Cyklista Martin Greguš označil úpravu Herlianskej v Ružinove za nejasnú, PAAS kritiku odmietol a spornú dopravnú značku následne premiestnil.
Nový asfalt, čerstvé značenie a plastové separátory. Úprava Herlianskej ulice v bratislavskom Ružinove na prvý pohľad pôsobí ako ďalší dokončený úsek cyklistickej infraštruktúry. Bratislavčan Martin Greguš však tvrdí, že riešenie je pre cyklistov nejasné a veľa dôvery v bezpečnú jazdu nevzbudzuje. PAAS kritiku odmieta a upozorňuje, že nie každý priestor za separátormi je cyklopruhom.
Predseda iniciatívy STOP Zelená sa pýta, či si niekto navrhnuté riešenie po dokončení reálne vyskúšal na bicykli. Podľa neho sa cyklista dostáva medzi autá, obrubník, vjazdy, priechody a križovatky, pričom ďalšie značenie mu zároveň umožňuje pohybovať sa po chodníku. „Tak čo vlastne má urobiť? Ísť po ceste medzi autami a separátormi, alebo po chodníku medzi chodcami?“ pýta sa Greguš.
Greguš tvrdí, že problém z Herlianskej sa opakuje aj na ďalších miestach Bratislavy. Cyklotrasa sa podľa neho často iba vloží do existujúcej ulice, nakreslí sa čiara, pridajú separátory a osadia značky. „Lenže ulica nie je omaľovánka,“ upozornil. Ide podľa neho o priestor, v ktorom sa súčasne pohybujú autá, chodci a cyklisti a do ktorého vstupujú aj parkovacie miesta, vjazdy či križovatky.
Ak sa pri návrhu vyrieši iba pruh na ceste, podľa Greguša nevzniká kvalitná cyklistická infraštruktúra, ale kompromis. Cyklotrasa by podľa neho mala byť bezpečná, zrozumiteľná a plynulá. „Herlianska ukazuje, že Bratislava vie položiť nový asfalt a osadiť nové značky. Otázka je, či vie ulicu aj poriadne naprojektovať,“ napísal.
Obyvatelia upozornili na ďalšie problémy
Kritika vyvolala diskusiu aj medzi ďalšími Bratislavčanmi. Richard upozornil na užšie jazdné pruhy, nedostatočný rozhľad vodičov vychádzajúcich z kolmých parkovacích miest, umiestnenie plastových oddeľovačov aj dopravnej značky.
Tvrdí, že pri vychádzaní z parkovacích miest v zadnej časti Herlianskej, bližšie k Drieňovej ulici, môžu vznikať nebezpečné situácie. Za problematické považuje aj osadenie oddeľovačov do úzkeho priestoru, ktorý vnímal ako cyklotrasu.
Jana označila prerušovanie cyklistických trás za „klasickú chorobu všetkých cyklotrás v Bratislave“. Ako príklad uviedla Záhradnícku ulicu, kde podľa nej cyklopruh pri ostrovčekoch a zúžení cesty opakovane mizne. „Tie cyklotrasy sú robené len preto, lebo sa robiť musia. Ako sa urobia, to sa už nerieši,“ myslí si Jana.
Galéria: 4 fotky
PAAS odmieta, že by projekt vznikol bez odborného posúdenia
Do diskusie vstúpil aj Bratislavský parkovací asistent PAAS. Podľa jeho tímu môže príspevok vytvárať skreslený obraz o riešení Herlianskej ulice. Projekt podľa PAAS neriešil iba cyklistický pruh, ale organizáciu dopravy na celej ulici. Jeho súčasťou bola úprava parkovania, vytvorenie zóny 30 a zvýšenie bezpečnosti chodcov, cyklistov aj vodičov.
Pri projektovaní sa mali posudzovať šírkové pomery, rozhľady, prejazdnosť aj pohyb väčších vozidiel. Dostatočný priestor pre obslužné a záchranné vozidlá overovali pomocou vozidiel Dopravného podniku Bratislava a OLO, ktoré slúžili ako referenčné veľké vozidlá.
Projekt podľa PAAS pripravovali dopravní inžinieri, následne ho posúdil Krajský dopravný inšpektorát a schválil príslušný cestný správny orgán. „Je úplne legitímne diskutovať o tom, či by sa konkrétna ulica dala riešiť aj iným spôsobom. Nesúhlasíme však s tvrdením, že projekt vznikol bez odborného posúdenia fungovania celej komunikácie,“ reagoval tím PAAS.
PAAS zároveň upozornil, že nie každý priestor oddelený plastovými separátormi je určený cyklistom. To, kadiaľ vedie cyklistická infraštruktúra, určuje príslušné dopravné značenie. V spornom úseku sa podľa PAAS nenachádza cyklistický piktogram ani farebné podfarbenie. Samotný cyklopruh sa má začínať až za zdieľaným chodníkom. Priestor zachytený na fotografii preto podľa systému nebol pokračovaním cyklopruhu, hoci tak mohol na prvý pohľad pôsobiť.
„Je potrebné vnímať riešenie ulice ako celok, nielen podľa jedného záberu alebo jedného prvku,“ zdôraznil tím PAAS.
Spornú značku napokon premiestnili
Jedným z kritizovaných prvkov bola dopravná značka, ktorá podľa diskutujúcich stála priamo v priestore určenom cyklistom. PAAS takúto interpretáciu odmietol, značku však medzičasom premiestnil do trávy.
„Pôvodné osadenie dopravného značenia teda bolo z tohto pohľadu v poriadku,“ uviedol PAAS s tým, že v danom mieste nešlo o cyklistickú infraštruktúru ani o samotný cyklopruh. Systém zároveň pripustil, že umiestnenie značky mohlo pôsobiť mätúco. Situáciu preto opätovne posúdil a značku presunul do trávnatého priestoru.
Spor o Herliansku tak pokračuje v dvoch rovinách. Kým kritici hovoria o nejasnom a málo dôveryhodnom riešení pre cyklistov, PAAS trvá na tom, že projekt prešiel odborným posúdením a časť označovaná za problematický cyklopruh cyklopruhom vôbec nie je.