Zvuk je jedným z najdôležitejších nástrojov komunikácie. Väčšina zvierat bez neho nemôže prežiť, či už ide o navigáciu, hľadanie partnera, vzájomné varovanie alebo lov. Legendárny Sir David Attenborough, ktorý oslávil 100. narodeniny, skúma, ako zvieratá vytvárajú a vnímajú zvuky, v niektorých prípadoch dokonca ešte pred narodením.
Trojdielny seriál s názvom Tajuplný svet zvukov s Davidom Attenboroughom bude mať premiéru 5. septembra o 18:10 na Viasat Nature. Vy si zatiaľ môžete prečítať o niektorých neuveriteľných rekordoch spojených so zvukmi zvierat vo voľnej prírode.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: Viasat Nature)
Druhým najhlasnejším zvieraťom na svete je drobná kreveta, ktorá vystreľuje bubliny
Najhlasnejšie zvieratá na Zemi nájdeme medzi veľrybami. Najhlučnejším zo všetkých je vorvaň, ktorý dokáže vydávať zvuky s intenzitou až 230 decibelov. Používa ich na komunikáciu s ostatnými členmi svojho druhu. Tieto zvuky môžu cestovať tisíce kilometrov a slúžia aj na echolokáciu pri hľadaní potenciálnej koristi.
Zážitok na celý život: V Ománe môžete počas výletu za delfínmi uvidieť aj veľrybu (Zdroj: Zoznam / ako, Hudba: Pixabay)
Druhým najhlasnejším zvieraťom na svete je však tvor, ktorý je sotva väčší ako váš prst, pištoľová kreveta. Jedno z jej klepiet je výrazne väčšie ako druhé a jeho prudkým zovretím dokáže vytvoriť takzvanú kavitačnú bublinu. Tento jav nie je sprevádzaný iba zvukovým výbuchom s intenzitou približne 200 decibelov a zábleskom jasnejším než Slnko, ale bublina zároveň vystrelí z klepeta takou rýchlosťou, že dokáže ochromiť malú rybu alebo konkurenčného kraba, ktorého zasiahne.
Jeden druh pištoľovej krevety sa nazýva Synalpheus pinkfloydi, teda Pink Floyd. Názov odkazuje na jej ružovo sfarbené klepeto a je mimoriadne priliehavý, pretože táto kreveta dokáže cvaknúť ešte hlasnejšie než rockový koncert.
Ktoré zvieratá sú najvýrečnejšie?
Komunikácia medzi zvieratami môže mať mnoho podôb, ale možno povedať, že zvieratá žijúce v skupinách spolu komunikujú naozaj veľa. Šimpanzy vydávajú prekvapivo málo zvukov a uprednostňujú gestá, zatiaľ čo surikaty sú pri hľadaní potravy v neustálom hlasovom kontakte a navzájom si dávajú najavo, že je všetko v poriadku.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: SITA/AP)
Zvieratá mimochodom nemajú slovnú zásobu v tradičnom zmysle slova. Výšku, rytmus a intenzitu zvukov, ktoré vydávajú, využívajú na odovzdanie zamýšľaného posolstva. Ktoré zviera teda „rozpráva“ najviac? Je ťažké to dokázať, ale podľa vedcov delfíny prakticky nikdy neprestávajú komunikovať. A čo viac, podobne ako ľudia sa učia „reč“ jeden od druhého a následne spolu plynulo komunikujú. Dokonca používajú jedinečné pískanie, podľa ktorého dokážu identifikovať konkrétnych členov svojej skupiny. Je to, akoby si navzájom dávali mená.
A ktoré sú najtichšie?
Mohli by sme sem zaradiť mnoho zvierat, pretože existuje množstvo druhov, ktoré nemajú orgány potrebné na vytváranie zvukov a ktorých pohyb je zároveň veľmi tichý. Zamerajme sa však na zvieratá, ktoré zvuky vydávať dokážu, ale takpovediac toho nemajú príliš čo povedať.
Patria medzi ne napríklad žirafy, ktoré sú predmetom mnohých nedorozumení. Dlhý čas sa predpokladalo, že komunikujú pomocou infrazvuku, ktorý ľudské ucho nepočuje. Zdá sa však, že to nie je pravda. Komunikujú aj v rozsahu zvukov, ktoré dokážeme vnímať, hoci pomerne zriedkavo. Napríklad si v noci pohmkávajú približne na frekvencii 92 Hz.
Zobraziť galériu (6)
Žirafa (Zdroj: TASR/AP)
Hoci sú žraloky často považované za tichých lovcov, pretože sa dokážu pohybovať bez vydávania zvukov a komunikujú predovšetkým pomocou reči tela a zmien sfarbenia, existuje medzi nimi jeden druh, žralok škvrnitý, ktorý vydáva cvakavé zvuky trením zubov o seba.
Zobraziť galériu (6)
Veľký biely žralok (Zdroj: SITA/AP)
Vedci si však zatiaľ nie sú úplne istí, s čím tento zvuk súvisí. Jeho frekvencia je totiž príliš vysoká na to, aby ju sluchové orgány tohto druhu dokázali zachytiť, takže neslúži na komunikáciu. Predpokladá sa, že žralok jednoducho škrípe zubami v dôsledku stresu, s čím sa mnohí z nás dokážu stotožniť. Toto správanie bolo totiž pozorované predovšetkým u jedincov chovaných v zajatí.
Ktoré zviera dokáže vydávať zvuk s najvyššou a ktoré s najnižšou frekvenciou?
Podľa Guinnessovej knihy rekordov vydáva zvuk s najvyššou frekvenciou kobylka z čeľade kobylkovitých, žijúca na ostrovoch pri pobreží Kolumbie. Zvuk vytvára trením pravého krídla o „škrabaciu“ štruktúru na ľavom krídle. Samce tento zvuk s frekvenciou približne 150 kHz používajú na prilákanie samíc. Pre ľudské ucho je nepočuteľný, pretože rozsah nášho sluchu siaha iba približne do 20 kHz.
Na opačnom konci spektra sú vráskavce obrovské, ktorých spev sa pohybuje vo frekvencii 10–14 Hz, teda hlboko pod hranicou 20 Hz, ktorú je schopné zachytiť ľudské ucho. Nepočuli by sme ho, hoci naše telo by ho mohlo vnímať ako vibrácie. Možno je to tak lepšie, pretože tento zvuk s intenzitou 180 decibelov by bol pre ľudský sluch pravdepodobne nebezpečný.
Niektoré zvieratá „komunikujú“ ešte pred narodením
Narodenie je jednou z najtraumatickejších udalostí v živote každého živého tvora. Mnohé druhy zvierat sa navyše rodia bezbranné a práve v tomto okamihu sú najzraniteľnejšie. Patria medzi nich kajmany, ktoré začínajú vydávať tiché, vysokofrekvenčné pískanie ešte vo vajci. Tým upozorňujú svojich súrodencov, že je čas vyliahnuť sa, ideálne všetci naraz. Spoločne majú väčšiu šancu na prežitie. Ak navyše po vyliahnutí začnú spoločne volať svoju matku, zosilnený zvuk ju s väčšou pravdepodobnosťou upozorní na ich prítomnosť.
Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: SITA/AP)
A práve tento fascinujúci svet zvukov približuje aj dokumentárna séria Tajuplný svet zvukov s Davidom Attenboroughom. Ukazuje nám, že za každým cvaknutím, písknutím, spevom či šepotom sa môže skrývať dôležitý príbeh. Pretože keď sa započúvame dostatočne pozorne, príroda nám má čo povedať.