Foto: oPeniazoch.sk, generované AI
Komunikácia s úradmi by sa mala v budúcnosti viac presunúť do digitálneho priestoru. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravilo nový zákon o e-Governmente, ktorý má nahradiť súčasnú právnu úpravu platnú od roku 2013.
Cieľom návrhu je, aby úrady fungovali digitálne ako štandard, nie ako výnimka. Štát chce zároveň upraviť pravidlá elektronickej komunikácie tak, aby boli prehľadnejšie, modernejšie a viac zodpovedali tomu, ako dnes fungujú digitálne služby.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Dnešný zákon o e-Governmente bol prijatý pred viac ako desiatimi rokmi. Podľa dôvodovej správy vznikal v čase, keď hlavnou ambíciou bolo najmä umožniť elektronickú komunikáciu občana so štátom.
Odvtedy sa však výrazne zmenili technológie, európske pravidlá aj praktické skúsenosti s používaním elektronických služieb štátu. Ministerstvo preto tvrdí, že pôvodná systematika zákona už nedokáže dostatočne reagovať na požiadavky modernej digitálnej verejnej správy.
Nový zákon má preto vytvoriť jednotné, bezpečné a právne predvídateľné prostredie pre výkon verejnej moci v digitálnej podobe. Má byť všeobecným predpisom pre elektronický postup v konaní a v úradnom postupe, elektronickú úradnú komunikáciu, používanie údajov, identifikáciu, autentifikáciu, autorizáciu, zaručenú konverziu, úhrady aj referenčné údaje a registre.
Úrady majú fungovať elektronicky ako štandard
Jednou z najdôležitejších zmien je posilnenie princípu „digital by default“. V praxi to znamená, že výkon verejnej moci má byť digitálny ako štandard, nie ako doplnok k papierovej komunikácii. Dôvodová správa hovorí aj o princípe „elektronicky ako štandard“. Každý proces verejnej správy by sa mal navrhovať a vykonávať prednostne digitálne, pričom listinná podoba má byť skôr výnimkou.
Zákon pritom nemá pokrývať iba klasické konania, ale aj širší okruh úradných postupov. Pre bežného človeka totiž často nie je dôležité, či sa jeho vec formálne označuje ako konanie alebo iný úradný postup. Z jeho pohľadu ide stále o kontakt s úradom.
Uvítali by ste, keby sa väčšina vecí na úradoch dala vybaviť elektronicky bez nosenia potvrdení?
Pre občanov a podnikateľov môže byť najpraktickejšou časťou návrhu zachovanie a posilnenie princípu „jedenkrát a dosť“. Ten znamená, že úrady majú využívať údaje, ktoré už štát má k dispozícii. Ak sú údaje známe z úradnej činnosti alebo sa nachádzajú v referenčných registroch, človek by ich nemal opakovane dokladovať ďalšími potvrdeniami či listinami.
Návrh zákona výslovne počíta s tým, že ak sa údaje stanú povinnej osobe známe z úradnej činnosti, povinnosť predložiť tieto údaje, dokumenty alebo preukázať skutočnosti, ktoré tieto údaje dokazujú, sa považuje za splnenú. Inými slovami, ak si úrad vie údaj získať z dostupného systému, nemal by ho pýtať znova od občana.
Zmeny sa dotknú aj elektronického podania
Návrh zákona upravuje aj elektronické podania. Ak osobitný predpis umožňuje alebo vyžaduje podanie žiadosti, návrhu, sťažnosti, stanoviska či iného dokumentu, má sa táto povinnosť považovať za splnenú aj autorizovaným elektronickým podaním. Dôležité je aj pravidlo, že autorizované elektronické podanie nemožno odmietnuť iba z dôvodu jeho elektronickej podoby, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
Návrh zároveň myslí aj na situácie, keď chyba nevznikne na strane občana, ale na strane štátneho systému. Vady elektronických formulárov alebo elektronickej komunikácie spôsobené prístupovým miestom či informačnou technológiou verejnej správy nemajú ísť na ťarchu človeka, ktorý pre ne podá chybné elektronické podanie alebo mu je znemožnená riadna elektronická komunikácia.
Pozor na elektronické doručovanie
Nový zákon o e-Governmente zachováva a upravuje pravidlá elektronického doručovania. Elektronický úradný dokument sa má doručovať do aktivovanej elektronickej schránky. Úložná lehota má byť 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu. Ak sa dokument doručuje do vlastných rúk, za doručený sa môže považovať aj márnym uplynutím úložnej lehoty.
To je dôležité najmä pre ľudí a podnikateľov, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku. Ak si dokument v lehote neprevezmú, môžu nastať účinky doručenia aj bez toho, aby si správu reálne otvorili. Návrh však počíta aj s možnosťou rozhodnúť o neúčinnosti elektronického doručenia, ak adresát preukáže, že objektívne nemohol dokument prevziať z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením.
Zmena sa má dotknúť aj fyzických osôb podnikateľov. Doložka vplyvov uvádza, že oproti súčasnej právnej úprave sa má zaviesť povinné zriaďovanie elektronických schránok aj pre fyzické osoby podnikateľov. Má to umožniť prijímať úradné rozhodnutia a oznámenia elektronicky, zrýchliť procesy a znížiť potrebu osobného kontaktu s úradmi. Elektronická komunikácia má zároveň obmedziť tlač, poštovné a osobné návštevy úradov.
Keďže ide o veľkú skupinu ľudí, zákon počíta s postupným zriaďovaním a aktivovaním schránok po skupinách. Konkrétne skupiny a termíny má určiť vykonávací predpis.
Štát chce otvoriť priestor aj mobilným riešeniam
Návrh má vytvoriť aj právny základ pre širšie sprístupnenie služieb a nástrojov e-Governmentu cez mobilnú aplikáciu. Dôvodová správa spomína aj potrebu technickej neutrality, teda aby pravidlá neboli naviazané len na jednu konkrétnu technológiu. S tým súvisí aj úprava autentifikácie a autorizácie. Vykonávacie predpisy majú neskôr podrobnejšie riešiť autentifikačné prostriedky, ich evidenciu a uznané spôsoby autorizácie. Cieľom je, aby štát vedel reagovať aj na nové technológie a spôsoby prihlasovania či podpisovania elektronických úkonov.
Zaujímavou novinkou je rámec pre automatizované konanie. Návrh zákona umožňuje, aby bolo konanie vykonané automatizovaným spôsobom vrátane zabezpečenia podkladov, posúdenia dôkazov a vydania elektronického úradného dokumentu. Má to však svoje limity. Automatizované rozhodovanie má byť možné len vtedy, ak sa posudzujú výlučne objektívne skutočnosti, napríklad merateľné údaje. Zároveň musí existovať opravný prostriedok, o ktorom sa nebude konať a rozhodovať automatizovane.
Dôvodová správa uvádza, že cieľom je umožniť využitie moderných informačných technológií vrátane algoritmov a umelej inteligencie pri rutinných rozhodovacích procesoch. Zároveň však má zostať zachovaná ľudská kontrola pri rozhodnutiach s dopadom na práva občanov.
Zmeny si vyžiadajú aj úpravy systémov
Návrh zákona má pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, no zároveň aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Podľa doložky vplyvov budú zmeny súvisieť najmä s úpravami Ústredného portálu verejnej správy a jeho modulov.
Ide napríklad o doručovanie do elektronických schránok cez kvalifikovanú službu registrovaných zásielok, možnosť doručovať medzi fyzickými a právnickými osobami cez túto službu, nové spôsoby autorizácie či doručovanie listinných rovnopisov aj osobám bez zriadenej elektronickej schránky. Materiál má byť podľa doložky predložený na rokovanie vlády v októbri až novembri 2026. Navrhovaná účinnosť, s ktorou dokument pracuje pri preskúmaní účelnosti, je 1. január 2028.
Ak bude zákon o e-Governmente prijatý, štát by mal postupne smerovať k tomu, aby sa úradné veci vybavovali primárne elektronicky. Úrady by mali viac využívať údaje, ktoré už majú, elektronické podania by mali mať jasnejšie pravidlá a komunikácia so štátom by mala byť menej závislá od papierov. Pre občanov a podnikateľov to môže znamenať menej návštev úradov, menej dokladovania údajov a rýchlejšie vybavovanie. Zároveň však porastie význam elektronických schránok a povinnosť sledovať elektronické doručovanie.
Komentáre k článku
DS
Pred 16 minútami
Teraz krásne reči, potom „skutek utek“.Všetko čo píšu už malo dávno byť funkčné.