Americká spoločnosť LeVanta Tech ukázala nezvyčajný dron HALIA, ktorý dokáže lietať, pristáť priamo na otvorenom mori a zostať tam celé týždne. Počas čakania spotrebúva minimum energie a keď sa potrebuje presunúť, opäť vzlietne z vody. Nemusí poň prísť loď ani sa vracať na základňu. Práve v tom vidí výrobca jeho najväčšiu výhodu pri sledovaní rozsiahlych oblastí oceánu.
Ako informuje Defence Blog, LeVanta Tech predviedla HALIA počas cvičenia ANTX Coastal Trident v Kalifornii. Spolu so spoločnosťou STR ukázala, ako môže tento nezvyčajný dron pomáhať prepájať zariadenia vo vzduchu, na hladine, pod vodou aj na morskom dne.
Nie je to klasický dron ani čln
HALIA už na prvý pohľad vyzerá nezvyčajne. Má krídla a chvost ako lietadlo, ale jej trup je navrhnutý tak, aby dokázal plávať na mori. Nad ním sa nachádzajú dve pohonné jednotky.
Keď pristane, veľká časť stroja zostáva veľmi nízko nad vodou. Nie je to náhoda. HALIA bola od začiatku navrhnutá tak, aby dokázala opakovane pristávať na mori a potom z neho znovu vzlietnuť.
Výrobca preto používa označenie „float-and-fly“. Jednoducho povedané, ide o kríženca medzi lietajúcim dronom a bezposádkovým plavidlom.
Pristane na mori a celé týždne čaká
Najzaujímavejšia je práve schopnosť HALIA zostať dlhý čas na oceáne.
Dron môže odletieť stovky kilometrov od základne, pristáť na určenom mieste a prejsť do úsporného režimu. Namiesto toho, aby neustále lietal a míňal energiu, jednoducho zostane plávať na hladine.
Podľa LeVanta Tech tak môže vydržať celé týždne.
Ak dostane novú úlohu alebo sa potrebuje premiestniť, opäť vzlietne z vody a presunie sa na iné miesto. Nemusí čakať, kým ho vyzdvihne loď.
Práve to môže byť na oceáne veľkou výhodou. Rozsiahle morské oblasti sa dnes sledujú pomocou lodí, lietadiel, satelitov aj rôznych bezposádkových systémov. Udržiavať lietadlo neustále vo vzduchu je však drahé a potrebuje veľa paliva či energie.
HALIA má väčšinu času jednoducho čakať na vode.
Nepotrebuje loď, ktorá by sa oň starala
Mnohé námorné drony sú stále odkázané na materskú loď. Z nej štartujú, vracajú sa k nej a posádka ich musí vyzdvihnúť.
HALIA má fungovať samostatnejšie.
Nepotrebuje špeciálnu loď ani pevnú základňu priamo v oblasti, kde pôsobí. Sama tam priletí, pristane a neskôr zase odletí.
V praxi by tak mohla dlhší čas sledovať určitú časť oceánu. Ak by bolo potrebné skontrolovať inú oblasť, nemusela by sa presúvať loď s posádkou. Dron by jednoducho vzlietol a presunul sa sám.
Dokáže pomáhať aj zariadeniam pod hladinou
Počas cvičenia v Kalifornii sa neukazovalo iba to, ako HALIA lieta a pristáva.
LeVanta Tech spolupracovala so spoločnosťou STR, ktorá sa venuje podvodným systémom a senzorom. Spoločne skúšali, ako prepojiť techniku nachádzajúcu sa vo vzduchu, na hladine, pod vodou a dokonca aj na morskom dne.
Práve tu môže mať plávajúci dron ďalšie využitie.
Podvodné senzory či roboty majú s komunikáciou oveľa väčší problém než lietadlá alebo pozemná technika. Rádiový signál sa pod vodou šíri veľmi zle. Na hladine preto môže byť zariadenie, ktoré prijme informácie z podmorských systémov a pošle ich ďalej.
HALIA by tak nemusela iba sledovať okolie. Mohla by byť aj jedným z článkov komunikačnej siete rozloženej naprieč oceánom.
Američania ju skúšali pri pobreží Kalifornie
ANTX Coastal Trident je každoročné cvičenie, na ktorom americké námorníctvo spolu s firmami, univerzitami a ďalšími organizáciami skúša nové technológie.
Koná sa v oblasti prístavu Hueneme v Kalifornii.
Namiesto obyčajnej prezentácie na výstave sa nové systémy dostanú do prostredia, ktoré sa viac podobá ich skutočnému budúcemu nasadeniu. Práve tam LeVanta Tech ukázala, ako môže HALIA spolupracovať s ďalšími zariadeniami na mori.
Pôvodne mala sledovať veterné elektrárne
Zaujímavé je, že LeVanta Tech nezačínala ako klasická zbrojárska spoločnosť.
Firma vznikla v roku 2023 a spočiatku vyvíjala technológie na sledovanie mora pre prevádzkovateľov veterných elektrární. Neskôr sa však začala viac orientovať na vojenské využitie.
Projekt zaujal aj americké letectvo. Firma získala zákazku vo výške 1,8 milióna dolárov a následne ďalší kontrakt od Air Force Research Laboratory približne za 1,76 milióna dolárov.
Ten súvisí s vývojom technológie, ktorá dokáže dlhý čas zostať na oceáne a sledovať svoje okolie.
Na vode týždne, vo vzduchu viac ako 185 km/h
LeVanta Tech vyvíja HALIA v dvoch verziách.
Jedna má byť čisto elektrická a určená najmä na kratšie úlohy. Druhá dostane hybridný elektrický pohon, ktorý má umožniť lety na väčšie vzdialenosti.
Podľa údajov, ktoré firma doteraz zverejnila, môže HALIA prekročiť rýchlosť 100 uzlov, teda približne 185 km/h.
Pri tomto drone však nie je najdôležitejšia maximálna rýchlosť. Oveľa zaujímavejšie je, čo urobí po pristátí. Namiesto okamžitého návratu môže vypnúť väčšinu systémov a zostať na hladine celé týždne.
Pri štarte a pristávaní má využívať riešenie podobné princípu vznášadla. Výrobca tvrdí, že systém navrhol aj s ohľadom na horšie podmienky na otvorenom mori.
Môže sledovať okolie aj prenášať informácie
HALIA má vymeniteľný priestor pre rôzne vybavenie. Podľa konkrétnej úlohy tak môže dostať inú techniku.
Výrobca spomína kamery a ďalšie senzory na prieskum, komunikačné zariadenia či vybavenie na elektronický boj. Medzi možnosťami uvádza aj zbraňové vybavenie. Z dostupných informácií však nevyplýva, že by už existovala alebo bola nasadená ozbrojená verzia.
HALIA je zatiaľ zaujímavá najmä jednoduchou myšlienkou. Bežný dron musí po určitom čase pristáť a doplniť energiu. Loď zase dokáže zostať na mori dlho, ale presúva sa pomaly.
HALIA sa snaží spojiť výhody oboch. Na vzdialené miesto rýchlo priletí, potom pristane na oceáne a celé týždne čaká. Keď ju treba inde, opäť vzlietne a presunie sa.