7.9.2026 (SITA.sk) –
Bratislava v nedeľu pristúpila k medzinárodnej aliancii Swimmable Cities. Hlavné mesto sa tak pridalo k stovkám svetových miest, ktoré podporujú kúpanie ľudí v mestských riekach, presadzujú ich ochranu a čistotu a vodným tokom a plochám navracajú komunitný význam. Okrem primátora Matúša Valla chartu podpísal aj župan Juraj Droba, zástupcovia OZ Bratislavský Dunajský park (BDP), organizátor Trans Danube Swim Ľuboš Fellner či známe športové osobnosti.
Kamenné opevnenie
Dodnes ju podpísalo vyše 250 organizácií zo 121 miest a 38 krajín. Z okolitých metropol Praha a Viedeň. Bratislava medzi signatármi zatiaľ chýbala. „I keď dobrá kvalita vody v Dunaji kúpanie umožňuje, brehy po celej dĺžke mesta spevňuje kamenné opevnenie, ktoré bráni bezpečnému prístupu do rieky,“ priblížil hovorca magistrátu Peter Bubla.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Verejnosť sa tak masovo do Dunaja dostáva len raz do roka, v rámci podujatia Trans Danube Swim. V prvú septembrovú nedeľu sa konal už jeho trinásty ročník a symbolicky práve počas neho bola podpísaná aj spomínaná charta o pristúpení Bratislavy k medzinárodnej aliancii Swimmable Cities. „Rieka v meste a jej brehy sú rekreačnou zónou, ktorú väčšina miest nedostatočne využíva. Často v tom bráni kvalita vody, či prístup k rieke,“ poznamenal hovorca mesta.
Projekt Bratislavský dunajský park
V čase otepľovania je to však práve rieka, ktorá ponúka dostupnú možnosť osvieženia v centre mesta. „Susedná Viedeň má pláže na Alte Donau, na Neue Donau aj na ostrove Donauinsel, všetky v dosahu MHD. Podobne aj Bratislava má na to, aby mala pláže priamo v centre a zaradila sa tak do exkluzívnej skupiny európskych metropol, ktoré svojim obyvateľom ponúkajú takúto možnosť,“ dodal Bubla.
Napokon, historicky tak tomu v Bratislave aj bolo. Hlavné mesto, štátne inštitúcie a občianske združenie BDP dlhodobo pripravujú projekt Bratislavský dunajský park. V rámci neho sa na úseku 22 km majú odstrániť tri kilometre brehového opevnenia a sprietočniť tri ramená, čím vznikne viacero prírodných pláží vhodných na kúpanie a oddych pri rieke a v Bratislave tak bude možné obnoviť tradíciu kúpania v Dunaji.
Nábrežný park Staré Lido
Projektová dokumentácia navrhnutých úprav brehov bola na základe štúdie Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) vypracovaná z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti a aktuálne sa finalizuje. Iniciátorom konceptu je občianske združenie BDP.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Memorandum o spolupráci podpísali hlavné mesto, MIB, mestská časť Petržalka, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenský vodohospodársky podnik, Štátna ochrana prírody, ako aj viaceré občianske združenia. K projektu BDP v nedeľu zároveň pristúpil aj prvý partner z neverejného sektora – cestovná kancelária Bubo, ktorá od roku 2014 organizuje Trans Danube Swim.
Prvá časť BDP – Nábrežný park Staré Lido – bola odovzdaná v júni tohto roka. „Koncom júla boli odovzdané ďalšie dva úseky BDP v Starom háji, kde bolo zrevitalizovaných približne 400 metrov brehov odstránením brehového opevnenia – tieto časti sú už prístupné verejnosti,“ dodal hovorca mesta. Realizácia ďalších častí je plánovaná po etapách, pričom prioritnou lokalitou je obnovenie Lido pláže a sprietočnenie Ovsištského ramena. Realizácia týchto opatrení by okrem rekreačného využitia mala výrazný účinok aj na ochranu mesta pred povodňami.
Viac k téme: bratislavský župan, Cestovná kancelária Bubo, hovorca magistrátu, Plán obnovy a odolnosti SR, Primátor Bratislavy, Trans Danube Swim
Zdroj: SITA.sk – Dunaj ako mestská pláž? Bratislava chce obnoviť tradíciu kúpania v Dunaji – VIDEO, FOTO
Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Slovenská Potopa zaujala český web. Oscarového kandidáta chváli za autenticitu, vyzdvihol aj Vladimíra Čemu
7.9.2026 (SITA.sk) –
Slovenský film Potopa režiséra Martina Gondu, ktorý je slovenským kandidátom na Oscara 2027, zaujal anglickojazyčný český portál The Prague Reporter. Recenzia ho označuje za sugestívny a pokojne vyrozprávaný portrét rusínskej dediny v 80. rokoch, ktorej obyvatelia musia opustiť svoje domovy pre výstavbu vodárenskej nádrže Starina. Osobitnú pozornosť venuje aj hereckým výkonom vrátane Vladimíra Čemu.
Pätnásťročná Mara, ktorú stvárňuje Sára Chripáková, sníva o štúdiu na vojenskej leteckej škole a kariére pilotky. Jej ovdovený otec Alexander v podaní Jozefa Pantlikáša však chce, aby zostala doma, pomáhala na rodinnej pôde a neskôr pracovala v miestnej obuvníckej továrni.
Podľa recenzie práve blížiace sa vysídlenie mení známy konflikt medzi rodičom a dieťaťom na silnejší príbeh. Mara túži z dediny odísť, zatiaľ čo komunistický štát sa pripravuje vziať možnosť zostať všetkým jej obyvateľom. Ruské patrilo medzi sedem prevažne rusínskych dedín, ktoré v rokoch 1981 až 1988 vysídlili a zbúrali počas výstavby nádrže Starina.
Za jeden z najsilnejších momentov filmu označuje recenzent zhromaždenie, na ktorom úrady obyvateľom oznámia vysídlenie. Alexander vyhlási, že nikam nepôjde, a Mara pred susedmi povie, že je rada, že dedinu zaplavia. Dokonca si želá, aby sa to stalo už na druhý deň. Práve následné uvedomenie si rozdielu medzi dobrovoľným odchodom a násilným vymazaním vlastného domova dáva podľa recenzie príbehu emocionálnu silu.
The Prague Reporter vyzdvihuje aj autentickosť dedinského prostredia, ktorú Gonda vytvoril kombináciou profesionálnych hercov z prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča a neprofesionálnych účinkujúcich z miestnej rusínskej komunity. Film je prevažne v rusínskom jazyku a jeho ambíciou je zachovať kolektívnu pamäť komunít, ktoré fyzicky zanikli pod hladinou Stariny.
Medzi najvýraznejšie vedľajšie postavy recenzia zaraďuje dedinského kňaza v podaní Vladimíra Čemu. Ten pokračuje v opravách schátraného kostola, hoci vie, že budovu čoskoro zničia. V jednej zo scén úrady odnášajú zariadenie kostola, zatiaľ čo kňaz vystúpi na lešenie a ďalej opravuje strechu. Podľa recenzenta tento obraz vystihuje podstatu filmu výstižnejšie než akýkoľvek dialóg.
Pozitívne hodnotenie získala aj širokouhlá kamera Olivera Záhlavu a zdržanlivá hudba Théophila Moussouniho. Recenzia upozorňuje tiež na záverečné titulky, ktoré obsahujú dokumentárne zábery skutočného vysídľovania a ničenia dedín spolu s pôvodnou piesňou so spevom Sáry Chripákovej.
Portál zároveň pripúšťa, že pomalé tempo nemusí vyhovovať každému divákovi a Marinu cestu dospievania sprevádza len málo prekvapení. Historické okolnosti však podľa recenzie dávajú známemu príbehu osobitnú emocionálnu hĺbku. Potopa tak nie je iba filmom o dievčati, ktoré chce odísť z domova, ale aj o tom, čo znamená zistiť, že sa čoskoro nebude mať kam vrátiť.
Film mal premiéru v domácich kinách začiatkom roka a podľa The Prague Reporter je dostupný aj na Netflixe s anglickými titulkami. Na jeho vzniku sa podieľala pražská spoločnosť Cineart TV a časť financovania poskytol Český audiovizuálny fond.
Viac k téme: Film, Nominácie na Oscary, potopa
Zdroj: SITA.sk – Slovenská Potopa zaujala český web. Oscarového kandidáta chváli za autenticitu, vyzdvihol aj Vladimíra Čemu