Dovolenka strávená v domčeku na kolesách, je jedno, či v prívese, alebo v karavane, je z roka na rok populárnejšia nielen v západnej Európe, ale aj na Slovensku. Milujú ju vyznávači pohybu, ktorí nie sú radi pripútaní k jednému miestu, ale chcú spoznávať krajinu tempom, ktoré im vyhovuje, jednoducho byť pánmi svojho času. Vystúpia z auta, presadnú na bicykle či motocykle a brázdia krajinou. Nechávajú pritom peniaze tým, čo sa o ňu starajú.
Na Slovensku tento druh cestovného ruchu po covidovom útlme turizmu rýchlo rastie. Vlani dosiahol medziročný prírastok desať percent, o čo sa zaslúžili najmä českí a poľskí karavanisti. Zahraniční aj domáci cestovatelia sa stali motorom rozvoja nielen dobre známych turistických centier, ale aj oblastí, kam turisti zavítajú zriedkavo. Karavanisti zablúdia všade tam, kde vedú cesty a krajina a ľudia ponúkajú zážitok, aký sa len tak hneď nevidí.
Čítajte viac Na Slovensku pribúdajú mosty v dezolátnom stave. Kto ich opraví? A kto to zaplatí?
To dobre pochopili v Nitrianskom samosprávnom kraji, zreparovali tam, ako sa pochválil nitriansky župan Branislav Becík, 500 kilometrov ciest druhej triedy, opravili 108 mostov z 533 a teraz sa pustili do obnovy ciest tretej triedy. Tie síce vedú do dediniek zapadákovov, ale práve tam sa ukrýva život v podobách, ktorý je mestskému človeku čoraz vzácnejší a taja poklad najcennejší: ticho, zvyšky neporušenej krajiny, flóry a fauny.
Karavan za 150 eur denne
Pre Slovákov je karavaning naozaj príťažlivý. Medzi rokmi 2018 až 2025 bolo zaregistrovaných takmer osemtisíc vozidiel a obytných prívesov. Turizmus s ubytovaním na vlastných kolesách sa začal na Slovensku nesmelo rozvíjať v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď auto bolo vzácnosťou. Teraz mu začína holdovať čoraz viac ľudí.
„Vyhľadávajú ho aj tí, ktorí nemajú na to, aby si kúpili obytný príves alebo karavan, prípadne ho nemajú kde zaparkovať. Objavili sa totiž požičovne, ktoré ich ponúkajú za prijateľné nájomné – štartuje pri 150 eurách na deň,“ hovorí Zuzana Trúchla, viceprezidentka Slovenskej asociácie campingu a caravaningu. V Nitre na výstave si ľudia mohli obzrieť také či onaké modely, ale súčasne návštevníci uvideli Slovensko ako krajinu pozoruhodných a neobjavených dovolenkových príležitostí. Tie môžu rozhýbať uvädajúcu ekonomiku.
Pravda, ani v cestovnom ruchu opierajúcom sa o rastúci segment karavaningu nepadajú nikomu pečené holuby rovno do úst. Treba vytvoriť základné podmienky a k nim napríklad patrí nielen budovanie kempingových táborov, ale aj tzv. stellplatzov. Ako prezrádza nemecký pôvod slova, ide o miesta , kde sa karavanisti môžu aspoň deň-dva zdržať. Bez stellplatzu sa nedá rátať, že sa v zaujímavej lokalite karavinisti zastavia, musia mať miesto, kde sa uchýlia. Nemusia to byť len veľké kempingové tábory, ktorých je na Slovensku 200, ale aj intímnejšie stellplatze.
Čítajte viac Cez Európu sa prehnal palivový šok. Rakúšania aj Česi schytali tvrdý zásah, kto sú víťazi a porazení masívneho zdražovania? (graf) Je ťažké vybudovať stellplatz a tak si otvoriť zdroj príjmov pre miestnych, spravidla drobných, podnikateľov? Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, ktoré obhospodarujú jednu tretinu z rozlohy slovenských lesov, v tom problém nevidí. Vraví, že je to príležitosť, ktorej sa treba chytiť.
Babka k babce, budú kapce
Naporúdzi má príklad urbára v Belej pri Varíne, ktorý má hájovňu pod Belskými skalami. Ide o Národnú prírodnú rezerváciu, odkiaľ sa otvára vyhliadka na polovicu Malej Fatry. V jej blízkosti môže vzniknúť stellplatz. To miesto spĺňa všetky atribúty, je tam elektrina aj voda, takže možno vybudovať prípojky, v areáli hájovne je veľká trávnatá plocha, kde môže byť detské ihrisko, prístrešok, ohnisko „Vieme tu urobiť jednorazový malý priestor pre karavanistov s jasnými pravidlami,“ načrtáva Milan Ovseník.
Ovseník odhaduje, že neštátni lesníci sú schopní pripraviť od 50 až do 100 stellplatzov a sprístupniť neraz unikátne miesta, ktoré by priniesli príjmy nielen urbárnikom, ale aj miestnym rodinným farmárom, salašom, reštauráciám, múzeám, skrátka doniesli by tu žijúcemu obyvateľstvu peniaze.
Na otvorení výstavy boli prítomní predstavitelia troch rezortov, ktorých kompetencií sa vidiecka turistika týka – cestovného ruchu, životného prostredia aj pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Minister Rudolf Huliak povedal, že budovanie stellplatzov má jeho podporu.
Ide, samozrejme, o peniaze, o to, aby neboli pri ich čerpaní zbytočné administratívne prekážky. Ide, pravda, aj o súhru miestnych úradov, vydávajúcich rôzne povolenia, ako aj ochotu podnikateľov ísť do nového biznisu.však treba poskladať euro k euru, a keďže po tomto druhu cestovného ruchu je dopyt, nuž to využime. Dajme teda o sebe vedieť, umiestnime na stellplatz tabuľku s QR kódom, karavanista zaplatí 20 eur a vie, že tam môže parkovať,“ zhrnul Milan Ovseník.
Čítajte viac Most zbúrali, viacerí obyvatelia sú odrezaní od mesta. Obchádzky ich stoja viac času aj peňazí
Ochota slúžiť turistom
Karavaning môže pomôcť aj vinohradníkom a vinárom. „V Rakúsku získavajú vinári 70 až 80 percent tržieb z cestovného ruchu. Na Slovensku si pod cestovným ruchom predstavujeme zjednodušene len Vysoké Tatry či termálne kúpele. Ale prečo by sme nemohli sprístupniť karavanistom naše vinohrady a pivnice? Musíme im však o sebe dať vedieť a byť ochotní mať otvorené pivnice po celý víkend, čo pre mnohých nie ešte samozrejmosťou,“ hovorí Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
Kúsok od Nitry leží uprostred viníc jedno z najkrajších slovenských vinárstiev Predium Vráble. „Už sme vo vinohrade vybrali miesto, kde by mohol zaparkovať karavanista, ktorý by sa chcel zoznámiť s príbehom vína, pri zrode ktorého stáli predialisti, drobná slovenská šľachta,“ objasňuje Milan Solár, konateľ vrábeľského Predia.
Karavanista sa ocitne v uzavretom vinohradnícko-vinárskom areáli, naporúdzi je krásna pivnica, reštaurácia. V Prediu už idú dať na známosť cez sociálne siete, že karavanisti sú u nich vítaní, samozrejme, že očakávajú od nich, že sa zdržia nie na jednu noc. Víno a región Požitavia za to stoja. Na veľtrh propagujúci karavaning sa vybrali aj tokajskí vinári. „K nám už chodia českí karavanisti a každá návšteva je impulzom pre ich priateľov, aby merali cestu do Tokaja,“ pochválila sa Alžbeta Zlatnícka, výrobná riaditeľka zo spoločnosti J&J Ostrožovič.
Scenéria viníc, podzemie, ktoré ukrýva víno kráľov a kráľa vín, stojí za to. Slovensko musí využiť príležitosti, ktoré ponúka karavaning. Upútať karavanistov stojí za to.