26.9.2026 (SITA.sk) –
Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) postupne menia spôsob, akým sa navrhujú ulice, priechody, zastávky aj mestské budovy. Ako informovala hovorkyňa MIB Eva Hapčová, o tom, čo znamená mesto prístupné pre všetkých, diskutovali odborníčky z MIB, magistrátu aj ľudia so zdravotným znevýhodnením na ďalšom MIB Talku v TU-BA.
Bezpečná ulica
Pri navrhovaní ulíc sa do centra pozornosti dostávajú čoraz viac chodci, deti, seniori a seniorky, ľudia na vozíku či rodičia s kočíkmi. „V podstate každý z nás je chodec. Aj keď ideme autom, musíme z neho vystúpiť a prejsť nejakú časť pešo a chceme to zvládnuť bezpečne,“ zdôraznila architektka MIB Lucia Grigová.
Bezpečná ulica má byť prehľadná, predvídateľná, s primeranou predpísanou rýchlosťou a použiteľná pre všetkých. MIB preto ako koncepčný inštitút mesta pripravil princípy a štandardy, ktoré sú návodom pre mesto a zdrojom inšpirácie pre správcov ciest. Medzi vhodné prvky na upokojovanie alebo debarierizáciu ulíc patria užšie jazdné pruhy, ochranné ostrovčeky, vysunuté nárožia, zmeny geometrie križovatiek, priečne prahy či zmeny povrchu vozovky.
Významným prvkom sú aj vyvýšené priechody. Ich princípom je, že chodník pokračuje cez vjazd v rovnakej výške, takže chodec nemusí schádzať cez obrubník. Naopak vodič musí prekonať vyvýšenú plochu, spomaliť a venovať väčšiu pozornosť ľuďom v priestore. Jedno opatrenie tak súčasne upokojuje dopravu aj odstraňuje bariéru.
Rekonštrukcia ulíc
Ako spomenula Mária Pružincová z oddelenia tvorby ulíc MIB, podobné prvky nie sú len v manuáloch, ale už sa aj aplikujú do projektov rekonštrukcií mestských ulíc. „Zmeny už možno vidieť napríklad na Vazovovej, Pražskej, Dunajskej, 29. augusta, Štefanovičovej, Jeséniovej či Zochovej ulici. Mesto upravuje križovatky, skracuje vzdialenosti, ktoré musí chodec prejsť cez vozovku, dopĺňa ochranné ostrovčeky, hmatové prvky a vytvára nové chodníky tam, kde predtým chýbali,“ vysvetlila.
Pri bezbariérovosti pritom nestačí upraviť jeden bod. Dôležitá je súvislá trasa – chodník, priechod, zastávka aj cieľová budova musia fungovať spolu. Ak zostane bariéra na jednom mieste, človek sa do cieľa nemusí dostať vôbec. „Mesto nemá v kompetencii poskytovať nejaké dávky alebo pomôcky zdravotne znevýhodneným, ale má jednu veľkú kompetenciu a to je tvorba prístupného mesta. Tak, aby bolo prístupné pre všetkých,“ poznamenala Pružincová.
Práve na postupnom odstraňovaní bariér pri vstupoch do mestských budov a v ich okolí aktuálne pracuje oddelenie sociálnej podpory pre seniorov a ľudí so znevýhodnením mesta, na ktorom pracuje. Zároveň poskytuje poradenstvo alebo audit štandardov prístupnosti v mestských projektoch. Okrem toho Bratislava vytvorila mapu bezbariérovosti, ktorá je verejne prístupná a postupne sa rozširuje.
Univerzálne prístupné či bezbariérové mesto
Za posledných šesť rokov sa podľa údajov od oddelenia správy a údržby ciest v Bratislave podarilo úplne debarierizovať viac ako 680 objektov. Mesto postupne sprístupňuje aj úrady, kultúrne inštitúcie, športoviská či zastávky. Využíva rampy, výťahy, senzorové dvere, bezbariérové toalety, hmatové prvky či upravené nástupné hrany. Spolupracuje s organizáciami zastupujúcimi ľudí s pohybovým, zrakovým, sluchovým či intelektuálnym znevýhodnením a projekty posudzuje z hľadiska štandardov prístupnosti.
Podľa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska by pomohlo, keby mali zdravotne znevýhodnení na Slovensku zákonom stanovenú možnosť vyjadrovať sa k projektom a dávať záväzné stanoviská – to by výrazne napomohlo univerzálnemu navrhovaniu lokalít. Univerzálne prístupné či bezbariérové mesto nevznikne hneď, jednou rekonštrukciou ani jedným manuálom. Je to postupný a dlhodobý proces, v ktorom sa učia projektanti, realizátori aj samotní používatelia.
Viac k téme: debarierizácia, rekonštrukcia ulice
Zdroj: SITA.sk – Bratislava upravuje verejný priestor s ohľadom na ľudí so znevýhodnením © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj SITA.sk<“ style=“color:#747474″>WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Chýbajú vám roky do dôchodku? Pozor, nie vždy ich treba zaplatiť. Najskôr skontrolujte jednu vec
Mnohí ľudia sa domnievajú, že po priznaní dôchodku už voči Sociálnej poisťovni nemajú žiadne povinnosti. Nie je to tak. Ako radia odborníci z Finančného kompasu, aj počas poberania dôchodku môžu nastať situácie, ktoré treba poisťovni oznámiť. Pravidlá sa pritom líšia podľa toho, či človek poberá starobný, predčasný, invalidný alebo niektorý z pozostalostných dôchodkov.
Zároveň platí, že ak človeku pred odchodom do penzie v evidencii chýbajú roky dôchodkového poistenia, nemusí to automaticky znamenať, že ich musí „kúpiť“. Najskôr treba zistiť, či ide o skutočne chýbajúce obdobie, alebo iba o údaj, ktorý Sociálna poisťovňa vo svojej evidencii nemá.
Aj dôchodca musí niektoré zmeny hlásiť
Jednou zo základných povinností poberateľa dôchodku je oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava. Dôležité je to najmä preto, aby poisťovňa mohla správne doručovať úradné písomnosti a komunikovať s dôchodcom.
Pri písomnom kontakte so Sociálnou poisťovňou treba zároveň uvádzať rodné číslo osoby, ktorej sa konkrétna záležitosť týka. Ak si dôchodca vybavuje vlastnú vec, uvedie svoje rodné číslo.
Ďalšie povinnosti už závisia od druhu dôchodku. Predčasný dôchodca musí Sociálnej poisťovni oznámiť vznik povinného dôchodkového poistenia alebo jeho opätovné začatie po prerušení. Platí to aj v prípade, ak takáto situácia nastane v zahraničí. Zvýšenú pozornosť by preto mal venovať najmä návratu do pracovného pomeru alebo inej činnosti, ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie.
Pri invalidnom dôchodku je zase dôležité absolvovať kontrolnú lekársku prehliadku, ak ju Sociálna poisťovňa určí. Jej cieľom je posúdiť, či naďalej trvá zdravotný stav, na základe ktorého bol invalidný dôchodok priznaný.
Špecifické povinnosti sa týkajú aj vdovských a vdoveckých dôchodkov. Sociálnej poisťovni treba oznámiť napríklad opätovné uzavretie manželstva alebo ukončenie starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ak je táto skutočnosť relevantná pre nárok na pozostalostný dôchodok.
Pri sirotskom dôchodku môže byť rozhodujúce štúdium. Ak sirota štúdium na strednej alebo vysokej škole ukončí alebo preruší, môže vzniknúť povinnosť túto skutočnosť oznámiť. Nie vždy však treba chodiť osobne na pobočku. Ak škola poskytuje údaje do informačného systému ministerstva školstva, Sociálna poisťovňa si ich môže overiť automaticky. Pri školách, ktoré takéto údaje neposkytujú, napríklad pri niektorých školách patriacich pod rezort obrany alebo vnútra, môže byť potrebné štúdium, jeho prerušenie alebo ukončenie poisťovni doložiť.
Na oznámenie zmien spravidla nie je veľa času
Pri oznamovacích povinnostiach je dôležitá aj lehota. Poberateľ dôchodku má príslušnú skutočnosť Sociálnej poisťovni oznámiť spravidla do ôsmich dní. Netreba teda čakať, kým poisťovňa sama pošle výzvu.
Prakticky to znamená, že pri významnej životnej zmene sa oplatí hneď overiť, či sa týka aj dôchodku alebo jeho vyplácania. Pri predčasnom dôchodku môže byť rozhodujúci návrat do práce, pri pozostalostnom dôchodku zmena rodinnej situácie a pri sirotskom dôchodku pokračovanie v štúdiu.
Chýbajú vám roky? Najprv zistite, či naozaj chýbajú
Druhou častou otázkou je, čo robiť, ak človek pri kontrole údajov pred dôchodkom zistí, že mu v evidencii chýbajú niektoré roky dôchodkového poistenia.
Často sa v tejto súvislosti hovorí o „kúpe rokov“. Tento pojem však môže byť zavádzajúci. Slovenský systém neumožňuje vybrať si ľubovoľné roky, počas ktorých človek nepracoval, a jednoducho si ich spätne zaplatiť. Zákon umožňuje dodatočne zaplatiť poistné iba za presne vymedzené obdobia.
Sociálna poisťovňa medzi ne zaraďuje napríklad určité obdobia evidencie uchádzača o zamestnanie, štúdia na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov či niektoré obdobia prerušenia dôchodkového poistenia. V určitých prípadoch môže ísť aj o ďalšie zákonom stanovené obdobia, napríklad časť obdobia zamestnania s odvodovou úľavou.
Rozhodujúce pritom nie je iba to, koľko rokov človeku „chýba“, ale aj to, prečo v danom období dôchodkové poistenie nevzniklo alebo bolo prerušené. Možnosť dodatočného zaplatenia sa týka najmä období od 1. januára 2004, pri niektorých prípadoch prerušenia dôchodkového poistenia od 1. januára 2005.
Niekedy netreba platiť vôbec
Pred tým, ako človek začne uvažovať o zaplatení poistného, by si mal overiť, či nejde iba o chýbajúci údaj v evidencii.
Ak bol v minulosti skutočne dôchodkovo poistený, ale Sociálna poisťovňa toto obdobie vo svojej evidencii nemá, nemusí zaň poistné platiť ešte raz. Môže požiadať o jeho dodatočné započítanie a preukázať, že poistenie v danom období existovalo.
K žiadosti je vhodné priložiť hodnoverné doklady. Ak ich človek nemá, Sociálna poisťovňa odporúča uviesť aspoň obdobie poistenia a údaje o zamestnávateľovi.
Rozdiel môže byť zásadný. V jednom prípade človek iba preukazuje už existujúce poistenie, v druhom si podľa zákonných pravidiel skutočne spätne platí poistné.
Doplatenie môže rozhodnúť o nároku aj výške penzie
Dodatočné zaplatenie poistného môže mať význam najmä v dvoch situáciách. Ak človeku chýba obdobie potrebné na splnenie podmienok nároku na dôchodok, doplatenie zákonom uznateľného obdobia mu môže pomôcť túto podmienku splniť.
Pri starobnom dôchodku je jednou zo základných podmienok získanie najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku.
Druhou situáciou je človek, ktorý už podmienky nároku spĺňa, no chce ovplyvniť výšku svojej budúcej dôchodkovej dávky. Sociálna poisťovňa uvádza, že poistenci využívajú dodatočné zaplatenie poistného aj s cieľom zvýšiť si dôchodok.
Pri predčasnom dôchodku však treba byť opatrný. Nie každé obdobie, ktoré sa započíta do dôchodkového poistenia, sa automaticky započíta rovnakým spôsobom aj do potrebného odpracovaného obdobia. Dodatočne zaplatené poistné za štúdium alebo evidenciu uchádzača o zamestnanie sa pri posudzovaní potrebného odpracovaného obdobia nezohľadňuje rovnako ako niektoré iné obdobia.
Nestačí o doplatenie požiadať
Dôležitý detail môže človeku uniknúť práve pri načasovaní. Pri dodatočnom zaplatení poistného nie je stanovená pevná lehota splatnosti. Obdobie sa však do dôchodkového poistenia započíta až odo dňa, keď je poistné skutočne zaplatené.
Ak teda niekto rieši chýbajúce obdobie tesne pred odchodom do dôchodku, nestačí iba podať oznámenie o dodatočnom zaplatení. Rozhodujúce je, aby bolo poistné aj uhradené.
Na dodatočné zaplatenie sa používa Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie. V ňom sa uvádza obdobie, za ktoré chce človek poistné doplatiť, a vymeriavací základ, z ktorého sa má poistné zaplatiť. Oznámenie sa doručuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Neplatí pritom jednoduché pravidlo, že jeden chýbajúci rok stojí určitú pevnú sumu. Výška poistného závisí aj od vymeriavacieho základu a konkrétneho obdobia.
Doplatenie minulosti nie je to isté ako dobrovoľné poistenie
Pri plánovaní dôchodku sa môžu zamieňať dve rozdielne veci. Dodatočné zaplatenie poistného rieši minulosť – človek si spätne dopĺňa konkrétne obdobie, pri ktorom to zákon umožňuje.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie je naopak určené do budúcnosti. Človek sa dobrovoľne poistí a následne platí poistné za obdobie, počas ktorého je takto poistený.
Pred akýmkoľvek platením preto dáva zmysel najskôr skontrolovať vlastnú evidenciu. Ak Sociálna poisťovňa obdobie nemá zaznamenané, no človek dokáže preukázať, že v tom čase dôchodkovo poistený bol, môže ísť o opravu evidencie, nie o potrebu spätne platiť poistné.
O tom, či konkrétne obdobie možno dodatočne zaplatiť a aké podmienky treba splniť, je preto vhodné rozhodovať až po preverení konkrétnej situácie v Sociálnej poisťovni. A pri samotnom poberaní dôchodku zase platí, že priznaná penzia automaticky neznamená koniec všetkých oznamovacích povinností. Pri zmene adresy, pracovnej situácie, rodinného stavu či štúdia môže byť potrebné konať a pri viacerých situáciách platí osemdňová lehota.