7.9.2026 (SITA.sk) –
Bratislava čelí za posledné roky masívnemu prírastku nových obyvateľov.
Mesto sa tak postupne zahusťuje a spolu s novou výstavbou rastie aj tlak na jeho infraštruktúru. SITA sa obrátila na kandidátov na primátora Bratislavy s otázkou, či je hlavné mesto dopravne a infraštruktúrne pripravené na ďalšie zahusťovanie.
Výstavba infraštruktúry
„Nie, nie je. Mnohé časti mesta sú dopravne na hrane a každý ďalší projekt to len viac obnaží,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž. Odpoveďou podľa neho nie je zastaviť rozvoj, ale konečne stavať infraštruktúru.
„Mestu určite chýba kompletný obchvat, teda tunel Karpaty, rovnako potrebuje šiesty most, predĺženie električkových tratí aj do okrajovejších častí mesta, a tiež budovanie P+R parkovísk, ktoré by ľuďom prichádzajúcim do mesta autom umožnili prestup na rýchlu MHD,“ dodal kandidát na primátora.
Winkler: Potrebujeme rozvoj dopravnej infraštruktúry
Líder strany Dunaj Martin Winkler si myslí, že Bratislava je dopravne poddimenzovaná už dnes pri súčasnej hustote obyvateľstva.
„Potrebujeme zásadný rozvoj dopravnej infraštruktúry, inak o niekoľko rokov nastane kolaps dopravy v našom meste. Súčasné vedenie dopravnú situáciu ešte zhoršuje svojimi nekompetentnými zásahmi do plynulosti premávky. Toto pociťujú Bratislavčania na dennej báze,“ upozornil ďalší kandidát na primátora.
Šubová: Bratislava nie je pripravená na ďalšie zahusťovanie
Predsedníčka Pirátskej strany Zuzana Šubová si rovnako myslí, že Bratislava nie je pripravená na ďalšie zahusťovanie. „Považujem za chybu povoľovať ďalšie masívne zahusťovanie bez toho, aby tomu zodpovedala dopravná a technická infraštruktúra,“ uviedla.
Na túto otázku by podľa nej mali dať odpoveď samotní občania Bratislavy, ktorí denne stoja v kolónach a v mnohých prípadoch práve preto, že dôležité dopravné riešenia sú robené bez občianskej participácie od stola, bez jasnej analýzy a koncepcie.
„Som za rozvoj Bratislavy, ale musí mať pravidlá. Verejná doprava, cestná sieť, parkovanie, školy, škôlky, zeleň a ďalšia občianska vybavenosť musia byť súčasťou plánovania od začiatku. Development nemôže privatizovať zisk a svoje náklady prenášať na obyvateľov mesta,“ dodala kandidátka na primátorku.
Podľa Ľubomíra Geciho záleží na tom, o ktorú lokalitu ide. „Osobne to vidím tak, že v Bratislave IV, teda Karlova Ves, Dúbravka a okolie, rozhodne pripravená nie je a už teraz vidíme obrovské dopravné problémy, ktoré z toho vyplývajú, preto úprimne nerozumiem prečo je tam výstavba stále povoľovaná. Iné lokality ako napríklad Mlynské nivy sú na zahusťovanie pripravené lepšie alebo budú v blízkej budúcnosti, napríklad vďaka výstavbe električkovej trate po Košickej a po Mlynských nivách po Bajkalskú,“ uviedol.
Prepojenie západnej a severnej časti
Z pohľadu súčasného primátora Matúša Valla je dôležitým chýbajúcim dopravným úsekom tzv. severná tangenta, ktorá by prepojila západné mestské časti so severnými a odľahčila Karloveskú, Šancovu a Račiansku ulicu.
„Nové trasovanie severnej tangenty pripravujeme a o jej podpore budeme rokovať s novou vládou,“ skonštatoval primátor, ktorý sa opätovne uchádza o svoju funkciu.
O post primátora Bratislavy sa uchádza šesť záujemcov. Okrem súčasného primátora Matúša Valla (Team Bratislava, PS, SaS, Demokrati), kandiduje minister dopravy Jozef Ráž (NEKA), mestský poslanec Martin Winkler (Dunaj), predseda OZ Miroslav Heredoš, predsedníčka Pirátskej strany Zuzana Šubová a Ľubomír Geci za stranu My Slovensko. Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová sa svojej kandidatúry vzdala.
Viac k téme: Bratislava-Dúbravka, Bratislava-Karlova Ves, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Kandidát na primátora, Kandidát na primátora Bratislavy, Kandidáti na primátora Bratislavy, Komunálne voľby 2026 na Slovensku, MHD Bratislava, Minister dopravy SR, Primátor Bratislavy, starostka Karlovej Vsi
Zdroj: SITA.sk – Bratislava čelí masívnemu zahusťovaniu. Ako by riešili nárast obyvateľov kandidáti na primátora? © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Slovenská Potopa zaujala český web. Oscarového kandidáta chváli za autenticitu, vyzdvihol aj Vladimíra Čemu
7.9.2026 (SITA.sk) – Slovenský film Potopa režiséra Martina Gondu, ktorý je slovenským kandidátom na Oscara 2027, zaujal anglickojazyčný český portál The Prague Reporter. Recenzia ho označuje za sugestívny a pokojne vyrozprávaný portrét rusínskej dediny v 80. rokoch, ktorej obyvatelia musia opustiť svoje domovy pre výstavbu vodárenskej nádrže Starina. Osobitnú pozornosť venuje aj hereckým výkonom vrátane Vladimíra Čemu.
Pätnásťročná Mara, ktorú stvárňuje Sára Chripáková, sníva o štúdiu na vojenskej leteckej škole a kariére pilotky. Jej ovdovený otec Alexander v podaní Jozefa Pantlikáša však chce, aby zostala doma, pomáhala na rodinnej pôde a neskôr pracovala v miestnej obuvníckej továrni.
Podľa recenzie práve blížiace sa vysídlenie mení známy konflikt medzi rodičom a dieťaťom na silnejší príbeh. Mara túži z dediny odísť, zatiaľ čo komunistický štát sa pripravuje vziať možnosť zostať všetkým jej obyvateľom. Ruské patrilo medzi sedem prevažne rusínskych dedín, ktoré v rokoch 1981 až 1988 vysídlili a zbúrali počas výstavby nádrže Starina.
Za jeden z najsilnejších momentov filmu označuje recenzent zhromaždenie, na ktorom úrady obyvateľom oznámia vysídlenie. Alexander vyhlási, že nikam nepôjde, a Mara pred susedmi povie, že je rada, že dedinu zaplavia. Dokonca si želá, aby sa to stalo už na druhý deň. Práve následné uvedomenie si rozdielu medzi dobrovoľným odchodom a násilným vymazaním vlastného domova dáva podľa recenzie príbehu emocionálnu silu.
The Prague Reporter vyzdvihuje aj autentickosť dedinského prostredia, ktorú Gonda vytvoril kombináciou profesionálnych hercov z prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča a neprofesionálnych účinkujúcich z miestnej rusínskej komunity. Film je prevažne v rusínskom jazyku a jeho ambíciou je zachovať kolektívnu pamäť komunít, ktoré fyzicky zanikli pod hladinou Stariny.
Medzi najvýraznejšie vedľajšie postavy recenzia zaraďuje dedinského kňaza v podaní Vladimíra Čemu. Ten pokračuje v opravách schátraného kostola, hoci vie, že budovu čoskoro zničia. V jednej zo scén úrady odnášajú zariadenie kostola, zatiaľ čo kňaz vystúpi na lešenie a ďalej opravuje strechu. Podľa recenzenta tento obraz vystihuje podstatu filmu výstižnejšie než akýkoľvek dialóg.
Pozitívne hodnotenie získala aj širokouhlá kamera Olivera Záhlavu a zdržanlivá hudba Théophila Moussouniho. Recenzia upozorňuje tiež na záverečné titulky, ktoré obsahujú dokumentárne zábery skutočného vysídľovania a ničenia dedín spolu s pôvodnou piesňou so spevom Sáry Chripákovej.
Portál zároveň pripúšťa, že pomalé tempo nemusí vyhovovať každému divákovi a Marinu cestu dospievania sprevádza len málo prekvapení. Historické okolnosti však podľa recenzie dávajú známemu príbehu osobitnú emocionálnu hĺbku. Potopa tak nie je iba filmom o dievčati, ktoré chce odísť z domova, ale aj o tom, čo znamená zistiť, že sa čoskoro nebude mať kam vrátiť.
Film mal premiéru v domácich kinách začiatkom roka a podľa The Prague Reporter je dostupný aj na Netflixe s anglickými titulkami. Na jeho vzniku sa podieľala pražská spoločnosť Cineart TV a časť financovania poskytol Český audiovizuálny fond.