Kamil Čontofalský sa na začiatku novej éry futbalovej reprezentácie pod vedením trénera Vladimíra Weissa st. stal trénerom brankárov, keď na pozícii nahradil Jána Novotu.
Niekdajší vynikajúci gólman a dlhoročný reprezentant zažil v kariére naozaj všetko. Pozná úspech okamžitý aj vydretý. A tiež roky, keď márne čakal na svoje meno v zostave. Oproti tomu, čo sa mu však stalo po konci kariéry je to slabý odvar.
Jeho život totiž najhlbšie poznamenala strata trojročného syna. Keď sa však na jeseň 2026 ozval tréner Weiss, či by si znova po rokoch neobliekol reprezentačné oblečenie, neváhal.
,,Dohodli sme sa veľmi rýchlo. Tréner Weiss mi zavolal a ja som súhlasil. Veľmi jednoduché,“ usmieval sa 48-ročný Čontofalský.
Z metropoly východu do stovežatej
Čontofalský sa narodil sa 3. júna 1978 v Košiciach a futbalové začiatky spojil s tamojším 1. FC. Vyrastal v prostredí, ktoré v druhej polovici deväťdesiatych rokov patrilo k tomu najlepšiemu, čo slovenský futbal ponúkal.
Video
Fair Play – Postup do B-divízie ako úspech? Je to povinnosť
Najnovšia futbalová súťaž pre reprezentácie oslavuje piate narodeniny. Slovenský futbalový tím si však s Ligou národov príliš veľa radosti neužil. Zverenci Vladimíra Weissa st. majú tento rok tretí pokus na to, aby sa vrátili späť do „béčka.“ ,,Postup do B-divízie ako úspech? Je to povinnosť,“ povedal v relácii Fair Play redaktor Športwebu Michal Zeman.
Košice so silným kapitálom Rezešovcov to dotiahli až do Ligy majstrov. Pre mladého Čontofalského to však znamenalo najmä čakanie na šancu. V bránke bol totiž vtedy najlepší slovenský gólman – reprezentačná jednotka Ladislav Molnár.
,,Nemal som šancu sa dostať do bránky. Laco bol jednotka a ja som sa ako mladý zobák mohol od neho len učiť,“ zaspomínal si Čontofalský pre český Radiožurnál.
Po pár zápasoch v drese Košíc sa rozhodol nepredĺžiť zmluvu a odísť do pražského Bohemians. Traduje sa, že na konci druhého milénia – keď mali Rezešove futbalové Košice finančné problémy – bol na dennom poriadku nátlak pri podpisovaní predĺženia zmlúv.
Niekoľkohodinové debaty, pripravená zmluva s rozdielnými číslami, aké boli dohodnuté, búchanie po stole aj búrlivé výmený názorov. Nič z toho Čontofalského nezastavilo na ceste do Bohemians Praha.
,,Prvého januára 2000 sme leteli s Karolom Kiselom do Prahy. Tešili sme sa na prvé tréningy s mužstvom. A namiesto toho nás odviezli na kondičné sústredenie na Šumavu. Loptu a kopačky vymenili sneh a bežky.“
V roku 2002 sa stal najlepším legionárom v českej lige. Nechýbalo veľa a za zhruba 40 miliónov českých korún by prestúpil do anglického Evertonu.
V júli 2002 sa udial v českej lige veľký prestup. Mladík Petr Čech vymenil Spartu Praha za Rennes za 150 miliónov českých korún.
A keď Everton ponúkol ani nie tretinu, Bohiemans sa to málilo. Neskôr sa o neho zaujímal aj Arsenal Londýn, ale na konkrétnu ponuku nikdy neprišlo.
Hurá na olympiádu
Ešte pred presunom do Ruska bol súčasťou jedného z najvýraznejších mládežníckych úspechov slovenského futbalu.
Na domácich majstrovstvách Európy do 21 rokov v roku 2000 chytal v mužstve Dušana Radolského. Slováci zdolali Turecko 2:1, remizovali s Talianskom 1:1 a porazili Anglicko 2:0. V anglickom tíme nastúpili aj Frank Lampard a Jamie Carragher.
Sedem bodov na finále nestačilo, keďže Taliansko malo lepšie skóre. V zápase o bronz Slovensko prehralo so Španielskom 0:1 a skončilo štvrté.
V súperovej zostave boli Xavi aj Carles Puyol. Generácia okolo Čontofalského, Kisela, Vratislava Greška či Szilárda Németha si však vybojovala účasť na olympijských hrách v Sydney 2000.
V januári 2003 nasledoval Vlastimila Petrželu do Zenitu Petrohrad. Podpísal trojročnú zmluvu. V tom istom období prišli Radek Šírl, Pavel Mareš a Martin Horák.
Petržela začal proces premeny Zenitu na rešpektovanú európsku značku. Hneď v prvej sezóne s ním skončil druhý. Menila sa aj rola Čontofalského. Z jasnej jednotky bol najskôr záskok za ruským reprezentantom Viačeslavom Malafejevom.
,,Fanúšikovia ho milujú, je to skvelý chlap aj brankár. Nastal čas. Dal som mu dôveru a on ju nesklamal,“ vyhlásil Petržela v roku 2005, keď sa Čontofalský stal jednotkou Zenitu.
Tesne za Mintálom
Čontofalský sa stal jednotkou aj v národnom tíme. Odchytal všetky minúty v dvanástich stretnutiach Slovenska a v ankete Futbalista roka 2005 skončil druhý. Na víťazného Mareka Mintála stratil iba 17 bodov.
„Určite to bol najvydarenejší rok, aký som kedy zažil vo svojej kariére,“ povedal v januári 2006.
S Petrohradom získal ruský ligový titul v roku 2007 a patril aj do kádra, ktorý v nasledujúcom roku oslavoval dve európske trofeje.
Zenit 14. mája 2008 vo finále Pohára UEFA v Manchestri porazil Rangers 2:0. Koncom augusta pridal európsky Superpohár po víťazstve 2:1 nad Manchestrom United v Monaku.
Finále Pohára UEFA odchytal Malafejev a Čontofalský síce zbieral trofeje, ale prišiel o post jednotky.
„Chcem chytať. Ak to nebude možné v Zenite, tak odídem niekam inam,“ povedal v decembri 2008 pre Pravdu.
Zenit však zaňho podľa jeho slov požadoval minimálne milión eur, čo Čontofalský považoval po roku bez súťažného chytania za prekážku.
Nebude nás zosmiešňovať
Čontofalský sa s reprezentačnými spoluhráčmi nikdy nedočkali postupu na vrcholný turnaj. Najbližšie boli v kvalifikácii na MS 2006.
Slovensko v skupine za Portugalskom predbehlo Rusko a postúpilo do baráže. Tú si Slováci vybojovali, žreb im však pridelil Španielsko. Po výsledkoch 1:5 vonku a 1:1 doma sa sen o turnaji v Nemecku skončil.
V pamäti fanúšikov zostal aj veselší moment. Pri víťazstve 7:0 nad San Marínom v Dubnici v októbri 2007 mal ako kapitán zahrávať penaltu.
Prebehol celé ihrisko, ale súperovi hráči protestovali: pokus brankára považovali za zosmiešnenie. Ustúpil a pokutový kop premenil Ján Ďurica.
Zo Slavie za americkým snom
Po Rusku si zachytal v AEL Limassol na Cypre, gréckej Larisse a v lete 2011 sa vrátil do Prahy, tentoraz do Slavie, kde nahradil klubovú ikonu Martina Vaniaka.
,,Budem sa snažiť získať si srdcia aj fanúšikov Slavie,“ vravel Čontofalský.
Po troch rokoch prišla posledná zaujímavá štácia a splnený americký futbalový sen. V 2014 prestúpil do Fort Lauderdale Strikers na Floride v NASL, druhej najvyššej súťaži.
„Hrať futbal na Floride, to je výzva pre každého hráča,“ usmieval sa Čontofalský, ktorý si v 2015 zachytal aj za Tampa Bay Rowdies.
Deň, ktorý sa nedá zmeniť
Sezónu mu skomplikovali opakované zranenia stehenného svalu a po návrate do Prahy pripustil koniec kariéry. Zvažoval trénerstvo, funkcionársku prácu i pôsobenie v realitách. Všetky plány uťala obrovská tragédia.
Čontofalský zažil 6. mája 2018 najhorší pocit, aký môže otca postretnúť. V Říčanoch pri Prahe zomrel Čontofalského trojročný syn Kamil, ktorý sa utopil v bazéne.
„Nesúvisle mi vyrozprával, že vnúčik spadol do bazéna a utopil sa,“ povedala pre Športky Čontofalského mama Júlia.
Čontofalský o strate otvorenejšie prehovoril až s odstupom. V rozhovore pre iDNES.cz z marca 2020 opisoval prvé týždne ako obdobie, ktoré si spätne nedokázal vybaviť. Spomienky ho premáhali pri fotografiách aj počas osamelých jázd autom.
„Celý svet sa obrátil naruby. Prvé týždne to bolo šialené. Bol celý ja.. Tvárou, očami, emóciami,“ smútil Čontofalský.
,,S niečím takým sa človek nikdy nevyrovnavá. Len musí nájsť spôsob, ako ísť ďalej a fungovať. Stále to však vidím pred očami. Každý deň.“
Našiel sa ako tréner
Do futbalu sa vrátil ako tréner brankárov. Pôsobil v Táborsku, pri béčku Slavie, v Tepliciach a v mládeži Sparty. V januári 2024 ho do realizačného tímu zaradila Mladá Boleslav.
Na jeseň 2026 sa stal trénerom brankárov v realizačnom tíme Vladimíra Weissa. Nahradil Jána Novotu, ktorý požiadal o uvoľnenie a pripojil sa k tímu Liberca.
„Čontofalského poznám veľmi dobre z jeho hráčskych čias. Má rovnaké názory na futbal ako ja, verím, že bude prínosom do kolektívu,“ vysvetlil Weiss.
Čontofalský nad ponukou dlho nepremýšľal. Hoci telefónat prišiel práve v deň, keď sa s Mladou Boleslavou dohodol na predĺžení spolupráce o ďalšie tri roky.
,,Reprezentácia je najvyššia méta,“ prezradil Čontofalský s tým, že by mal pokračovať aj v klube z mesta Škodovky.
Pri prvom zraze mal pod palcom dispozícii Martina Dúbravku, Dominika Greifa, Dominika Takáča a Jakuba Surovčíka.
,,Konkurencia je výhoda. Reprezentácia je aj o tom, že odložíte osobné ambície na úkor tímového úspechu,“ doplnil Čontofalský.
Jeho auru v tíme vyzdvihol aj samotný Dúbravka.
„Teším sa na našu spoluprácu a komunikáciu s ďalším top brankárom, ktorý môže odovzdávať skúsenosti nám,“ uviedol gólman Tottenhamu.
© Autorské práva vyhradené
debata
mReportér
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
Rozumiem