Na začiatku ruskej invázie čelila ukrajinská armáda nepríjemnému problému. Ruské loitering munície ZALA Lancet začali ničiť tanky, delostrelectvo aj ďalšiu techniku. Tieto malé kamikadze drony si rýchlo vybudovali povesť účinnej zbrane.
Lancet zasiahol viacero hodnotných cieľov vrátane západnej techniky dodanej Ukrajine. Samohybné húfnice, radary či obrnené vozidlá sa zrazu ocitli v ohrození aj ďaleko za frontovou líniou.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Ukrajina však postupne našla odpoveď. Armáda posilnila vlastný vývoj bezpilotných zbraní a zároveň zaviedla systém obrany proti ruským dronom. Dnes tak na bojisku prebieha intenzívny súboj dron proti dronu, informuje portál Technology.
Najnovší príklad ukázal útok ukrajinského kamikadze dronu Bulava, ktorý zasiahol ruský systém protivzdušnej obrany Buk-M1 približne 100 kilometrov za frontovou líniou v Záporožskej oblasti.
Ruský Lancet spočiatku dominoval
Ruský dron ZALA Lancet predstavil výrobca v roku 2019. Ide o takzvanú vyčkávaciu muníciu, bezpilotný prostriedok, ktorý po vypustení krúži nad bojiskom a čaká na vhodný cieľ.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Lancet používa dve hlavné verzie bojovej hlavice. Jedna obsahuje kumulatívnu nálož určenú proti tankom, druhá fragmentačnú nálož proti mäkkým cieľom. Pôvodné údaje hovorili o dosahu približne 40 kilometrov, no počas vojny sa objavili náznaky, že ruské jednotky dokázali tento dolet výrazne zvýšiť.
Tieto drony zasiahli viacero ukrajinských zbraní vrátane západnej techniky. Ukrajinská armáda preto začala rýchlo reagovať.
Bulava je odpoveď na drony Lancet
Ukrajina postupne zaviedla systém obrany, ktorý využíva interceptor drony schopné ničiť nepriateľské bezpilotné prostriedky ešte pred útokom. Súčasne vznikol aj vlastný útočný dron Bulava. Konštrukčne pripomína Lancet, má X-tvar krídel a funguje ako kamikadze munícia. Názov nie je náhodný. Bulava označuje historickú palicu, ktorú používali kozácki vodcovia ako symbol moci.
Prvé verzie dronu dosiahli dolet približne 55 až 60 kilometrov. Modernizované verzie však dokázali výrazne zvýšiť výkon. V roku 2025 sa objavili informácie, že Bulava zvládne zasiahnuť ciele až 100 kilometrov od miesta štartu.
Najnovšie video z bojiska ukázalo Bulavu pri útoku na ruský systém Buk-M1.
Cieľ sa nachádzal približne 100 kilometrov za frontovou líniou v Záporožskej oblasti. Ide o sektor, kde ruské systémy protivzdušnej obrany v poslednom období utrpeli viacero strát.
Takýto zásah má veľký význam. Protivzdušné systémy chránia logistiku, sklady aj veliteľské stanovištia. Ich strata môže oslabiť obranu celej oblasti.
Ukrajinské jednotky sa zároveň snažia vytvoriť tlak na ruské sily v regióne a narušiť prípravy na možné ofenzívne operácie.
Útok na cieľ vzdialený 100 kilometrov prináša technický problém, ktorý si mnohí neuvedomujú. Najväčšou výzvou nie je samotný dolet, ale udržanie spojenia s operátorom.
Keď sa dron priblíži k zemi, zakrivenie Zeme a terénne prekážky prerušia priame rádiové spojenie. Analytici preto predpokladajú, že Ukrajina využíva vzdušné retranslačné stanice, ďalšie drony, ktoré krúžia vo väčšej výške a fungujú ako opakovače signálu. Takýto systém umožní operátorovi sledovať obraz z kamery aj hlboko v nepriateľskom tyle.
Bulava sa nespolieha iba na klasickú satelitnú navigáciu. Dron využíva autonómne riadenie, denné aj nočné kamery a algoritmy automatického rozpoznávania cieľov. Tento systém dokáže identifikovať konkrétne typy techniky podľa ich siluety alebo tepelnej stopy.
Palubný počítač tak môže rozpoznať napríklad radar systému Buk alebo S-300 aj v zalesnenom teréne.
„Dron má v pamäti databázu siluet nepriateľskej techniky a dokáže cieľ identifikovať automaticky,“ vysvetlil jeden z ukrajinských technických expertov pre vojenské médiá.
Takýto systém znižuje riziko ľudskej chyby pri navádzaní dronu v stresovej situácii.
Armády dnes tlačia na ekonomickú asymetriu
Jedným z najzaujímavejších aspektov celej situácie je rozdiel medzi cenou dronu a cieľa. Odhady hovoria, že jeden dron Bulava môže stáť približne 30 000 až 50 000 dolárov (27 600 – 46 000 €).
Systém protivzdušnej obrany Buk-M1 však môže mať hodnotu 20 až 40 miliónov dolárov, teda približne 18 až 37 miliónov eur.
Zdroj: boscorelli / depositphotos.com
Inými slovami, aj keby Ukrajina stratila desiatky dronov pri pokusoch o zásah, zničenie jediného systému protivzdušnej obrany stále predstavuje obrovský ekonomický zásah.
„Dron za desaťtisíce dolárov môže zničiť techniku za desiatky miliónov,“ hovoria vojenskí analytici.
Útok Bulavy na systém Buk-M1 ukázal, že moderné drony dokážu zasiahnuť aj relatívne dobre chránené ciele hlboko za frontovou líniou.
Takéto operácie postupne menia spôsob, akým armády plánujú obranu a logistiku. Technika, ktorá kedysi operovala bezpečne v tyle, sa dnes môže ocitnúť v dosahu relatívne lacných bezpilotných zbraní.
Dronová vojna tak získala ďalšiu kapitolu, v ktorej malé stroje čoraz častejšie ovplyvňujú priebeh moderného konfliktu.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku