Najdôležitejšie udalosti

Ukrajinský útok raketami Storm Shadow na továreň v Briansku

Video

Zdroj: Reuters

rusko ukrajina obete charkov vojna Čítajte viac 1476. deň: Smrť v Charkove a ranení v Záporoží. Rusko udrelo bombami na civilné budovy aj podnik

22:05 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi diskutoval vo štvrtok s riaditeľom ruskej štátnej jadrovej energetickej spoločnosti Rosatom Alexejom Likačevom o snahe zabrániť šíreniu jadrových zbraní. Grossi sa s Likačevom stretol pred plánovanými schôdzkami s ruskými predstaviteľmi.

„Predseda štátnej spoločnosti (Rosatom) Alexej Likačev a generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi diskutovali o strategických otázkach týkajúcich sa presadzovania nešírenia jadrových zbraní a rozvoja jadrovej energetiky vo svete,“ uviedol Rosatom. Vyhlásenie neposkytlo žiadne ďalšie podrobnosti.

Grossi sa v piatok plánuje stretnúť s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, uviedla TASS.

Vo februári vypršala platnosť dohody New START medzi USA a Ruskou federáciou, ktorá obmedzovala počet ich jadrových hlavíc na 1550 kusov na každej strane. Moskva prisľúbila, že si zachová „zodpovedný“ prístup a bude naďalej dodržiavať obmedzenia stanovené pre svoj jadrový arzenál.

20:40 Vrak ruského tankera na prepravu skvapalneného zemného plynu, ktorý utrpel zásah pri pobreží Líbye, sa nachádza medzi Maltou a talianskym ostrovom Lampedusa, oznámili vo štvrtok maltské úrady.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň obvinil Kyjev z „teroristického útoku“ na tanker Arctic Metagaz. Líbyjské prístavné orgány vtedy hlásili, že došlo k „náhlym výbuchom, po ktorých nasledoval rozsiahly požiar a úplné potopenie lode“ severne od prístavu Syrta.

Oficiálne stredajšie a štvrtkové oznámenia Malty určené pre námorníkov však naznačujú, že loď sa sa nepotopila úplne. „Riaditeľstvo pre prístavy a jachtárstvo Transport Malta oznamuje všetkým lodiam, že tanker Arctic Metagaz… nemá velenie a unáša ho (voda),“ uvádza sa vo štvrtkovom oznámení.

Úrad poskytol aj súradnice, podľa ktorých sa loď nachádza medzi Maltou a talianskou Lampedusou. Kyjev sa k útoku nevyjadril. Moskva uvádza, že sa podarilo zachrániť všetkých 30 osôb na palube.

Tanker patrí k tzv. tieňovej flotile, na ktorú uvalili sankcie USA aj Európska únia. Flotila pozostáva zo starých tankerov prepravujúcich ropu a plyn po celom svete, pričom obchádzajú obmedzenia Západu.

Arctic Metagaz, LNG, tanker Čítajte viac V Stredozemnom mori sa potopil ruský LNG tanker, Moskva zásah potvrdila

18:43 Utorkový ukrajinský útok na zdravotnícke zariadenie v Doneckej oblasti zabil osem zdravotníkov, ďalších desať ľudí bolo zranených, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany na telegrame. Presnú lokáciu neoznámilo. Kyjev sa k obvineniu nevyjadril. Ukrajinské úrady medzitým podľa servera Ukrajinska pravda oznámili, že ruský útok na nemocnicu v Chersone zranil troch ľudí. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

Ruské invázne vojská okupujú veľkú časť ukrajinskej Doneckej oblasti, pre ktorú Moskva používa názov Donecká ľudová republika (DNR). Od roku 2014 Rusko podporovalo tamojších proruských separatistov a po svojom vpáde do susednej krajiny v roku 2022 sa región spolu s ďalšími čiastočne okupovanými ukrajinskými oblasťami rozhodlo anektovať.

Dnes Moskva obvinila Ukrajincov, že v utorok zaútočili na zdravotnícke zariadenie v Doneckej oblasti štyrmi bezpilotnými lietadlami. „V čase útoku sa v zdravotníckom zariadení nachádzalo vyše 130 pacientov a približne 50 členov zdravotníckeho personálu,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany a obvinilo Kyjev z porušenia medzinárodného humanitárneho práva. „Toto zariadenie nikdy nebolo využívané na vojenské účely,“ uviedol rezort.

Ukrajinské úrady obvinenia Moskvy nekomentovali. Správa juhoukrajinskej Chersonskej oblasti medzitým uviedla, že Rusi dnes dopoludnia ostreľovali jednu z nemocníc v Chersone. „V dôsledku útoku utrpeli zranenia 21-ročný muž, 22-ročná žena a 60-ročný muž,“ oznámila správa regiónu na telegrame. Ďalších troch ľudí zranili ruské útoky v obciach Bilozerka a Zelenivka v Chersonskej oblasti, podotkla Ukrajinska pravda.

18:30 Maďarská delegácia rokuje v Kyjeve o obnove dodávok ruskej ropy ropovodom Družba cez ukrajinské územie, uviedol dnes podľa agentúry MTI štátny tajomník maďarského ministerstva energetiky Gábor Czepek. O veci sa radil so slovenským veľvyslancom v Kyjeve. Misia do Kyjeva dorazila v stredu. Ukrajinská diplomacia však uviedla, že maďarská skupina nemá na Ukrajine žiadne oficiálne postavenie a žiadne rokovanie s ňou nie je plánované.

„Opäť sme písali ukrajinskému ministerstvu energetiky, aby sme ich informovali, že sme k dispozícii a že čakáme na príležitosť na rokovanie,“ povedal Czepek. Slovensko je v rovnakej situácii ako Maďarsko „a chce, aby bol ropovod znovu uvedený do prevádzky a aby bolo možné skontrolovať jeho stav,“ uviedol.

Czepek tiež dúfa, že „Kyjev sa nestane miestom, kde budeme môcť hovoriť so všetkými okrem miestnych“. Maďarskí vyjednávači majú podľa neho dnes v pláne aj schôdzku s americkým chargé d’affaires a diplomatmi EÚ.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár dnes povedal, že Slovensko sa k tejto maďarskej delegácii nepripojilo.

Slovensko i Maďarsko tvrdia, že Ukrajina otáľa s obnovením dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba, ktoré boli podľa Kyjeva prerušené po januárovom ruskom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Maďarský premiér Viktor Orbán dnes uviedol, že nariadil Czepkovi, aby sa v prípade neochoty ukrajinskej strany snažil získať aspoň povolenie na obhliadku ropovodu.

Maďarská vláda napriek viac ako štyri roky trvajúcej ruskej invázii na Ukrajinu udržiava dobré vzťahy s Moskvou a nakupuje ruské energetické suroviny. Vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou sú dlhodobo napäté a s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v Maďarsku sa toto napätie ďalej stupňuje.

17:59 Rumunsko a Ukrajina uzavreli vo štvrtok strategické partnerstvo v oblastiach hospodárstva, obrany, vzdelávania a práv menšín. Dohodu podpísali hlavy štátov počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bukurešti. Podpísali aj vyhlásenie o zámere spoločne vyrábať drony v Rumunsku, informuje TASR podľa agentúr APA, Agerpres a AFP.

Rumunský prezident Nicušor Dan prijal ukrajinského partnera s vojenskými poctami. Na rokovaní sa okrem zintenzívnenia bilaterálnej spolupráce, najmä v energetike a obrane, zamerali na rozširovanie EÚ v kontexte odmietavého postoja Maďarska a Slovenska voči začatiu prístupových rozhovorov s Kyjevom. Ďalšími témami boli bezpečnostná situácia v Čiernom mori a delte Dunaja, ako aj obnova Ukrajiny.

„Ďakujeme vám a Ukrajincom za boj, ktorý vediete, ktorý je bojom za celú Európu a teda aj Rumunsko,“ povedal Dan. „Nemali by sme sa báť povedať, že historicky medzi našimi krajinami panovala nedôvera, no myslím si, že zmizla, keď sa v roku 2022 začala vojna,“ doplnil na spoločnej tlačovej konferencii.

Podľa podpísaného vyhlásenia o spoločnej výrobe dronov bude projekt čiastočne financovaný z iniciatívy SAFE Európskej únie do výšky 200 miliónov eur.

Today, my meeting with the President of Romania, @NicusorDanRO, focused primarily on strengthening the energy and economic capacities of both our nations so that together we can do more for the national security of our states.

We are working to expand cross-border energy… pic.twitter.com/AAs7FZTZkC

— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) March 12, 2026

Ukrajinský prezident povedal, že obe krajiny pracujú aj na otvorení nových hraničných priechodov. Rumunský náprotivok ho pozval na májové zasadnutie Bukureštskej deviatky (B9), skupiny krajín z tzv. východného krídla NATO.

Zelenskyj bol v Rumunsku po druhý raz od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Stretol sa aj s rumunským premiérom Iliem Bolojanom, s ktorým hovoril o projektoch spolupráce predovšetkým pri výrobe dronov či budovaní energetických spojení. Na programe mal návštevu európskeho výcvikového centra pre stíhačky F-16 (EFTC) na leteckej základni Fetesti na juhovýchode Rumunska, kde sa cvičia aj ukrajinskí piloti a technici.

17:50 Blokovanie satelitného pripojenia Starlink ruským jednotkám na začiatku februára mohlo výrazne pomôcť ukrajinskej armáde pri postupe v Dnipropetrovskej oblasti. Uvádza to analýza amerického Inštitútu pre štúdium vojny. Podľa expertov sa po odrezaní od systému výrazne zhoršila koordinácia ruských jednotiek aj ich prehľad o situácii na bojisku.

Russia Ukraine War Čítajte viac Rusi prišli o Starlink a Ukrajina okamžite udrela na ich oslabené pozície. Putin vraj úspechy len zveličuje

17:00 Zamestnanec hnedouhoľnej bane v strednom Poľsku v jej areáli našiel dron neznámeho pôvodu. Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz naznačil, že išlo zrejme o ruské bezpilotné lietadlo. Švédsko tiež informovalo o narušení svojho vzdušného priestoru dronom, ktorý takisto zrejme priletel z východu.

Drone Čítajte viac V areáli poľskej bane našli dron, môže ísť o ruské bezpilotné lietadlo

16:37 Muž z ruskej Tulskej oblasti, ktorého súd poslal do väzenia kvôli protivojnovej kresbe dcéry, utiekol spolu s ňou do Francúzska. Večer 11. marca dorazili do Paríža, TASR o tom píše podľa webov The Moscow Times a Novaja gazeta.

Alexej Moskaľov a jeho dnes 17-ročná dcéra Marija sa pôvodne pokúšali získať humanitárne víza do Nemecka pre „obťažovanie“ orgánmi činnými v trestnom konaní v ich rodnej Tulskej oblasti.

Ruské úrady jeho žiadosť o pas zamietli a preto požiadal o pomoc ľudskoprávnu organizáciu InTransit. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí schválilo ich žiadosti o víza minulý mesiac, uviedla InTransit a v utorok im vydalo humanitárne víza. Francúzsko podľa organizácie ako jediná členská krajina EÚ vydáva humanitárne víza Rusom, aj keď nemajú cestovný pas.

Sirena Čítajte viac Rus, ktorého dcéra nakreslila protivojnový obrázok, si odsedel trest. Po prepustení ho čakala pri bráne a vyplakala sa mu na pleci

InTransit dodala, že ruské orgány na ochranu detí hľadajú Mariju kvôli protivojnovým príspevkom, ktoré zverejnila na sieti Telegram.

Krátko po invázii Kremľa na Ukrajinu v tom čase 13-ročná Marija nakreslila v škole protivojnový obrázok, na ktorom žena s ukrajinskou vlajkou chráni vlastným telom dieťa pred raketami. Vedenie školy vyhodnotilo obrázok ako nevlastenecký a kontaktovalo políciu.

Polícia našla na sociálnych sieťach aj Moskaľovove statusy v prospech Ukrajiny a karikatúry prezidenta Vladimira Putina. V marci 2023 bol za obrázok dcéry a jeho príspevky odsúdený na dva roky väzenia za „diskreditáciu“ ruskej armády. Cez Bielorusko sa pokúsil utiecť, ale chytili ho a vydali do Ruska. V októbri 2024 ho z väzenia prepustili a odvtedy sa pokúšal z Ruska aj s dcérou dostať.

16:17 Príjmy z dane z produkcie ropy v Rusku by sa v marci mohli takmer zdvojnásobiť. Dôvodom je najmä rast cien suroviny na svetových trhoch, za ktorým stojí konflikt na Blízkom východe. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vlastné výpočty. Podľa nich by mala daň z produkcie ropy za marec vyniesť približne 590 miliárd rubľov (asi 6,17 mld. eur), ak ceny ropy na svetových trhoch zostanú v blízkosti súčasných úrovní.

V januári príjmy z tejto dane podľa oficiálnych údajov predstavovali 314 miliárd rubľov (asi 3,28 mld. eur), zatiaľ čo vo februári podľa Reuters klesli zhruba na 300 miliárd rubľov (asi 3,14 mld. eur).

Ceny ropy v poslednom období tlačia nahor obavy, že konflikt na Blízkom východe vyvolaný americko-izraelskými útokmi na Irán by mohol narušiť dodávky energetických surovín na svetový trh. Dnes popoludní sa cena ropy Brent vrátila nad psychologicky dôležitú hranicu 100 dolárov za barel po zverejnení vyhlásenia nového iránskeho najvyššieho duchovného Modžtabu Chameneího, podľa ktorého by mal zostať uzavretý Hormuzský prieliv. Cez túto vodnú cestu za normálnych okolností prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy.

Daň z ťažby ropy tvorí najväčšiu časť príjmov ruského rozpočtu plynúcich z ropy a plynu. Tie sú pre Kremeľ kľúčovým zdrojom financií a na celkových príjmoch štátneho rozpočtu sa podieľajú zhruba štvrtinou. Západné krajiny sa snažia Rusku tieto príjmy obmedziť, aby Moskve skomplikovali financovanie vojny na Ukrajine, ktorú Moskva rozpútala vo februári 2022.

V minulom roku príjmy ruského rozpočtu z ropy a plynu klesli o 24 percent na 8,48 bilióna rubľov (asi 88,72 mld. eur). Dostali sa tak na najnižšiu úroveň od roku 2020. Za poklesom stála kombinácia nižších cien ropy, silnejšieho rubľa a sankcií na ruský energetický sektor.

15:33 Ukrajinské obranné sily zasiahli odpaľovacie zariadenie protilietadlového raketového systému S-300V, radarovú stanicu S-300 a ruské muničné sklady. Podľa agentúry Ukrinform o tom na sociálnej sieti Facebook informoval Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny.

V noci na 12. marca jednotky ukrajinských obranných síl zasiahli odpaľovacie zariadenie protilietadlového raketového systému S-300V v oblasti obce Borovenky na dočasne okupovanom území Luhanskej oblasti, a tiež ruské veliteľské a pozorovacie stanovište pri Vasylivke v Záporožskej oblasti.

Okrem toho ukrajinská armáda zasiahla ruské vojenské logistické a zásobovacie objekty. Konkrétne bol zasiahnutý sklad materiálno-technických prostriedkov a muničný sklad v Dovžanskom okrese (predtým Dubivská oblasť) v Luhanskej oblasti, opravárenská jednotka delostreleckej brigády v oblasti Jakymivky v Záporožskej oblasti a vlak prevážajúci pohonné hmoty a mazivá v Dovžanskom okrese v Luhanskej oblasti.

Dňa 11. marca bola zasiahnutá aj radarová stanica systému protivzdušnej obrany S-300 v dočasne okupovanom Sevastopole. Rozsah škôd sa momentálne vyhodnocuje. Potvrdilo sa tiež, že v dôsledku úderu na poľný delostrelecký sklad v oblasti Šyroka Balka v Doneckej oblasti bolo uplynulý deň zničených viac ako 6 000 kusov rôznych druhov munície.

Ukrajinské špeciálne sily zasiahli kľúčový radar v Sevastopole a muničné sklady v Doneckej oblasti

Video

Zdroj: Velenie Síl špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny/facebook

14:36 Najmenej päť obyvateľov Ukrajiny prišlo o život a ďalších sto utrpelo zranenia počas uplynulého dňa pri ruských útokoch. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.

V Charkovskej oblasti ruské útoky zabili troch civilistov a ďalších 16 zranili, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Moskva zaútočila na oblasť ôsmimi riadenými leteckými bombami, 13 dronmi Geraň-2, štyrmi dronmi Molnija a ďalšími bezpilotnými lietadlami.

V Chersonskej oblasti jeden človek zomrel a ďalších 23 utrpelo zranenia, oznámil šéf oblasti Oleksandr Prokudin. Rusi počas útokov zasiahli aj kritickú, dopravnú a sociálnu infraštruktúru. V Černihivskej oblasti si ruské útoky vyžiadali život 15-ročného dievčaťa, pričom jej rodičia pri útoku utrpeli zranenia. Ďalších zranených hlásili v Sumskej, Záporožskej oblasti, Dnepropetrovskej a Doneckej oblasti.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 780 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na viac ako 1,27 milióna, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinské špeciálne sily zasiahli kľúčový radar v Sevastopole a muničné sklady v Doneckej oblasti

Video

Zdroj: Velenie Síl špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny/facebook

13:55 Kremeľ ostro odsúdil opakované pokusy Ukrajiny o zasiahnutie kritickej infraštruktúry v Krasnodarskom kraji. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova mieri Kyjev na kompresorovú stanicu Russkaja, ktorá je kľúčová pre fungovanie plynovodu TurkStream. „Ide o absolútne bezohľadné konanie kyjevského režimu,“ vyhlásil Peskov s tým, že útoky ohrozujú medzinárodné zariadenie zaisťujúce energetickú stabilitu pre Turecko aj ďalšie krajiny vrátane Slovenska a Maďarska.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo zostrelenie desiatich bezpilotných lietadiel v blízkosti stanice a Gazprom dodal, že za posledné dva týždne čelili jeho zariadenia na juhu Ruska viac ako desiatim útokom. Podľa Moskvy je cieľom Ukrajiny úplne zastaviť dodávky ruského plynu európskym zákazníkom. Kremeľ v tejto súvislosti pripomenul, že TurkStream zostáva jednou z posledných trás, ktorou surovina prúdi do krajín EÚ, kým Únia plánuje ich definitívne ukončenie do roku 2027.

Napätie zvyšuje aj situácia okolo ropovodu Družba. Kým Kyjev tvrdí, že infraštruktúru poškodili ruské útoky, Slovensko a Maďarsko obviňujú Ukrajinu zo zdržiavania obnovy dodávok. „V noci došlo k obnoveným pokusom o útok na kompresorovú stanicu Russkaja s pomocou dronov,“ spresnil Peskov, zatiaľ čo ukrajinská tajná služba SBU potvrdila zásah ropnej stanice Tichoreck. Kyjev dlhodobo deklaruje, že útoky na ruskú logistiku a energetiku sú legitímnou snahou oslabiť vojnovú mašinériu agresora. Rusko pritom bežne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a podľa Kyjeva zasahuje aj civilné ciele.

13:25 Slovensko sa nepripojilo k maďarskej delegácii, ktorá v stredu odcestovala do Kyjeva, aby prerokovala inšpekciu ropovodu Družba. Uviedol to dnes slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár počas vypočutia pred európskym výborom Národnej rady SR. Podľa neho takisto pokračujú rokovania vo veci predĺženia sankcií EÚ, ktoré podľa skorších informácií Bratislava aj Budapešť blokovali.

Vedúci maďarskej delegácie Gábor Czepek v stredu tvrdil, že do misie sa zapojilo aj Slovensko. Ukrajinská diplomacia uvádzala, že maďarská skupina nemá na Ukrajine žiadne oficiálne postavenie a nie je s ňou naplánované žiadne rokovanie. Slovensko aj Maďarsko tvrdia, že Ukrajina otáľa s obnovením dodávok ropy cez ropovod Družba, ktoré boli podľa Kyjeva prerušené po januárovom ruskom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Boli sme oslovení, avšak situácia na maďarskej strane sa zmenila. Rozhodli sa cestovať oveľa skôr, bez toho, aby slovenská strana mohla zabezpečiť niekoho, kto by sa na tom zúčastnil. Podľa našich informácií vycestovali na Ukrajinu bez toho, aby mali dohodnuté stretnutie,“ povedal Blanár.

Blanár uviedol, že Bratislava sama neúspešne žiadala Kyjev o možnosť navštíviť miesto, kde má byť ropovod Družba poškodený. V tejto záležitosti chce byť Slovensko súčasťou prípadnej únijnej misie.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie rokovania o predĺžení sankcií EÚ voči ruským a bieloruským občanom a firmám za ruskú agresiu na Ukrajine pokračujú. Rozhodnutie v tejto veci členské krajiny prijímajú každého pol roka a teraz by mali o predĺžení rozhodnúť do nedele. Blanár nepotvrdil informáciu servera EUobserver, že Bratislava žiada zo zoznamu vyradiť ruských miliardárov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova. Návrhy v tejto záležitosti podľa ministra prišli z niekoľkých strán. Povedal tiež, že Slovensko má všeobecne záujem na tom, aby boli zo sankčného zoznamu vyradení ľudia, ak sa preukáže, že doň boli zaradení neoprávnene. Minister neodpovedal na otázku lídra slovenskej opozície Michala Šimečku, ako môže byť vyradenie dvoch ruských oligarchov zo sankčného zoznamu v slovenskom záujme.

13:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do Rumunska, kde plánuje navštíviť výcvikové centrum pre stíhačky F-16 a stretnúť sa s rumunskými lídrami ešte pred jeho avizovanou piatkovou cestou do Francúzska.

„Prezident pricestoval do Bukurešti. V Rumunsku sa stretne s prezidentom Nikušorom Danom, premiérom Iliem Bolojanom a navštívi výcvikové stredisko pilotov F-16,“ povedal novinárom Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

Rumunsko, členská krajina NATO a dôležitý spojenec Kyjeva, zaznamenalo od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 opakované narušenia svojho vzdušného priestoru vrátane dopadu úlomkov dronov na jeho územie, pripomína AFP.

Zelenskyj bude v piatok v Paríži rokovať so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom o možnostiach zvyšovania nátlaku na Rusko, oznámil vo štvrtok Elyzejský palác. V najbližších dňoch sa podľa očakávania uskutoční aj návšteva Zelenského v Španielsku, ktorý sa bude snažiť posilniť podporu Kyjeva v Európe pred plánovaným budúcotýždňovým novým kolom rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

12:34 Nočná obloha nad Ukrajinou sa zmenila na dejisko masívneho útoku, pri ktorom Rusko vypustilo celkovo 94 bojových dronov. Hoci sa armáde podarilo 77 z nich zostreliť, krajina zaznamenala šestnásť zásahov na jedenástich rôznych miestach. Okrem predtým spomínaných oblastí čelila útokom ruských jednotiek v stredu aj Charkovská oblasť, pričom správy dopĺňa aj agentúra DPA.

Kyjev medzičasom odpovedal úderom na ruské územie. Terčom sa stal ropný sklad v meste Tichoreck v Krasnodarskom kraji pri pobreží Čierneho mora. Podľa ruského ministerstva obrany bolo počas noci nad Ruskom a anektovaným Krymom zachytených 80 ukrajinských dronov, z ktorých 30 smerovalo práve nad Krasnodarský kraj.

12:03 Belgicko sa chystá spustiť vlastnú výrobu dronov a protidronových systémov v spolupráci s ukrajinským obranným priemyslom. Ako referuje web United 24, oznámil to belgický minister obrany Theo Francken pre televíziu BX1.

Francken uviedol, že využitie ukrajinských technológií umožní vybudovať výrobné kapacity priamo v Belgicku. Iniciatíva zahŕňa výrobu dronov aj systémov na ich zneškodňovanie. Minister priznal, že belgická armáda momentálne nedisponuje dostatočným množstvom takéhoto vybavenia.

Operátor ostal v šoku: na obraze sa objavilo čosi zvláštne. Záznam z ukrajinského frontu pripomína sci-fi

Video

Zdroj: Dimko Zhluktenko / Twitter (X)

Nemecká spoločnosť Quantum Systems a ukrajinský výrobca dronov Frontline Robotics v decembri minulého roka oznámili vytvorenie spoločného podniku s názvom Quantum Frontline Industries. Nová spoločnosť plánuje rozšíriť ukrajinské obranné riešenia s pomocou nemeckých skúseností v oblasti automatizácie. Projekt je súčasťou medzinárodnej iniciatívy Build with Ukraine (Budujme s Ukrajinou).

Spojené štáty podpísali zmluvu v hodnote 235 miliónov dolárov s belgickou spoločnosťou Sabena Aerospace na údržbu a opravy ukrajinských stíhačiek F-16 do roku 2029.

11:25 Na ukrajinskom fronte už popri klasických bojových operáciách prebieha aj dynamický súboj technológií.

ufo na UA fronte Čítajte viac Operátor ostal v šoku: na obraze sa objavilo čosi zvláštne. Záznam z ukrajinského frontu pripomína sci-fi

10:18 Ruské útoky na oblasť v okolí mesta Mena ležiacom v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny si v noci na štvrtok vyžiadali život 15-ročného dievčaťa a spôsobili zranenia jej rodičom. V stredu útočili ruské jednotky aj na Dnepropetrovskú, Záporožskú a Sumskú oblasť. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a spravodajského webu Ukrainska Pravda.

„Bohužiaľ, nepriateľský útok si vyžiadal život 15-ročného dievčaťa a jej rodičia utrpeli zranenia,“ uviedla rada mesta Mena. Pri útokoch boli zničené dve obytné budovy.

Podľa Ukrainskej Pravdy ruské sily v stredu podnikli takmer 50 útokov na tri okresy Dnepropetrovskej oblasti na juhu krajiny. Zahynula pri nich jedna osoba a ďalšia utrpela zranenia, informoval šéf Dnepropetrovskej oblastnej vojenskej správy Oleksandr Hanža. K rozsiahlym útokom došlo najmä v okrese Nikopol, kde o život prišla 81-ročná žena. Ďalšie útoky hlásili z okresov Synelnykove a Kryvyj Rih.

Rusko zasiahlo tiež mesto Záporožie v Záporožskej oblasti. Riadené strely poškodili bytové i rodinné domy a spôsobili zranenia 11 ľuďom vrátane dvoch detí, uviedol miestny gubernátor Ivan Fedorov s tým, že útoky sa zameriavali na mestskú infraštruktúru.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko v stredu informoval, že viac ako 40 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia pri samostatnom ruskom dronovom útoku na okresné policajné riaditeľstvo v meste Šostka v Sumskej oblasti.

9:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude v piatok v Paríži rokovať so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom o možnostiach zvyšovania nátlaku na Rusko, oznámil vo štvrtok Elyzejský palác. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

V najbližších dňoch sa podľa očakávania uskutoční aj návšteva Zelenského v Španielsku, ktorý sa bude snažiť posilniť podporu Kyjeva v Európe pred plánovaným budúcotýždňovým novým kolom rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Francúzska prezidentská kancelária uviedla, že rokovania medzi Macronom a Zelenským sa sústredia na zvýšenie sankčného tlaku na Rusko, a to zameraním sa na jeho „tieňovú flotilu“ tankerov používaných na prepravu ropy a iných produktov, čo je v rozpore so sankciami uvalenými na Moskvu od jej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Americký prezident Donald Trump tento týždeň vyhlásil, že niektoré sankcie týkajúce sa ropy sa zrušia v rámci snahy o udržanie nízkych cien ropy na medzinárodných trhoch. Nespresnil však, či sa to bude týkať aj Ruska, hoci v pondelok hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pripomína AFP.

Zelenskyj a Macron budú tiež diskutovať o diplomatickom úsilí s cieľom zastaviť vojnu na Ukrajine, dodal Elyzejský palác. Konanie nového kola trojstranných rozhovorov medzi USA, Ruskom a Ukrajinou navrhli na budúci týždeň Spojené štátu – podľa Zelenského by sa mohli uskutočniť vo Švajčiarsku alebo v Turecku.

9:00 Minulý rok bol z pohľadu Alexeja Mordašova asi najúspešnejší v jeho doterajšom biznise. Tento 60-ročný veľkopodnikateľ sa stal totiž najbohatším človekom v Rusku.

Russia Economic Forum Čítajte viac Majetok najbohatšieho Rusa má hodnotu 37 miliárd dolárov. Vlastní jachtu za pol miliardy USD. Ako oceľový cár zbohatol?

6:39 Prezident Spojených štátov Donald Trump by mal vo svojom mierovom úsilí vyvíjať väčší tlak na hlavu ruského štátu Vladimíra Putina a nie na Ukrajinu. V utorok zverejnenom rozhovore s bruselským portálom Politico to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyzval tiež lídrov Európskej únie, aby pripravili náhradný plán, ak by Maďarsko a Slovensko skutočne zablokovali skôr dohodnutú pôžičku Únie 90 miliárd eur.

Politico pripomína, že Trump svojimi vyjadreniami na adresu Zelenského opakovane naznačuje, že má väčšiu dôveru v Putinovu ochotu dosiahnuť prímerie ako v ukrajinského prezidenta. O Zelenskom šéf Bieleho domu okrem iného hovoril ako o diktátorovi a obvinil ho z rozpútania vojny, hoci to bola ruská armáda, ktorá na Ukrajinu vo februári 2022 vpadla.

Zelenskyj teraz povedal, že Ukrajina naďalej považuje vplyv Trumpa a USA na mierové riešenie za kľúčový. „Rusku neveríme, ale myslím a verím, že Američania chcú túto vojnu naozaj ukončiť. Dúfam, že nám pomôžu, ale musia vyvinúť väčší tlak na Rusko a nie na mňa,“ povedal.

Ukrajina podľa Zelenského chce od USA jasnejšie informácie o podobe možných bezpečnostných záruk, ktoré by zastrešovali budúci mier. „Buďme úprimní. Pre nás je to veľmi dôležité, ale jasnú odpoveď nemáme,“ povedal. Poznamenal, že tieto bezpečnostné záruky budú musieť schváliť americkí a ukrajinskí zákonodarcovia, aby sa zabezpečilo, že ich budú musieť dodržať aj budúce administratívy.

Politico tiež spomenulo Trumpovo skoršie vyjadrenie o tom, že na vyjednávanie s Ruskom nemá Ukrajina žiadne karty. Podľa portálu ale terajšia vojna USA a Izraela proti Iránu zmenila dynamiku, pretože je to Ukrajina, kto do Perzského zálivu teraz poslal odborníkov na obranu proti iránskym dronom.

Zelenskyj dúfa, že vďaka tejto pomoci získa Ukrajina na oplátku americké strely PAC-3 pre systém protivzdušnej ochrany Patriot. Žiadna konkrétna dohoda ale uzavretá nie je a rokovanie bude zrejme chúlostivé.

V rozhovore Zelenskyj hovoril aj o potrebe náhradného plánu, pokiaľ Slovensko a Maďarsko nesplnia skorší záväzok k úveru pre Ukrajinu, s ktorým všetci únijní lídri už vlani súhlasili. Teraz však Budapešť a Bratislava blokujú formálny súhlas. „Naši európski partneri a skutoční priatelia vedia, že bránime nielen ukrajinskej hodnoty, ale že bránime slobodu celej Európy,“ povedal Zelenskyj.

Server Politico dnes informoval o tom, že zástupcovia pobaltských a severských členov európskeho bloku chystajú núdzový plán, ako pôžičku zaistiť aj bez Maďarska a Slovenska. (politico.eu, čtk)