Posilniť postavenie žien vo vede môžu granty z EÚ

Ženy majú nezastupiteľné miesto vo vede a výskume. Ešte aj v 21. storočí však musí Európa riešiť ich rovnomerné zastúpenie s mužmi. Spomedzi krajín EÚ obsadilo Slovensko v podiele žien vo výskume, vývoji a v inováciách 10. miesto, najvyššie spomedzi krajín V4. Zastúpenie žien výskumníčok v sektore je zhruba 40-percentné, čo predstavuje európsky nadpriemer.

Sklenený strop

Pokiaľ ide o nastavenie inovačného prostredia a podmienok pre ženy vo vede a výskume, patrí Slovensku 15. miesto. Vyplýva to zo správy Európskej komisie She figures 2024.

Ďalšie štatistiky hovoria, že iba 15 percent študentiek na Slovensku pôsobí v oblasti informačných a komunikačných technológií a medzi žiadateľmi o patent je len 7,6 percenta žien.

Aj vo vede a výskume sa prejavuje sklenený strop, teda bariéra brániaca ženám postúpiť do najvyšších funkcií.

Veronika Trokanová

„Podľa výskumov sú ženy relatívne dobre zastúpené na nižších vedeckých stup­ňoch ako doktorandky alebo postdoktorandky. S vyššími pozíciami ich počet klesá,“ konštatuje Veronika Trokanová, riaditeľka Sekcie podpory školstva a vedy v Centre vedecko-technických informácií (CVTI) SR.

Plán rodovej rovnosti, ktorý má CVTI vypracovaný, má za cieľ podporovať rodovú rovnosť v pracovnom prostredí a kariérny rozvoj žien vo vede, výskume, v inovačnom prostre­dí.

„Keďže zastrešujeme kľúčo­vé zlož­ky slovenského výskumu ako Cen­­­trálny register publikačnej činnosti, Národnú vedeckú knižnicu ale­bo Národnú kanceláriu Horizontu, chceme byť inšpiráciou aj pre iné výskumné inštitúcie,“ hovorí Trokanová.

Sieťovanie je dôležité

Práve výskumno-inovačný program Horizont Európa je jedným z príkladov, kde pohlavie alebo vek nie sú témou. Prodekanka Stavebnej fakulty STU Katarína Gajdošová zdôrazňuje inkluzívnosť medzinárodných programov.

„Veda sa nedá robiť v úzkom pohľade len cez svoje laboratórium alebo komunitu na Slovensku. To, čo nám tieto programy dávajú, je najmä prístup k medzinárodnej úrovni poznania v našej oblasti výskumu, partnerom zo špičkových univerzít a financiám, ktoré na národnej úrovni zďaleka nie sú v takom objeme na výskum alokované,“ konštatuje.

Pre ňu sú najväčším benefitom kontakty, ktoré človek nezíska inak ako aktívnou účasťou na medzinárodných konferenciách. Horizont Európa následne poskytuje platformu, kde môžu vedkyne takéto kontakty pretaviť do reálnej vedeckej spolupráce.

Vo svojom výskume sa Gajdošová zameriava na využitie kompozitných výstuží v betónových konštrukciách. Zdôrazňuje, že kariéra vedkyne je najmä otázkou individuálneho záujmu a motivácie.

Katarína Gajdošová

„Grantové agentúry aj samotná univerzita hodnotia kvalitu výskumu a excelentnosť myšlienky, nie to, kto projekt predkladá. Ak má žena ambíciu a chce na sebe pracovať, cestu k úspešnému výskumu si nájde,“ hovorí Gajdošová.

„Univerzita poskytuje základný priestor a infra­štruktúru, no tie najdôležitejšie kroky – sieťovanie na medzinárodných platformách a proaktívne využitie príležitostí – musí urobiť každá vedkyňa sama za seba.“

Podľa nej by nám malo na Slovensku viac záležať na celkovo lepších podmienkach pre vedecké bádanie. „Ak vidím nejaký rozdiel medzi Slovenskom a západnou Európou, je to práve v infra­štruktúre a v podpore vedy z úrovne štátu,“ uzatvára prodekanka.

Vášeň a zvedavosť

„Výskum dáva priestor na kreativitu a flexibilitu,“ hovorí sociologička a výskumníčka Marta Kahancová. „Často hovorím mladším kolegyniam, ktoré sa napríklad stali mamičkami, že spoločenskovedný výskum neznamená len sedieť za počítačom a písať články. Tá najdôležitejšia, kreatívna fáza premýšľania, formulovania nápadov a výskumných otázok sa dá robiť aj počas prechádzky s deťmi. Takto som fungovala aj ja.“

Pred vyše 18 rokmi založila s manželom Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI), v ktorom je dodnes výkonnou riaditeľkou. Ide o štvrtý najvýznamnejší neziskový think tank v strednej Európe, zaoberajúci sa trhom práce, migráciou a mobilitou pracovnej sily, ale aj rodovou rovnosťou na trhu práce.

Marta Kahancová

„Ak sú veľké skupiny ľudí systematicky znevýhodňované, či už v odmeňovaní, pracovných podmienkach, alebo kariérnych príležitostiach, znamená to stratu talentu a potenciálu pre celú spoločnosť.“

Kahancová zdôrazňuje, že vedu treba robiť z vášne a zo zvedavosti. „Mladým vedkyniam by som povedala, aby sa nebáli nových výziev. Veľké projekty, napríklad v Horizonte Európa, často vznikajú z rozhovoru, zo spoločného nápadu alebo z malej spolupráce, ktorá sa postupne rozvinie.“

Dôležité je aktívne sa zapájať do vedeckých sietí. „Najdôležitejšie je byť zvedavá, otvorená spolupráci a nebáť sa urobiť prvý krok,“ dodáva.

Potenciál mladých

V začiatkoch sa firma Ekolive venovala predovšetkým biologickému lúhovaniu minerálov pomocou mikroorganizmov. Dnes patrí k európskym lídrom v riešeniach na regeneráciu pôdy a produkciu biostimulantov. Má pobočku v Nemecku, spolupracuje s farmármi v zahraničí, produkty exportuje aj na africké trhy.

Zakladateľka Ekolive Darina Štyriaková hovorí, že vo vede zohráva úlohu aj šťastie. „Napríklad keď sa podarí správne načasovať výskum, získať vhodných partnerov alebo naraziť na nečakaný výsledok.“ Vždy je však základom systematická a dlhodobá práca – a kooperácia.

V rámci Horizontu Európa už roky spolupracuje s excelentnými tímami z rôznych krajín a disciplín. „Pre mňa osobne je veľmi cenné vidieť, ako sa v medzinárodnom prostredí prirodzene presadzujú princípy rovnosti príležitostí a podpory diverzity,“ opisuje Darina Štyriaková.

Darina Štyriaková

„Ako žena vo výskume vnímam aj silnejší dôraz na inkluzívne tímy, mentoring a viditeľnosť ženských líderiek vo vede. Takéto prostredie podporuje sebavedomie výskumníčok. Zároveň ukazuje, že kvalitná veda vzniká najmä v otvorenej a spolupracujúcej komunite.“

Na Slovensku vidí veľký potenciál najmä v mladých vedkyniach. Preto je podľa nej dôležité vytvárať prostredie, ktoré podporuje kariérny rast, flexibilitu a rovnaké príležitosti.

„Veľkú úlohu zohrávajú vzory – keď mladé ženy vidia úspešné vedkyne, ľahšie si dokážu predstaviť vlastnú kariéru vo výskume. Podpora diverzity potom prospieva celej vedeckej komunite,“ uzatvára výskumníčka.