Hokejovú rodinu navždy opustil jeden z najväčších talentov svojej generácie. Vo veku 59 rokov naposledy vydýchol opavský rodák Radim Raděvič, extrémne technicky zdatný krídelník a známy bohém. Žil naplno a hokejom sa predovšetkým bavil.
Hoci po ňom zostala výrazná stopa vo viacerých československých kluboch, herne sa najlepšie cítil počas vojenčiny v Trenčíne. Práve tam nastupoval v elitnom útoku po boku centra Vladimíra Růžičku.
„Síce som za neho lietal dozadu, ale akonáhle som mu nahral, dal gól. Bol to jeden z najlepších hokejistov, s ktorými som hral,“ zaspomínal si pred rokmi na túto úspešnú spoluprácu.
Spolu s Růžičkom sa dostali aj na olympijské hry v Calgary 1998, no konečné šieste miesto bolo pre reprezentačný výber obrovským neúspechom. Raděvič mal po návrate na príčiny blamáže jasný názor: „Pred revolúciou sa všetci chceli ukázať, dostať sa von a ani si nenahrali.“
Na medzinárodnej úrovni odohral celkovo 19 zápasov s bilanciou 3 góly. Skromnejšie štatistiky mala na svedomí nielen obrovská konkurencia v tíme, ale čiastočne aj jeho voľnejšia životospráva.
Napriek tomu, že draftom NHL nikdy neprešiel, vybojoval si pozvánku priamo do kempu slávneho Bostonu Bruins. Sám však rázne odmietal reči o tom, že by mu nočný život ničil profesionálnu kariéru.
„Rád som si vyšiel a bavil sa. Ale nepreháňal som to. Inak by som nemohol hrať. Skúste sa niekde opiť a potom predviesť výkon. Ani na tréning by som v takom stave nemohol ísť,“ ubezpečoval novinárov.
Z pohľadu klubovej kariéry bol absolútnou modlou pre tribúny v dnešnom Zlíne (vtedajšom Gottwaldove), kde v roku 1985 oslavoval zisk bronzových medailí.
V prvej majstrovskej sezóne Vsetína (1994/95) naskočil len do šiestich duelov a vzápätí v tíme skončil. Počas bohatej kariéry obliekal aj dresy Olomouca, Komety Brno či Přerova, pričom si vyskúšal tiež zahraničné angažmány v Rakúsku, Nemecku a na Slovensku. Svoje korčule definitívne zavesil na klinec v Uherskom Brode.