako ich americkí konkurenti. Moreno a Slotkinová tvrdia, že za tým stoja masívne štátne dotácie, lacná pôda, elektrina a pracovná sila.
„Tieto vozidlá sú masívne dotované,“ povedal Moreno. „Naše pracovné miesta v automobilovom priemysle sú dobré pracovné miesta, kým v Číne sú to zlé pracovné miesta.“ Slotkinová upozorňuje, že automobilový priemysel je pre americkú ekonomiku mimoriadne dôležitý. „Len v mojom štáte pracuje 450 000 ľudí, ktorí sú prepojení s automobilovým priemyslom. Je to teda obrovský problém ekonomickej bezpečnosti,“ povedala. Podobný názor má aj RJ Scaringe, šéf amerického výrobcu elektromobilov Rivian.
„V Číne je veľký rozdiel vo vstupných nákladoch potrebných na výrobu vozidiel. Neexistuje pritom spôsob, ako by sme mohli takúto štruktúru nákladov dosiahnuť v USA,“ povedal Scaringe. Analýza spoločnosti Rhodium Group však ukazuje, že príbeh je zložitejší. Priame štátne dotácie na elektromobily podľa nej nie sú až také vysoké. V prípade Geely má ísť približne o 64 dolárov na vozidlo a pri BYD približne 292 dolárov. Čínske automobilky získavajú podľa štúdie cenovú výhodu skôr kombináciou viacerých faktorov.
Má ísť o veľkú mieru vertikálnej integrácie, obrovský výrobný rozsah, nízke režijné náklady a lacnejší výskumoa vývoj. Podľa Rhodium Group predstavuje výsledná nákladová výhoda približne 4 700 dolárov pri BYD v porovnaní s Teslou vyrábanou v Číne a 2 700 dolárov pri Geely. Čínske automobilky navyše často vlastnia svojich dodávateľov, takže nemusia platiť maržu ďalšej spoločnosti. Výrazne dlhšie majú aj splatnosti faktúr. BYD platí dodávateľom v priemere po 155 dňoch a Geely po 149 dňoch. Volkswagen má štandardnú splatnosť 30 dní a priemernú naprieč divíziami 53 dní. Rivian platí dodávateľom približne za 30 až 60 dní.
Špióni na klolesách?
Oveľa väčší problém je však internet. To je hlavný dôvod prečo nechcú americkí senátori čínske autá vo svojej krajine. Ich vozidlá sú vybavené desiatkami kamier, radarov, ďalších senzorov a neustálym internetovým pripojením. Môžu tak vedieť, kde sa vodič nachádza, kam pravidelne jazdí, kto s ním cestuje, čo sa deje v jeho okolí a v niektorých prípadoch môže získavať aj údaje z telefónu či zaznamenávať zvuk v kabíne. „Toto sú špionážne zariadenia na kolesách,“ povedal John Bozzella, šéf Aliancie pre automobilové inovácie, ktorá zastupuje väčšinu výrobcov a predajcov automobilov v USA. „Vedia, kam idete, kde ste boli a kto je v aute.“
Slotkinová tvrdí, že riziko je ešte väčšie v prípade vojenských základní a kritickej infraštruktúry. „Všetky údaje, ktoré tieto autá zhromažďujú z našich vojenských základní, z našich infraštruktúrnych lokalít, individuálne informácie o vysokopostavených predstaviteľoch a o tom, kde sa nachádzajú, to všetko sa posiela späť do Pekingu,“ povedala. Čínsky automobilový priemysel však takéto obvinenia odmieta. Vysokopostavený manažér Geely, ktorý vzhľadom na politickú citlivosť hovoril anonymne, ubezpečil, že automobilka by rešpektovala americké zákony. „Budeme prísne dodržiavať zákony a predpisy na každom trhu. Nielen bezpečnosť a kvalitu, ale aj ochranu osobných údajov. Všetko,“ povedal.
Pre amerických zákazníkov bude však nový zákon znamenať menší výber. Čínske autá by pre nich mohli byť totiž mimoriadne atraktívne. Presvedčený je o tom aj samotný The New York Times, ktorý počas desiatich dní testoval v Číne SUV Geely Galaxy M9, ktoré ponúka tri rady sedadiel, luxusnú výbavu a plug-in hybridný pohon. Na elektrinu dokáže prejsť približne 177 kilometrov a celkový dojazd dosahuje približne 1 067 kilometrov. Jeho cena v Číne pritom začína len na približne 35 000 dolároch. Za túto sumu ponúka M9 masážne kožené sedadlá, 30-palcový displej, 27-reproduktorové audio, deväť airbagov, adaptívne svetlá Matrix či automatické parkovanie.
Sedadlá sa po zaparkovaní môžu premeniť na ležadlá alebo dokonca posteľ. A ani jazdné vlastnosti nie sú podľa testu slabou stránkou. M9 jazdí plynulo, zrýchľuje podobne ako elektromobil a jeho senzory dokážu podľa podmienok na ceste automaticky upravovať odpruženie. Práve preto môže byť čínsky automobilový priemysel pre USA takým problémom. Nejde totiž o lacné autá, ktoré by boli lacné iba preto, že ponúkajú menej. Čínski výrobcovia dokážu za výrazne nižšiu cenu ponúknuť technológie a výbavu, ktorá môže konkurovať prémiovým značkám. „Nemôžeme očakávať, že ich dokážeme držať za hranicami večne, musíme byť schopní poraziť ich v ich vlastnej hre,“ povedal v júli Bill Ford, výkonný predseda predstavenstva Fordu.
Mohlo by to ísť aj inak
Nie všetky krajiny však volia americký prístup. Izrael, Poľsko a Spojené kráľovstvo umožňujú predaj čínskych áut, no zároveň zaviedli obmedzenia ich používania v citlivých oblastiach. Čínske vozidlá napríklad nesmú na vojenské základne. Izraelskí vojenskí dôstojníci, ktorí si prenajímali čínske autá zas dostali v roku 2025 príkaz ich odovzdať. Podľa Davida Barzilaia, šéfa spoločnosti Karamba Security špecializujúcej sa na kybernetickú bezpečnosť automobilov, by preto úplný zákaz nemusel byť nevyhnutný. „So správnymi clami by som sa tak neobával predaja čínskych áut bežným spotrebiteľom,“ povedal. „Problém nie je bežný občan.“
Základná otázka však zostáva nezodpovedaná: Čo všetko by mohla čínska vláda s technológiami v takýchto autách urobiť? A práve túto neistotu chcú americkí senátori odstrániť tým najjednoduchším spôsobom – zákazom. John Helveston však upozorňuje, že ak Spojené štáty nastavia pravidlá dostatočne tvrdo, čínske automobilky sa im pravdepodobne prispôsobia. „Je v našich rukách prinútiť čínskych výrobcov, aby splnili naše požiadavky. A oni to aj urobia. Preskočia všetky prekážky, aby sa sem dostali.“ Zároveň dodáva, že ani Američania nie sú zvyknutí na to, že nemajú prístup k najlepším technológiám na svete. „Mačka je z vreca von,“ uzatvára Helveston.
debata
mReportér
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
Rozumiem