Česko a Slovensko predstavujú už dlhší čas dva kontrastné príklady prístupu k investičnej a spotrebnej aktivite. Česká ekonomika dosahuje aj v európskom porovnaní pozoruhodné parametre investičnej aktivity. Slovensko s Českom možno až trochu prekvapujúco drží krok v úrovni spotreby.

Karol Morvay, ekonóm, NHF EUBA a EÚ SAV

20.02.2026 12:00

Zásadný rozdiel je však v investíciách. Na Slovensku sa v ostatnom viac ako desaťročí posilnila orientácia na spotrebu, v Česku pretrváva výraznejší ťah na tvorbu kapitálu. Aj v tom môže byť jedna z príčin nezbližovania sa úrovní ekonomík. Je tu zjavný rozdiel v snahe tvoriť fixný kapitál – ten je jedným z ťahúňov rastu.

Krajina bez úspor, nepomáha ani infúzia

Začnime príbeh od úspor, tie majú byť zdrojom tvorby kapitálu. Máme tu dlhodobejší, ale čoraz naliehavejší problém: Slovensku sa na rozdiel od ostatných ekonomík v regióne nedarí postaviť na vlastné nohy v tvorbe úspor. A tie majú dávať základ pre rozširovanie kapitálu ako podmienky budúcej prosperity. Bez schopnosti tvoriť vlastný objem úspor pre bohatnutie tejto spoločnosti vyznievajú hrdé vyhlásenia o suverénnych politikách trochu ironicky.

Už päť rokov máme v kolónke čisté úspory za ekonomiku ako celok iba záporné čísla. Priemerne je to –304,5 eura ročne v prepočte na obyvateľa (naozaj je tam mínus, to nie je pomlčka). Český údaj je 1 342,7 eura, s kladným znamienkom. To kladné znamienko má celá V4 okrem nás.

Pozor, tu nejde o úspory v zmysle neminutých zdrojov domácností. Čisté úspory odrážajú tú časť disponibilných príjmov celej spoločnosti, ktorá sa nepoužila na spotrebu ani na tzv. odpisy (teda na krytie obnovy opotrebovaného majetku). Týkajú sa nielen domácností (vznikajú aj v podnikoch a mohli by aj vo verejnej správe). Čisté úspory majú slúžiť na bohatnutie: na tvorbu nového kapitálu, rozširovanie kapacít – nové stavby, stroje a zariadenia, hardvér, softvér, dopravné prostriedky (všetky veci potrebné pre produkciu a rast úrovne ekonomiky). Sme medzi stredoeurópskymi štátmi jedinou krajinou, ktorá už dlhodobejšie nedokáže tvoriť vlastné čisté úspory. Niekto ich tvorí, ale iní sú v takom mínuse, že do mínusu dostávajú celú ekonomiku.

My sme trvalo na infúzii zvonku a až príliš sme si na ňu zvykli. Ak niečo treba vytvoriť, začneme otázkou, či sú na to eurofondy.

Jasné, že môžeme používať zdroje cudzie – veď aj sme od nich permanentne závislí. Lenže naši susedia už majú schopnosť si časť zdrojov na investície vytvoriť aj sami. My sme trvalo na infúzii zvonku a až príliš sme si na ňu zvykli. Ak niečo treba vytvoriť, začneme otázkou, či sú na to eurofondy.

Príliš si užívame, málo investujeme

Vyjadrime pomer, v akom používame zdroje na spotrebu a na investovanie do fixného kapitálu. V Česku na jedno euro investícií do fixného kapitálu pripadá iba 2,2 až 2,5 eura konečnej spotreby, a to dlhodobo. Aj na pomery EÚ je to pomerne nízka hodnota: pomerne málo spotreby na jedno euro tvorby kapitálu alebo pomerne veľa tvorby kapitálu na jedno euro spotreby. V každom prípade to znamená vychýlenie smerom k investičnému použitiu.

Na Slovensku sa pohybujeme na úrovni takmer štyroch eur konečnej spotreby na jedno euro tvorby fixného kapitálu. U nás sme sa odchýlili viac smerom k spotrebnej orientácii. Medzi mnohými príčinami by sme našli vyšší sklon k spotrebe v sektore domácností u nás (ako dlhodobá tendencia odrážajúca vývoj životného štýlu), slabší rast disponibilných príjmov v sektore podnikov po globálnej finančnej kríze alebo verejné politiky viac podporujúce spotrebu (napríklad nárast podielu výdavkov na sociálnu starostlivosť).

Česko patrí ku krajinám EÚ s najvyššou mierou investovania (to je podiel tvorby fixného kapitálu na HDP). V období pred finančnou krízou (2009) boli české a slovenské hodnoty podobné – na európske pomery s vysokou mierou investovania. Následne sa tendencie tohto parametra značne odlíšili. V Česku sa pohybuje v ostatnom období na úrovniach okolo 24–27 %, u nás okolo 20 %. Aj samotný štátny (lepšie verejný) sektor prispieva k problému: vo verejných výdavkoch je v Česku podstatne vyšší podiel výdavkov na tvorbu kapitálu. To znovu preukazuje preferenciu spotrebne orientovaných výdavkov u nás.

Zaujímavým výsledkom takýchto rozdielov je, že zdanlivo ľahko držíme krok s Českom v úrovni spotreby domácností (v prepočte na obyvateľa). Pri vyjadrení v parite kúpnej sily (aby sme odstránili vplyv rozdielov v cenových hladinách), je úroveň spotreby na obyvateľa približne v pomere 1¤:¤1. A to aj napriek skutočnosti, že výkonnosť ekonomík nie je rovnaká.

Výrazný rozdiel však, celkom logicky, vzniká na úrovni investícií na obyvateľa – v tvorbe fixného kapitálu sme v ostatnom období len na úrovni okolo 60 % českej úrovne. Sklon udržiavať úroveň ekonomicky vyspelejšieho suseda v spotrebe, pri odložení investícií, musí nevyhnutne znamenať zaostávanie v tom, čo vyžaduje veľké investície. Zjednodušene: na stoloch máme skoro to isté, ale železničné koridory alebo diverzifikované siete dodávok energií fungujú v Česku. Pokračovanie by viedlo k tomu, že aj tá podobnosť v úrovniach spotreby by sa udržiavala čoraz ťažšie.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.