Slovensko zmizlo z čierneho zoznamu krajín, ktorý zostavuje ruský denník Vzgljad. Kým vlani na jeseň na ňom figurovalo, naopak, po novom sa tam nenachádza. Je to zoznam nepriateľských štátov, ktorý kopíruje označenie používané ruskou vládou. A tá plní pokyny prezidenta Vladimira Putina.
Foto: SITA/AP, Alexander Nemenov
Vladimir Putin a Robert Fico na snímke z 9. mája 2025 v Kremli. Slovenský premiér bol vtedy v Moskve na oslavách 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom.
Fico sa v Číne stretol s Putinom: Odsúdil útoky Kyjeva, EÚ prirovnal k žabe na dne studne
Video
Vzgljad viac-menej napodobňuje čiernu listinu krajín, ktorú ruská vláda oficiálne vedie od mája 2021. Jedna poznámka: cписок недружественных государств (ako sa to píše v azbuke) sa spravidla prekladá ako zoznam nepriateľských štátov, ale dá sa hovoriť aj o zozname znepriatelených štátov. Prvými na zozname Putinovej vlády sa pred piatimi rokmi ocitli USA a Česko. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022, keď Moskva začala čeliť prísnym sankciám, naň pribudlo veľa štátov vrátane všetkých v EÚ, čiže aj Slovensko. Ruská vláda našu krajinu na svojej čiernej listine naďalej udržiava aj napriek tomu, že súčasný predseda slovenskej vlády sa opakovane stretol so šéfom Kremľa.
Čo sa týka Vzgljadu, ten svoj zoznam vytvoril v novembri 2025 s poznámkou, že ho plánuje pravidelne aktualizovať. Každý tzv. nepriateľský (znepriatelený) štát môže mať najhoršie hodnotenie v podobe 100 bodov (čím viac bodov, o to horší pohľad naň). Slovensko vtedy dostalo 15 bodov. Najsilnejšia kritika Vzgljadu sa v novembri minulého roku ušla Británii (75 bodov). Na ďalších „medailových pozíciách“ boli Holandsko a Estónsko (zhodne 65 bodov).
Čítajte viac Rusov už bolí Putinova vojna, štát z nich žmýka čoraz viac rubľov. Je to obor na hlinených nohách, tvrdí analytik Mesík V decembri 2025 nastala zmena na čele najhoršie hodnotených krajín. Vzgljad po jednom mesiaci zaradil Britániu na druhé miesto (80 bodov), predbehlo ju Nemecko (85 bodov). Tretie miesto patrilo Lotyšsku (75 bodov). Na desiatom (najlepšom) mieste sa nachádzali spoločne Austrália, Grécko, Rumunsko a Nórsko (všetci 35 bodov). Menej bodov už nikto iný nezískal. Slovensko už vtedy vypadlo zo zoznamu a neobjavilo sa v ňom ani Maďarsko, ktoré v novembri 2025 dostalo 30 bodov, čiže bolo hodnotené horšie v porovnaní s našou krajinou.
Keď Vzgljad prvý raz zostavil rebríček krajín, odôvodnil to takto: „Hlavným cieľom je ukázať rozdiel medzi vládami krajín, ktoré vedome vystupujú proti Rusku a tými, ktoré sa v dôsledku zahraničnopolitických okolností ocitli na ‚druhej strane barikád‘.“
Denník Pravda informoval o zozname Vzgljadu v polovici novembra 2025. Všimli sme si vtedy aj komentár, ktorý tomuto ruskému denníku poskytol profesor z Petrohradskej štátnej univerzity Stanislav Tkačenko: „Rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom bol trochu prekvapivý. Maďarsko získalo 30 bodov, Slovensko 15 bodov. Podľa môjho názoru sú obe krajiny rovnako odhodlané budovať neutrálny dialóg s Ruskom.“
Čítajte viac Čo povedal Putin Bushovi? Spochybnil celistvosť Ukrajiny v susedstve so Slovenskom, bol ochotný zomrieť za komunizmus V nasledujúcich mesiacoch však v zozname už Slovensko nefigurovalo. Nič sa na tom nezmenilo ani v rebríčku za február 2026, ktorý Vzgljad zverejnil teraz v marci. Redakcia nehodnotila ani Maďarsko. O príčinách sa Vzgljad nijako nezmienil. Naopak, ruská vláda stále nevyčiarkla Slovensko zo svojho zoznamu nepriateľských štátov. Napriek tomu z Kremľa poslali slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi pozvanie na oslavy 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom, ktoré sa uskutočnili vlani 9. mája v Moskve. Fico sa vtedy znovu stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Najnovšia podoba zoznamu Vzgljadu zaznamenala opäť zmenu na prvom mieste. Nachádzajú sa na ňom spoločne Francúzsko a Litva (zhodne 85 bodov). Poľsko (80 bodov) je druhé a o tretie miesto sa delia Británia, Dánsko, Estónsko, Nemecko a Kanada (všetci 75 bodov).
Tretí zo štátov Pobaltia, ktorým je Lotyšsko, Vzgljad dal na piate miesto (65 bodov). „Vstup pobaltskej trojky do prvej päťky je príznakom väčšieho procesu: vyvíjajú sa pokusy využiť región ako odrazový mostík na vyvíjanie tlaku na Rusko,“ objasnil Vzgljad. Realita však vyzerá tak, že Estónsko, Litva a Lotyšsko robia iba preventívne opatrenia v obave z rozšírenia Putinovej agresie smerom na západ.
Fico na kladení vencov na oslavách v Moskve
Video
„Za posledné roky sa Pobaltie zmenilo na miesto rozmiestnenia západného vojenského kontingentu,“ konštatuje Vzgljad. Aj tu treba poukázať na to, že nejde o nijaké provokácie namierené proti Rusku, ale o poistku proti jeho expanzívnej politike. Preto je tiež potrebné označiť nasledujúce tvrdenie Vzgljadu za nonsens: „Je veľmi pravdepodobné, že západné krajiny pracujú na scenári zapojenia Ruska do konfliktu s Pobaltím, keďže majú priamy záujem na udržiavaní vysokej úrovne napätia na severných hraniciach Ruska.“
Vzgljad komentoval aj správanie Poľska. Spolu s pobaltskými a so škandinávskymi štátmi ho označil za čoraz viac agresívnejšie: „Pre nich sa konfrontácia stala prvkom vnútornej konsolidácie a spôsobom, ako odvrátiť pozornosť obyvateľstva od domácich problémov,“ objasnil svoj postoj Vzgljad. A v tomto prípade je nutné poukázať na to, že skutočnosť vyzerá celkom inak. Poliaci už majú zlé skúsenosti s prienikom ruských dronov do svojho vzdušného priestoru a rovnako ako Litva a Lotyšsko aj oni majú hranice s Bieloruskom, odkiaľ ruská armáda vo februári 2022 tiež zaútočila na Ukrajinu.
Dodajme, že nikto z členských štátov NATO sa nevyhráža Moskve použitím sily. Naopak, takéto hrozby zaznievajú z Ruska opakovane od niektorých agresívne naladených politikov. Patrí medzi nich napríklad exprezident Dmitrij Medvedev.
Fico pred odletom z Ruska, aj o rozhovore s Putinom
Video