Na prahu štvrtého roka svojej štvrtej vlády Robert Fico predstavil Víziu Slovensko 2040, ktorú vypracovali odborníci zo Slovenskej akadémie vied a ďalších inštitúcií. Politik, ktorého strana vládla 15 rokov z posledných 20 rokov, vyzval opozíciu, aby sa k tomuto dokumentu prihlásila, lebo je nadstranícky.
Vízia Slovensko 2040 sa dá voľne stiahnuť na tomto mieste. Aby nedošlo k omylu, obsahuje zaujímavé postrehy o tom, kde sa naša krajina nachádza či akým výzvam bude v blízkej budúcnosti čeliť.
Určite netreba zhodiť len tak zo stola úsilie asi 350 ľudí, ktorí sa na dokumente podieľali. Aj vzhľadom na to, že viaceré mená na konci textu majú zrejme bližšie k opozícii (napríklad manželia Beblaví) než k súčasnej vládnej koalícii. V tomto zmysle zrejme Robert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že vláda odborníkom do ich práce nezasahovala.
Napriek tomu nie je vylúčené, že táto vízia, na ktorú má ešte nadviazať Stratégia Slovensko 2040, skončí v zásuvke ako podobné minulé dokumenty, ktoré vznikli u nás i v cudzine.
Na skeptické očakávania existuje niekoľko dôvodov. Niektoré pomenúva aj samotná Vízia Slovensko 2040. Jej text priznáva, že neráta s možnosťami, ktoré sa dnes javia ako málo pravdepodobné, no predsa len by mohli nastať: veľká konvenčná alebo dokonca jadrová vojna v Európe či rozpad Európskej únie…
Budúcnosť do roku 2040, s ktorou rátajú autori vízie, je teda predĺžením známych a už teraz prebiehajúcich trendov (klimatické zmeny, demografické zmeny a podobne). Problémom pre akéhokoľvek vizionára je, že svet dnes popri tom premieňa nová revolučná technológia: umelá inteligencia.
Spôsoby, akými AI môže zmeniť svet, sú nepredvídateľné. Očakávania, ktoré rezonujú v médiách, siahajú od zničenia ľudstva cez nový vek technofeudalizmu až po ekonomiku nadbytku, v ktorej bude prácu zabezpečovať najmä umelá inteligencia a ľudia budú žiť z nejakej všeobecne distribuovanej dividendy.
Samozrejme, vedci nemôžu predvídať, čo principiálne dopredu vedieť nemožno. No rovnako dôležitý ako pohľad do hypotetických budúcností je pohľad do minulosti. Lebo ľudia, ktorí nesledujú slovenskú politiku odvčera, môžu mať oprávnený pocit, že čosi podobné už raz zažili.
Prvá vláda Roberta Fica (2006 – 2010), ktorú tvoril Smer, SNS a HZDS, si totiž objednala v Slovenskej akadémii vied porovnateľný dokument. Volal sa Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti s výhľadom do roku 2030. Vznikla v roku 2008 a spolupracovalo na nej 93 odborníkov.
Vízia Slovensko 2040 neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že tu bola v minulosti nejaká vízia s výhľadom do roku 2030. Žiadne ponaučenie alebo analýzu, prečo predchádzajúci dokument zapadol prachom.
Keď opozícia (napríklad poslanec Július Jakab z Hnutia Slovensko) teraz pripomína, že existuje podobný dokument z roku 2008, od priaznivcov koalície v internetových diskusiách zaznieva, že sa zrejme nerealizoval vinou vlády Ivety Radičovej, ktorá nastúpila v roku 2010. Je to smiešny argument.
Radičovej vláda bola pri moci len dva roky. Prečo v odporúčaniach vízie nepokračovala druhá vláda Roberta Fica, ktorá nastúpila v roku 2012?
Smer vtedy vládol bez potreby koaličného partnera. V roku 2012 zostávalo do roku 2030 stále dosť času, aby sa návrhy akejkoľvek vízie začali včas uvádzať do praxe.
Na snímke Robert Fico na otvorení verejnej odbornej diskusie o Dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti 4. septembra 2008 v Bratislave. Foto: TASR /Tomáš Halász
Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti z roku 2008 bola v skutočnosti už vtedy mŕtvonarodeným dieťaťom. Robert Fico už pár mesiacov po jej zverejnení oznámil, že sa nebude riadiť odporúčaniami expertov, ako bolo postupné predlžovanie odchodu do dôchodku či zavedenie transparentných poplatkov v zdravotníctve.
„Pokiaľ budem predsedom vlády Slovenskej republiky, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať,“ vyhlásil Robert Fico v októbri 2008. Popritom dodal, že ak má na tieto veci iný názor ako autori vízie, tak je to len dôkaz, že ju vypracovali nezávislí odborníci.
Lenže potom sú takéto vízie, z ktorých si politici ako hrozienka povyberajú, čo z nich zrealizujú, zbytočné. Podobne to môže dopadnúť aj s odporúčaniami, ktoré obsahuje čerstvo zverejnená Vízia Slovensko 2040.
Napríklad na stranách 52 a 53 navrhujú autori, aby sa sociálny systém Slovenska posunul od plošných výdavkov k adresnej sociálnej pomoci pre tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú. To je však v priamom rozpore s filozofiou najsilnejšej vládnej strany, pre ktorú je plošná redistribúcia smerom k veľkým voličským skupinám nástrojom ich pripútania k sebe.
Hneď ďalšia veta hovorí o reforme verejnej správy. Pritom na konci júla premiér odkázal samosprávam, že ak chcú reformu verejnej správy, majú si ju urobiť samy.
Je úplnou ilúziou myslieť si, že vo volebnom roku bude súčasná vládna koalícia realizovať návrhy odborníkov na zlepšenie fungovania Slovenska, ktoré sú v rozpore so spôsobom, ako si koaličné strany budujú a upevňujú voličskú klientelu. A aj po voľbách je ťažko predstaviteľné, že Robert Fico (pokiaľ by pri moci pokračoval) začne svedomito realizovať napríklad reformu verejnej správy, keď doteraz dával ostentatívne najavo, ako ho takéto témy nezaujímajú.
Konflikt medzi tým, na čom sa odborníci zhodnú, že treba urobiť, a tým, čo sú politici ochotní urobiť, sa netýka len Slovenska. Už luxemburský premiér a bývalý šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker údajne povedal: „Všetci vieme, čo treba spraviť, akurát nevieme, ako následne zabezpečiť, aby nás ľudia znovuzvolili.“
No fungovanie Smeru je mimoriadnym príkladom neochoty urobiť čokoľvek odborne potrebné, ak by si to vyžadovalo politické náklady v podobe poklesu voličskej popularity. Preto aj o Smere hovoríme ako o populistickej strane.
Pravdu teda majú zrejme tí, ktorí v objednávke Vízie Slovenska 2040 vidia hlavne akúsi politickú dekoráciu, respektíve náhradu súčasnej vlády za trojročnú činnosť. A ešte možno ide o prostriedok nátlaku na opozíciu, aby sa prihlásila k spoločnej vízii, vypracovanej odborníkmi.
Autori si pritom zaslúžia, aby sa o ich myšlienkach viedla poctivá spoločenská debata. Ak je vo Vízii Slovensko 2040 niečo užitočné, na realizáciu si to zrejme počká, až kým Smer nebude pri moci.
Ako riešiť suchoSocialisti chcú zas len betónovať a regulovať, konzervatívci musia ponúknuť reálnu obnovu krajiny
Po verdikte Najvyššieho súduJe koniec. Najväčšia ponovembrová konšpirácia však stále žije
Organizátori Pochodu pro život UcháčovciRadikáli púšťali rodičom do kočíkov klaksóny a skandovali „chyť si svojho fašistu“
Židovský festival na muške kultúrneho frontuZadubenosť aktivizmu nesvedčí
Bitka o potraty v LichtenštajnskuNajdôležitejšou spojenkyňou pro-life kniežaťa je Nemka, ktorá sa narodila z domáceho znásilnenia
Pribúdajú výskumy o rodičovskej ľútostiSpätne ľutujú, že sa rozhodli mať deti, a máme to vraj rešpektovať ako legitímnu emóciu. Skutočne?