Európa zostáva jedným z najatraktívnejších regiónov pre život, prácu a cestovanie, najmä pre mladých ľudí vo veku 18 až 35 rokov. Ekonomická situácia v jednotlivých krajinách EÚ je však nerovnomerná.
Zatiaľ čo západná Európa slúži ako priemyselný gigant kontinentu, východná Európa je skôr v pozícii dobiehať zameškané. V dôsledku toho sa mladým ľuďom nie vždy podarí realizovať svoje ambície.
Najvýraznejšie rozdiely pri bývaní
Podľa portálu Job Squad, ktorý vo svojom článku Cost of Living Abroad 2025 porovnával životné náklady v jednotlivých európskych krajinách, sa výdavky výrazne líšia v závislosti od krajiny. Medzi najdostupnejšie destinácie patria krajiny ako Bulharsko či Srbsko, zatiaľ čo severná a západná Európa ponúka výrazne vyššie náklady na bývanie, stravu, dopravu a voľný čas.
Rozdiely sa prejavujú najmä pri bývaní a každodenných výdavkoch. Kým v lacnejších krajinách môže byť život pre zahraničných pracovníkov finančne dostupnejší, vo veľkých mestách západnej a severnej Európy predstavuje bývanie jednu z najväčších položiek rozpočtu. Výber krajiny tak môže výrazne ovplyvniť, koľko peňazí človeku zostane po pokrytí bežných mesačných nákladov.
Rozdiely medzi krajinami sú pritom výrazné. Podľa portálu Job Squad patria medzi najlacnejšie európske krajiny pre život v roku 2025 Srbsko a Bulharsko, kde sa priemerné mesačné náklady pohybujú približne od 800 do 1 000 eur. V Rumunsku a Grécku je to približne 1 000 až 1 300 eur mesačne.
Naopak, v Nemecku sa náklady pohybujú okolo 1 700 až 2 000 eur a v Dánsku presahujú 2 200 eur. Rozdiely sú viditeľné aj pri bežných výdavkoch – napríklad za jedlo v reštaurácii či verejnú dopravu.
Inflácia naďalej pretrváva
Podľa prieskumu z roku 2025 ťažkosti s vyžitím uviedlo 30 % respondentov prieskumu Eurofoundu s názvom Život a práca v EÚ z roku 2024, pričom tento počet sa pohyboval od 17 % v Luxembursku po 55 % v Grécku. Ide o výrazný nárast oproti roku 2023, keď ťažkosti s vyžitím uviedlo 22 % respondentov. Zistenia odrážajú zvýšené výzvy domácností pri zvládaní pretrvávajúcej inflácie, a to aj napriek zlepšeniu makroekonomických ukazovateľov.
Všeobecný trend ukazuje, že západoeurópske krajiny (napr. Francúzsko, Nórsko, Švajčiarsko) sú z hľadiska životných nákladov výrazne drahšie, zatiaľ čo východná Európa (napr. Maďarsko, Bulharsko, Albánsko) zostáva dostupnejšia. Veľké mestá a ekonomické centrá v Európe – ako napríklad Londýn, Zürich a Paríž – sa trvalo radia medzi najdrahšie metropoly na svete.
Napríklad index životných nákladov v Londýne je viac ako dvojnásobný v porovnaní s Prahou (100) a viac ako štvornásobný v porovnaní s lacnejšími mestami na Balkáne. Na druhej strane, v najlacnejších európskych krajinách sa životné náklady môžu pohybovať od 600 do 1 000 dolárov mesačne, najmä mimo hlavných miest.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Slovenská Potopa zaujala český web. Oscarového kandidáta chváli za autenticitu, vyzdvihol aj Vladimíra Čemu
7.9.2026 (SITA.sk) – Slovenský film Potopa režiséra Martina Gondu, ktorý je slovenským kandidátom na Oscara 2027, zaujal anglickojazyčný český portál The Prague Reporter. Recenzia ho označuje za sugestívny a pokojne vyrozprávaný portrét rusínskej dediny v 80. rokoch, ktorej obyvatelia musia opustiť svoje domovy pre výstavbu vodárenskej nádrže Starina. Osobitnú pozornosť venuje aj hereckým výkonom vrátane Vladimíra Čemu.
Pätnásťročná Mara, ktorú stvárňuje Sára Chripáková, sníva o štúdiu na vojenskej leteckej škole a kariére pilotky. Jej ovdovený otec Alexander v podaní Jozefa Pantlikáša však chce, aby zostala doma, pomáhala na rodinnej pôde a neskôr pracovala v miestnej obuvníckej továrni.
Podľa recenzie práve blížiace sa vysídlenie mení známy konflikt medzi rodičom a dieťaťom na silnejší príbeh. Mara túži z dediny odísť, zatiaľ čo komunistický štát sa pripravuje vziať možnosť zostať všetkým jej obyvateľom. Ruské patrilo medzi sedem prevažne rusínskych dedín, ktoré v rokoch 1981 až 1988 vysídlili a zbúrali počas výstavby nádrže Starina.
Za jeden z najsilnejších momentov filmu označuje recenzent zhromaždenie, na ktorom úrady obyvateľom oznámia vysídlenie. Alexander vyhlási, že nikam nepôjde, a Mara pred susedmi povie, že je rada, že dedinu zaplavia. Dokonca si želá, aby sa to stalo už na druhý deň. Práve následné uvedomenie si rozdielu medzi dobrovoľným odchodom a násilným vymazaním vlastného domova dáva podľa recenzie príbehu emocionálnu silu.
The Prague Reporter vyzdvihuje aj autentickosť dedinského prostredia, ktorú Gonda vytvoril kombináciou profesionálnych hercov z prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča a neprofesionálnych účinkujúcich z miestnej rusínskej komunity. Film je prevažne v rusínskom jazyku a jeho ambíciou je zachovať kolektívnu pamäť komunít, ktoré fyzicky zanikli pod hladinou Stariny.
Medzi najvýraznejšie vedľajšie postavy recenzia zaraďuje dedinského kňaza v podaní Vladimíra Čemu. Ten pokračuje v opravách schátraného kostola, hoci vie, že budovu čoskoro zničia. V jednej zo scén úrady odnášajú zariadenie kostola, zatiaľ čo kňaz vystúpi na lešenie a ďalej opravuje strechu. Podľa recenzenta tento obraz vystihuje podstatu filmu výstižnejšie než akýkoľvek dialóg.
Pozitívne hodnotenie získala aj širokouhlá kamera Olivera Záhlavu a zdržanlivá hudba Théophila Moussouniho. Recenzia upozorňuje tiež na záverečné titulky, ktoré obsahujú dokumentárne zábery skutočného vysídľovania a ničenia dedín spolu s pôvodnou piesňou so spevom Sáry Chripákovej.
Portál zároveň pripúšťa, že pomalé tempo nemusí vyhovovať každému divákovi a Marinu cestu dospievania sprevádza len málo prekvapení. Historické okolnosti však podľa recenzie dávajú známemu príbehu osobitnú emocionálnu hĺbku. Potopa tak nie je iba filmom o dievčati, ktoré chce odísť z domova, ale aj o tom, čo znamená zistiť, že sa čoskoro nebude mať kam vrátiť.
Film mal premiéru v domácich kinách začiatkom roka a podľa The Prague Reporter je dostupný aj na Netflixe s anglickými titulkami. Na jeho vzniku sa podieľala pražská spoločnosť Cineart TV a časť financovania poskytol Český audiovizuálny fond.