FOTO
Prípravné vrty tunela Karpaty (september 2026). Foto: YouTube/Ministerstvo dopravy SR
Prípravy jedného z najväčších dopravných projektov v Bratislave sa posúvajú do ďalšej fázy. Ministerstvo dopravy oznámilo, že v lokalite budúceho tunela Karpaty sa už začal podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum.
Ten má trvať tri roky a jeho cieľom je detailne zmapovať geologické pomery aj vodný režim v území, ktorým má v budúcnosti viesť severný obchvat Bratislavy. Po približne roku sa má začať aj monitoring vôd, ktorý vyplýva zo záverečného stanoviska EIA.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Plánovaný úsek D4 Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica má mať dĺžku 12,4 kilometra. Takmer celý ho má tvoriť práve tunel Karpaty. S dĺžkou 11,8 kilometra by sa po dokončení stal suverénne najdlhším tunelom na Slovensku.
V teréne sa začali vrty
Podľa ministerstva dopravy budú desiatky vrtov podrobne mapovať nielen horninové prostredie, ale aj podzemné vody. Výsledky prieskumu majú pomôcť pri projektovaní stavby aj pri ochrane životného prostredia počas výstavby a následného užívania tunela.
„Vďaka podrobnému prieskumu bude stavba pripravovaná na veľmi exaktných základoch a vďaka následnému monitoringu zostane pod veľmi prísnym drobnohľadom. S istotou možno prehlásiť, že žiaden už vybudovaný tunel na Slovensku sa nepripravoval za takých prísnych opatrení, pri takom detailnom a dlhodobom mapovaní geologických a hydrogeologických pomerov,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž.
Prípravné vrty tunela Karpaty (september 2026). Foto: YouTube/Ministerstvo dopravy SR
Vo videu ministerstvo priblížilo, že prieskum sa začal v Malých Karpatoch neďaleko obce Borinka. Minister dopravy uviedol, že lokalita sa nachádza približne 2,2 kilometra od budúceho západného portálu tunela a viac ako 8 kilometrov od miesta, kde dnes končí D4 pri Rači.
Celkovo sa má podľa neho urobiť až 170 vrtov v rôznych hĺbkach. Maximálne by mali siahať približne 350 metrov pod úroveň terénu. Geologickú úlohu podľa ministra navrhla Slovenská technická univerzita.
Lokalita má byť pod dohľadom až 15 rokov
Prieskum nebude krátkodobou záležitosťou. Ministerstvo uvádza, že podrobný prieskum potrvá tri roky. Približne po roku sa má začať monitoring vôd. Následne bude pokračovať udržiavací monitoring až do obdobia výstavby, keď sa pridá monitoring jednotlivých zložiek životného prostredia. Celkovo má byť lokalita pod dohľadom geológov a hydrogeológov približne 15 rokov.
Podľa ministra dopravy sa podobne prísne opatrenia navrhli aj pri pripravovaných tuneloch Korbeľka a Havran na úseku D1 Turany – Hubová. Ráž zároveň vo videu pripomenul, že nedostatočná znalosť geológie pri tuneloch v minulosti spôsobovala posuny termínov aj vyššie náklady.
Myslíte si, že tunel Karpaty pomôže odľahčiť dopravu v Bratislave?
Súbežne s prieskumom majú pokračovať aj ďalšie prípravné kroky. Národná diaľničná spoločnosť už podľa ministerstva vyhlásila verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie.
„Súbežne s podrobným prieskumom prebiehajú aj ďalšie prípravné kroky. Nedávno bolo vyhlásené verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie,“ uviedol Tomáš Mateička, člen predstavenstva a riaditeľ úseku prípravy Národnej diaľničnej spoločnosti.
Podľa ministra majú výsledky prieskumu pomôcť aj pri určovaní pozemkov, ktoré budú potrebné pri vchode a výstupe z tunela. Zároveň sa majú zapracovať do požiadaviek vyplývajúcich z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Najväčšia cestná investícia v Bratislave
Severný obchvat Bratislavy označuje ministerstvo za aktuálne najvýznamnejšiu pripravovanú cestnú investíciu v hlavnom meste. Podľa rezortu však nejde len o bratislavský projekt, ale o investíciu so stredoeurópskym presahom. Dôvodom je najmä tranzitná nákladná doprava medzi susednými krajinami, ktorá dnes zaťažuje dopravný systém Bratislavy.
„Podľa našich odhadov zhruba polovica nákladných vozidiel, ktoré prechádzajú cez most Lanfranconi, predstavuje nákladný tranzit medzi Českou republikou a Maďarskom,“ doplnil Filip Macháček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.
Po dokončení severného obchvatu Bratislavy a prijatí následných opatrení by podľa ministerstva mohlo byť možné presmerovať cez tunel Karpaty až 70 percent súčasného nákladného tranzitu. Rezort očakáva, že by to mohlo znížiť hluk, prašnosť aj znečistenie ovzdušia v hlavnom meste.
Analytik Drahovský: Ide o strategickú investíciu
Dopravný analytik Jozef Drahovský považuje tunel Karpaty za strategickú investíciu do dopravy v Bratislave. Upozorňuje, že dnes je prechod z východu na západ Bratislavy severne od Dunaja výrazne obmedzený.
„Ide o strategickú investíciu do dopravy v Bratislave. Ak chceme prejsť z východu na západ Bratislavy severne od Dunaja, tak môžeme ísť cez nábrežie Dunaja, kde to obmedzila Cyklokoalícia, alebo cez Šancovú ulicu, kde sa to snaží obmedziť združenie Znepokojené matky. Pohorie Malé Karpaty sa dá najbližšie prejsť až cez Pezinskú babu. Ďalšia možnosť je prekonanie vodného toku Dunaja a to hneď dvakrát. Východne je to Prístavný alebo Lužný most, ale západne je to len most Lanfranconi, ktorý tvorí úzke a veľmi zraniteľné hrdlo. Nechcem si ani predstaviť čo by sa stalo s dopravou v Bratislave, keby sa most Lanfranconi stal na jeden mesiac neprejazdný, nieto na rok,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk Drahovský.
Podľa neho sú tri roky na prieskum pri takomto dlhom tuneli primeranou dobou. „Napríklad úsek diaľnice Turany – Hubová sa pripravuje už 30 rokov a ešte stále cez verejné obstarávanie vybratý zhotoviteľ a preto sa ani nezačal stavať. Tri roky na prieskum, pre tak dlhý tunel je primeraná doba,“ dodal analytik.
Presmerovanie kamiónov považuje za reálne
Drahovský za reálne považuje aj tvrdenie ministerstva, že cez tunel Karpaty by sa po dokončení severného obchvatu a prijatí ďalších opatrení mohla presmerovať významná časť tranzitnej nákladnej dopravy. „Áno je to reálne. Vodiči kamiónov sa navigujú podľa ceny za palivo, mýtnych poplatkov a času na danej trase. Ak sa nastaví zmysluplne, potom môže ísť cez tunel aj väčšina kamiónovej dopravy. Dnes je to vidieť napríklad na Prístavnom moste, odkiaľ bola takmer všetka kamiónová doprava presmerovaná na Lužný most,“ vysvetlil.
Podľa analytika by sa dalo vychádzať aj z údajov o doprave na diaľnici D2, kde prebieha permanentné sčítanie dopravy. Ak je v smere na Sitinu a most Lanfranconi zápcha, významná časť vozidiel by podľa neho mohla využiť tunel Karpaty. „Ak by dopravná zápcha nebola, tak by cez tunel Karpaty išli všetci, komu navigácia ukáže ušetrenie času. Čiže je to doprava z D1 na D2 a opačne. Navyše všetci, ktorí majú cieľ na druhej strane tunela,“ doplnil Drahovský.
Čo môže tunel priniesť Bratislave?
Tunel Karpaty má vytvoriť nové prepojenie medzi východnou a západnou časťou Bratislavy severne od Dunaja. V praxi by tak mohol odľahčiť dnes vyťažené úseky, najmä most Lanfranconi, Sitinu, nábrežie či ďalšie mestské trasy. Minister dopravy uviedol, že podľa prepočtov odborníkov by tunel mohol dostať z mesta 70 percent tranzitnej dopravy a 40 percent celkovej dopravy.
Podľa Drahovského by sa potreba tunela dala ilustrovať aj jednoduchým testom. „Či je tunel Karpaty potrebný, to sa dá ľahko otestovať. Stačí na jeden mesiac uzatvoriť most Lanfranconi a spraviť obchádzku cez Pezinskú Babu do 7,5 tony a pre vozidlá nad 7,5 tony cez Trnavu. Ostatná doprava by išla cez Šancovú ulicu a nábrežie. Myslím si, že mesto by skolabovalo rovnako ako keď sa stane most Lanfranconi neprejazdný pre nehodu. Lenže pri nehode to záchranné zložky vždy dokázali spojazdniť do niekoľkých hodín,“ dodal.
Prípravné vrty tunela Karpaty (september 2026). Foto: YouTube/Ministerstvo dopravy SR
Obyvatelia sa podľa ministra nemajú báť
Jednou z citlivých tém pri takomto projekte je vplyv na obyvateľov a životné prostredie. Minister dopravy vo videu uviedol, že prieskumné vrty ani prípadná budúca výstavba by nemali obyvateľov Borinky zásadne ovplyvniť. Podľa jeho slov sa pri prieskume nerobia výruby stromov a keďže tunel má viesť pod zemou, výruby sa podľa neho nemajú robiť ani pri samotnej výstavbe tunela.
„Netreba sa ani báť žiadnych stavebných strojov, život obyvateľov, ani tieto vrty, ani prípadná výstavba v budúcnosti nijakým spôsobom neovplyvnia,“ povedal Jozef Ráž.
Slovensko potrebuje viac tunelových riešení
Jozef Drahovský zároveň upozorňuje, že tunelové riešenia by potrebovali aj ďalšie lokality na Slovensku. „Veľa lokalít na Slovensku potrebuje riešenie tunelom. Aj na nábreží v Bratislave by sa hodilo dať dopravu pod zem vrátane vjazdu do podzemných parkovísk objektov a vrch nechať len pre chodcov a cyklistov, tak ako to robia v iných metropolách,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk.
Tunel Karpaty je však podľa ministerstva aktuálne kľúčovou stavbou pripravovanou pre Bratislavu. Okrem samotného tunela sa na úseku D4 Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica počíta aj s výstavbou jedného mosta a mimoúrovňovej križovatky. Ak sa projekt podarí pripraviť a následne aj zrealizovať, Slovensko získa najdlhší cestný tunel v krajine a Bratislava nové obchvatové prepojenie, ktoré má odľahčiť dopravu v meste.
Komentáre k článku
EU
Pred 5 hodinami
Pomoct ,pomoze, ale je to len lokalna pomoc pre zopar tisiciek ludi ktory nechodia MHD, ale sa sami vozia do prace a pri dlhu 86 miliard a ekonomickym problem to ludom nijako nepomoze , ba co viac pri urokoch , pozick…
141tieznazor
Pred 4 hodinami
Branisko je treba.