Video

Pohľad na premenu Autobusovej stanice Nivy.

Prestavba trvajúca od mája minulého roka sa začala tým, že HB Reavis znížil počet nástupíšť v podzemí z 36 na 19, rovnako tak výstupíšť zo sedem na štyri. Už v tom čase vlani na jeseň sa cestujúci sťažovali, že na stanici je chaos a miesta málo, pretože ľudia čakajú v jednom rade na viacero spojov.

Keďže z jedného miesta odchádza viac liniek, cestujúci sa hromadili a okrem toho sa zvyšovalo riziko meškaní, pretože autobusy mali menej priestoru na pristavenie. Stanica bola navrhnutá ako dopravný uzol, v ktorom sa stretávajú regionálne autobusy z celého okolia Bratislavy. Keďže ubudlo nástupíšť, podľa kritiky dopravcov aj cestujúcich už priestor nezvládne obslúžiť toľko spojov, ako pôvodne stanica mala.

Vstup do nákupného centra Nivy, kde sa nachádza...

Autobusová stanica Nivy počas premeny v...

Dopravcovia Slovak Lines a Arriva upozorňovali aj na to, že pri zahustení autobusmi priamo na stanici môže byť výstup cestujúcich presunutý na náhradnú zastávku na Košickej, či v okolitých uliciach. To sa stalo realitou pred pár týždňami. Zastávky v okolí autobusovej stanice sú však určené primárne pre MHD, regionálne spoje ich zbytočne preťažujú.

Týka sa to napríklad liniek z Pezinku a Modry. Autobusy teraz zastavujú na vonkajších zastávkach v okolí stanice na Pažítkovej a Prievozskej namiesto podzemných nástupíšť. Problémom je nielen priveľa ľudí na jednej zastávke, ale aj presun cestujúcich. Tí, ktorých cesta v Bratislave nekončí, musia z vonkajšej ulice prejsť do podzemia obchodného centra, napriek tomu, že tam mali vystúpiť priamo. To sú ďalšie minúty navyše, kedy môžu zmeškať spoj presunom po rozľahlom nákupáku a hľadaním stanice. Ľuďom trvá aj štyri minúty kým sa dostanú von zo stanice, čo podľa Juraja Drobu, predsedu BSK, nie je komfortné.

Prekáža vám zmenšenie plochy stanice pri cestovaní?

Niekedy, keď je veľa ľudí

0,9%

Podľa skúseností cestujúcich sa to však dialo aj predtým, šoféri autobusov si uľahčovali výstup ľudí práve na ulici, aby nemuseli do stanice vojsť. Vyloženie cestujúcich však nebol jediný dôvod na zastavenie v podzemí. „Na autobusovej stanici mali niektorí vodiči aj bezpečnostnú prestávku čiže tam stáli dlhšie. Na ulici ide len o vystúpenie a nastúpenie,” objasnil dopravný analytik Jozef Drahovský. Podľa jeho slov to však nemá dosah na premávku, iba na komfort cestujúcich.

„Vplyv na dopravu záleží od počtu zastavenia autobusov a jeho rozloženie v časovom úseku dopravných špičiek. Podľa toho môže ísť od zanedbateľného vplyvu až po tvorbu kolón na nových miestach. Okolie Mlynských Nív má navrhnutú relatívne priepustnú infraštruktúru, takže zníženie o 17 percent u autobusov si ostatní vodiči ani nevšimnú. Oveľa viac si všimnú dokončenie dnes rozostavanej výstavby v okolí.” dodal. Zatiaľ to však na kolóny pre autobusy vykladajúce ľudí na ulici nevyzerá.

„Aj ak sa časť spojov presunie mimo stanice a autobusy budú častejšie zastavovať na ulici, zhoršiť plynulosť premávky v tejto časti centra by sa podľa analytika nemala. „V Bratislave sa budujú miesta s označením TIOP na prestupy medzi rôznym spôsobom dopravy. Ak autobusy budú mať zastávky v týchto bodoch, tak to môže paradoxne dopravu zlepšiť,” uzavrel Drahovský.

Zo stanice je horúci zemiak

HB Reavis však reagovalo, že po dokončení rekonštrukcie budú mať cestujúci lepší prístup priamo z ulice, rovnako ako novým eskalátorom medzi hlavným vstupom z ulíc Mlynské nivy a Páričkova, ktorý povedie priamo na stanicu. Doteraz sa dostali k autobusu prácne zo stredu obchodu alebo dlhým čakaním na výťahy pri vstupe.

Prestavba Autobusovej stanice Nivy je podľa firmy dôsledkom toho, že BSK mení svoju dopravnú stratégiu. Hoci stanicu vybudoval HB Reavis a prevádzkuje ju Slovak Lines, nikto spoločnosti nestanovil ako veľkú plochu má dopravný uzol mať, koľko spojov musí kapacitne zvládnuť ani koľko bude stáť poplatok za vstup autobusu. Firma stavala podľa dát a budúcej vyťaženosti. Developer však zdôraznil, že vybudovať stanicu ho stálo 80 miliónov eur bez toho, aby do projektu vložili peniaze mesto, kraj či štát.

V roku 2021 mala stanica obslúžiť 1 500 autobusových spojov denne v bežnej prevádzke, teda približne 20-tisíc cestujúcich denne v každom smere. Teoreticky mala zvládnuť až 2 500 liniek za deň. Tá sa však podľa nich znížila. Minulý rok developer argumentoval tým, že stanica nie je adekvátne využitá a investor tým tratí.

Rozhodol sa preto do podzemia namiesto nástupíšť umiestniť reťazec s potravinami. BSK totiž od spustenia stanice pred piatimi rokmi znížila počet spojov takmer o polovicu. Už v máji po začatí obmedzení sa však sťažovali na pretlak priestorov nielen cestujúci, ale aj šoféri autobusov, ktorým sa v zmenšenom priestore zle otáčalo.

Droba potvrdil, že predvídateľnosť pohybu autobusov aj manipulovanie s vozidlami je podľa slov šoférov náročné. Ak máte ešte aj kĺbový autobus, stanica sa stala ťažko manévrovateľnou.

Nedávno však developer vo vyjadrení varoval, že BSK opäť znížilo množstvo prichádzajúcich a odchádzajúcich autobusov o 33-tisíc ročne. HB Reavis aj Slovak Lines však tvrdia, že stanica má dosť kapacít a toto obmedzenie nie je potrebné ani chcené. „Cestujúci, z ktorých mnohí sú študenti a ľudia denne dochádzajúci do Bratislavy za prácou, si zaslúžia dôstojné podmienky a nie presun na zastávky MHD bez zázemia,“ uviedol pred týždňom Matúš Lipták za HB Reavis.

Autobusová stanica Nivy počas premeny v... Foto: Robert Hüttner

Autobusová stanica Nivy počas Autobusová stanica Nivy počas premeny v septembri 2025

HB Reavis zhoršujúce sa podmienky neodstránil, preto BSK podľa Drobu reagoval. „Prijali sme rozhodnutie, ktoré dnes niektorí označujú za škrtanie spojov. Nie je pravda, že rušíme 33-tisíc spojov. To číslo v praxi znamená skrátenie dvoch liniek z konečnej stanice AS Nivy na Bajkalskú. Je to skrátenie o dve zastávky pred Nivami, nie škrtanie,” vysvetlil predseda BSK.

Zároveň zdôraznil, že spojenie medzi Pezinkom a Bratislavou zostáva zachované, mení sa len koncová zastávka. „Rovnako tak nedochádza k zrušeniu liniek zo Senca,” dodal Droba. BSK chce presunúť ľudí do verejnej dopravy tak, aby polovica všetkých ľudí jazdila MHD a druhá autom. Teraz je to 75 percent pre autá.

Lipták dodal, že na takýto zásah nie je dôvod. V minulosti boli však sťažnosti Slovak Lines, že sa vstup do stanice dopravca platí a tento poplatok je pre nich záťažou. Kraj neurčuje cenník, aký autobusová stanica stanoví. Je jedným z klientom. „Poplatok za vstup a výstup stúpol na 20,74 eur z necelých 14. Za to, že náš autobus vojde a vyjde zo stanice, že sa zdvihne dvakrát rampa,” zdôraznil Juraj Droba, predseda BSK. Táto cena je podľa neho vysoká aj v porovnaní so zahraničím.

Navyše, iba štvrtina, teda 20 percent z cestujúcich končí na Nivách, väčšina vystupuje na zastávkach skôr. Nárast poplatku pre HB Reavis je viac ako polovičný za päť rokov, čo nie je podľa Drobu udržateľné a navyše za to podľa jeho slov dopravcovia dostali nižší komfort a menšie priestory. Droba vyzval aby HB Reavis zvážil zníženie ceny tak, aby sa im využívanie stanice oplatilo.

Lipták ešte pred týždňom uviedol, že rozhodnutie BSK celkovo pripravilo stanicu o 120-tisíc spojov ročne a znížilo jej ekonomickú udržateľnosť. „V prvom rade to znamená neschopnosť mesta, keď v čase predaja pozemkov developerovi nedali do ťarchy povinnosť prevádzkovať autobusovú zastávku v cenách schválených mestom,” uzavrel Drahovský.

„Aby sme sanovali škody, boli sme nútení pristúpiť k zmene využitia časti priestoru tak, aby zodpovedal vyťaženosti stanice a zároveň vytvoril udržateľný ekonomický model,“ spomenul Lipták dôvod prepustiť priestory potravinám. Zdôraznil tiež, že rekonštrukcia stanice stála HB Reavis ďalšie financie, ktoré získali z úveru. Podľa Liptáka je aj v ich záujme, aby mala stanica plne využité kapacity.

K tomu sa vyjadril aj Peter Bubla, hovorca magistrátu. Bratislava podľa jeho slov chce, aby autobisy zachádzali do priestorov stanice, no nemôžu to developerovi prikázať ani dianie nijako ovplyvniť. „Podľa informácií, ktorými disponuje hlavné mesto, nie je potrebné odkláňať autobusy mimo stanice, pretože jej kapacita postačuje aj po stavebných úpravách,“ dodal.

„Verejnosti sa podsúva predstava, že problémy stanice a následné problémy v doprave boli spôsobené župou. To nie je pravda,” uviedol Droba s tým, že dnes už neriešia moderný terminál, ktorý v roku 2021 predstavili, ale riešia dôsledok zmenšenia stanice. Droba uviedol fakty, teda že stanica je plne v rukách HB Reavis, župa nemá vplyv na jej veľkosť, počet nástupíšť, ani režim, v akom prevádzka prebieha.