Plzenskí archeológovia začali prvý archeologický výskum bývalého gulagu, nápravného pracovného tábora, na území dnešného Kazachstanu. Nadviazali na prvotný prieskum pozostatkov táborov pre politických väzňov z 30. až 50. rokov 20. storočia, ktorý tam uskutočnili vlani v októbri.
Takýto výskum doteraz nebol v žiadnej z postsovietskych krajín možný, povedala ČTK Andrea Čandová, hovorkyňa Západočeskej univerzity. Jej archeológovia z filozofickej fakulty práce vykonávajú v spolupráci s organizáciou Gulag.cz, ktorá sa dokumentácii sovietskych pracovných táborov venuje už 15 rokov. Výskum, ktorý Kazachstan podporuje, nadväzuje na jej expedíciu z roku 2021.
Začatý výskum podľa hovorkyne prináša nové pohľady na poslednú fázu systému stalinského gulagu. Vedci dokumentujú pozostatky jedného z táborov Stěplagu, ktorým v rokoch 1948 až 1956 prešlo viac ako 20 000 prevažne politických väzňov z Ukrajiny, Pobaltia a ďalších krajín vrátane 20 Čechoslovákov. Nachádza sa v obci Těrekty pri meste Žezkazgan. „Už prvé dni priniesli dôkazy o tom, že tam väzni trpeli o niekoľko rokov dlhšie, než sa uvádzalo,“ uviedla.
V tábore sa zachovali stopy celého väzenského komplexu. „Našli sme pozostatky ženského tábora, mužský tábor s archeologickými reliktmi aj stojacimi stavbami, mestečko strážcov a veliteľstvo, do ktorého sa neskôr nasťahovali ľudia z neďalekej zaniknutej obce. Zachovali sa aj zvyšky hospodárskej zóny, kde väznení muži a ženy vykonávali otrocké práce, ale aj zabudnutý cintorín obetí,“ uviedol vedúci archeológ Pavel Vařeka.
„Všetky odborné publikácie hovoria o konci Stěplagu v roku 1956. My sme však na mieste našli fľaše datované do rokov 1959 až 1961,“ povedal Štěpán Černoušek, predseda organizácie Gulag.cz, ktorá expedíciu zaznamená aj pre dokument a virtuálne múzeum Gulag Online. Výskumníkom sa podarilo vyspovedať najstaršieho obyvateľa Terekty, 78-ročného Mizambaja Bralina, ktorý sa tam presťahoval v roku 1959.
„Ešte v tom čase tam podľa neho stál ženský tábor plný väzenkýň z Pobaltia. Podľa archívov bol síce Stěplag príkazom z Moskvy v roku 1956 oficiálne zrušený, ale nie všetci väzni boli prepustení a mnohé tábory zrejme ešte niekoľko rokov fungovali pod inou správou. Do historických kníh čerpajúcich iba z moskovských archívov, ktoré navyše písali samotní páchatelia, sa to už nedostalo,“ uviedol Černoušek.
Nekompromisnú ostrahu táborov podľa Vařeku dokladajú nájdené nábojnice. „Ženy tam držali ako zver, neviem si predstaviť, ako môže nejaký muž vôbec vystreliť na ženu,“ povedal Bralin, ktorý podľa Vařeku pomohol spresniť prvé nálezy, rozmiestnenie budov aj predstavy o živote v tábore.
Expedícia vyvolala v miestnych akademických kruhoch veľký záujem. Podieľajú sa na nej aj historici zo Žezkazganu, Buketovovej univerzity v Karagande a archeológovia z Margulanovho archeologického ústavu. „V Rusku by podobný výskum nebol možný. Putinov režim sa snaží vymazať históriu gulagu a sovietskych represií z pamäti aj z verejného priestoru a mnohé sovietske zločiny naopak obhajuje. Kazachstan sa tomuto výskumu čoraz viac otvára a stretávame sa tam s veľkou podporou a pochopením,“ povedal Černoušek.
Plzenskí archeológovia už skúmali pozostatky komunistických táborov na Jáchymovsku. Teraz ich môžu porovnať s autentickým gulagom.