Vlade Djurovič je srbský basketbalový tréner a bývalý profesionál, narodený v Belehrade v roku 1948. Ako hráč pôsobil najmä v klube OKK Beograd, kde začal svoju kariéru v 60. rokoch.
Športweb
14.03.2026 13:36
Foto: SITA/AP
Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová hovorí počas Demokratického národného zhromaždenia vo Philadelphii, 26. júla 2016.
Po ukončení hráčskej dráhy sa stal trénerom a počas viac ako štyroch desaťročí viedol množstvo klubov v Juhoslávii, Srbsku, Grécku, Francúzsku a ďalších krajinách.
Medzi jeho pôsobiská patrili známe tímy ako Crvena zvezda, Panionios, Aris či Limoges CSP. Dnes je uznávanou autoritou balkánskeho basketbalu, pôsobí ako analytik a poradca a zanechal výraznú stopu ako tréner a mentor mladých hráčov.
Okrem basketbalu je však známy aj svojimi ostro formulovanými komentármi k politickým a spoločenským otázkam. Vo svojich spomienkach sa nedávno pre srbský bulvárny denník Kurir napríklad vyjadril aj k Madeleine Albrightovej. Niekdajšej šéfke americkej diplomacie.
Táto spomienka sa viaže k obdobiu, kedy trénoval v Belgicku. Bolo to práve v období, keď letectvo NATO bombardovalo jeho rodný Belehrad.
„Raz som poskytol rozhovor serióznemu denníku, v ktorom som hovoril o Madeleine Albrightovej,“ povedal na úvod Djurovič.
Foto: Twitter
Vlade Djurovič Vlade Djurovič.
Pripomenul tiež, že Albrightovej otec – Josef Korbel – pôsobil kedysi ako československý diplomat v Belehrade.
„Bola v Belehrade, jej otec bol veľvyslanec. Bola veľmi škaredá, katastroficky škaredá. Smozrejme, že s ňou nikto nechcel nikdy chodiť. Obzvlášť, keď u nás doma máme také pekné dievčatá. To ju veľmi zasiahlo a myslím, že nás preto nenávidela,“ povedal vraj vtedy belgickému novinárovi do diktafónu.
V súvislosti s týmto vyjadrením však opísal aj následky, ktoré tieto slová vyvolali.
„Prezident klubu bol v tom čase šéfom Interpolu pre Belgicko. Zavolal mi hneď ako sa dalo, ako vyšiel ten rozhovor. ‚Prezident krajiny mi volal. Ako ste to mohli povedať?‘“ pýtal sa zúrivo.
Djurovič pokračuje…
„Povedal som, čo som si myslel. Do troch dní som opustil Belgicko a vrátil sa do Juhoslávie. Vtedy som prišiel o dosť veľký balík peňazí, ale čo už sa dá robiť,“ doplnil spomienku.
V roku 1999 bola Albrightová ministerkou zahraničných vecí USA v administratíve Billa Clintona. V rámci americkej vlády patrila medzi politikov, ktorí najsilnejšie presadzovali tvrdší postup voči režimu Slobodana Miloševiča v súvislosti s konfliktom v Kosove.
Čítajte viac Americký novinár bloguje: Djokovič? Vzal milióny od krajiny v NATO, ktorej jednotky teraz riskujú v Kosove. Fandia mu len Srbi a Rusi Podporovala myšlienku, že NATO musí zasiahnuť, aby zastavilo násilie a etnické čistky proti kosovským Albáncom.
Niektorí diplomati a komentátori dokonca konflikt nazývali „Madeleine’s War“ (Madeleinina vojna), čo ukazuje, akú výraznú politickú rolu v debate zohrávala.
Napokon, podieľala sa na diplomatickom tlaku pred bombardovaním. Bola jednou z hlavných postáv rokovaní o mierovej dohode v Rambouillet (1999). Cieľom bolo presvedčiť Belehrad, aby stiahol bezpečnostné sily z Kosova a prijal medzinárodnú mierovú misiu.
Keď vláda Juhoslávie dohodu odmietla, NATO začalo letecké útoky. Bombardovanie trvalo od 24. marca do 10. júna 1999.
Albrightová tvrdila, že intervencia bola nutná na zastavenie represie v Kosove a na stabilizáciu Balkánu. Podľa nej NATO reagovalo na násilie proti civilistom, hrozbu masového vysídľovania a snažilo sa konflikt najprv riešiť diplomaciou.
Čítajte viac Bomby na Srbsko nikdy neodpustím. Djokovič oživuje traumu
Jej úloha zostáva dodnes sporná. Kritici tvrdia, že bombardovanie prebehlo bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, zahynuli pri ňom aj civilisti a bola zničená infraštruktúra.
Podporovatelia zasa vysvetľujú, že zásah zastavil humanitárnu katastrofu v Kosove a prinútil Slobodana Miloševića stiahnuť jednotky.