Európa bola desaťročia synonymom automobilovej veľmoci. Nemecké značky dominovali svetovým trhom, dodávateľské reťazce siahali do celej strednej Európy a Slovensko sa stalo „továrňou na autá“, ktorá vyrába viac vozidiel na obyvateľa než väčšina sveta. Automobilový priemysel nebol len jedným z odvetví – bol chrbtovou kosťou exportu, zamestnanosti aj technologického rozvoja.
Šéf automobilového zväzu Matušek o rekordnej produkcii aj o tom, prečo náš priemysel stráca dych
Video
Zdroj: TV Pravda
Niekdajší automobilový líder je už však teraz minulosťou. Podľa analytikov z Inštitútu finančnej politiky (IFP) prišiel zlom rýchlejšie, než si mnohí pripúšťali. „EÚ už nie je najväčší hráč na svetovom trhu s tovarmi,“ konštatuje analýza tímu z ministerstva financií hneď v úvode. Dôvodom je Čína, ktorá postupne preberá dominantné postavenie v globálnej priemyselnej výrobe aj exporte.
Zatiaľ čo Európa bola dlhé roky symbolom kvality a technologickej prevahy, čínske firmy v tichosti dobiehali náskok. Najprv ako lacní subdodávatelia, potom ako výrobcovia vlastných značiek a dnes už ako plnohodnotní konkurenti, ktorí dokážu vyrábať moderné produkty vo veľkých objemoch a za ceny, s ktorými sa európske firmy len ťažko porovnávajú.
Čítajte viac Historický moment. Indický autogigant vstúpil na slovenský trh, rezort hovorí o príklade pre ostatných Kým Európa si po pandémii len hľadala svoje tempo a riešila narušené dodávateľské reťazce, čínski výrobcovia zrýchlili. Výsledok je dramatický. Export áut z východu vzrástol medzi rokmi 2019 a 2024 približne desaťnásobne a krajina sa z čistého dovozcu stala jedným z najväčších exportérov na svete. Analýza to vystihuje až provokatívnym titulkom jednej kapitoly: „Čína sa naučila vyrábať autá na tisíc percent.“
Nejde pritom len o lacnú pracovnú silu, ako sa často zjednodušene tvrdí. Čínske automobilky dnes ovládajú väčšinu domáceho trhu, investujú obrovské prostriedky do vývoja a technologických inovácií a dominujú v kľúčových oblastiach budúcnosti – najmä v batériách a elektromobilite. Elektromobily a hybridy sa v Číne predávajú vo veľkom a už tvoria viac než polovicu predajov, čo je tempo, ktoré mení celé odvetvie.
To znamená, že krajina nepredbieha Európu len v objeme výroby, ale aj v segmente, ktorý bude rozhodujúci v najbližších desaťročiach.
Nemecko stráca dych
Najtvrdší zásah cíti Nemecko, ktoré bolo doposiaľ považované za motor európskeho exportu a tiež za krajinu, ktorej hospodársky model stál desaťročia na priemysle a vývoze. Podiel Nemecka na svetovom obchode aj na trhu s automobilmi dlhodobo klesá a ekonomika od pandémie prakticky stagnuje.
Čína, ktorá bola kedysi jedným z najväčších odberateľov nemeckých áut, dnes kupuje menej a čoraz viac vyrába sama. Nemecké exporty do Číny výrazne oslabili a čínske výrobky začali nemecké firmy vytláčať dokonca aj na tradičných európskych trhoch.
Pre európske automobilky ide o dvojitý problém. Slabší predaj zaznamenávajú doma aj v Ázii. A keďže európsky priemysel je silne previazaný, problémy Nemecka sa automaticky prenášajú aj do ekonomík jeho dodávateľov.
Čítajte viac Kaliňák: Európa musí zásadne zvýšiť svoju autoritu. Aj Európa môže mať svoje bezpečnostné záujmy Do hry vstúpili aj ďalšie faktory, ktoré situáciu ešte zhoršili. Pandémia rozbila dodávateľské reťazce a ceny áut prudko stúpli. Výroba sa dodnes občas zastavuje pre nedostatok komponentov, napríklad polovodičov, a automobilky sú stále citlivé na výpadky dodávok.
Zároveň sa mení správanie zákazníkov. Registrácie áut v Európe sa stále nevrátili na úroveň spred pandémie a dopyt v západnej Európe dlhodobo klesá. Firmy aj domácnosti odkladajú nákupy a investície do vozidiel sú slabšie než pred niekoľkými rokmi.
Svoju rolu zohráva aj zmena pracovných návykov. Viac práce z domu znamená menej jázd – a menej dôvodov kupovať auto. Dáta naznačujú, že v krajinách aj sektoroch, kde najviac stúpol podiel práce z domu, rástol počet automobilov najpomalšie. To je zmena, ktorá môže byť trvalá a ktorá postupne mení samotnú logiku trhu.
Čo čaká Slovensko?
Pre Slovensko je situácia obzvlášť citlivá. Automobilový priemysel tvorí významnú časť našej ekonomiky a je silne naviazaný na Nemecko ako aj na globálne dodávateľské reťazce. Problémy nemeckých výrobcov sa tak veľmi rýchlo premietajú aj do slovenských fabrík.
Zaujímavé je, že hoci priamo do Číny smeruje len menšia časť slovenského exportu áut, finálny dopyt z Číny je pre slovenský autopriemysel približne rovnako dôležitý ako ten z Nemecka či USA. „Vysvetlením je, že časť nášho exportu do Nemecka, či už v podobe plnohodnotných áut alebo komponentov, putuje ďalej, napríklad do Číny, ktorá potom vytvára v štatistikách zahraničného obchodu dojem menšej dôležitosti,“ priblížili analytici IFP.
Znamená to, že hoci auto vyrobené na Slovensku skončí v štatistikách ako export do Nemecka, jeho konečný zákazník môže byť aj v Šanghaji alebo v Pekingu.
Nie všetko je však len negatívne. Slovenské závody patria medzi nákladovo efektívnejšie v rámci Európy a tlak na znižovanie nákladov môže časť výroby presunúť práve sem. Niektoré investície by tak Slovensko mohlo získať. Zároveň však platí, že množstvo dodávateľov môže byť pod silným tlakom a celkový efekt na ekonomiku môže byť podľa odborníkov skôr negatívny než pozitívny.
Čítajte viac Zlyhávajú slovenské vlaky? Experti varujú, bez automatizácie tratí budeme mať ďalšie nehody „Nemecké automobilky budú doma strácať a brániť sa budú zvyšovaním efektívnosti a hľadaním spolupráce s čínskymi automobilkami,“ myslia si odborníci z analytického útvaru ministerstva financií. Dlhodobejšie môže Európa prechádzať podobným vývojom ako iné vyspelé ekonomiky – postupným presunom od priemyslu k službám. To by však znamenalo zásadnú zmenu pre regióny, ktoré dnes žijú z výroby, vrátane Slovenska.
Ako Pravda upozornila už skôr, tento trend je možné vidieť už aj u nás. Zamestnanosť v priemysle, vrátane toho automobilového, na Slovensku klesá. Náš priemysel sa za posledné roky mení menej nápadne, než by sa mohlo zdať, no čísla hovoria jasne. Od roku 2018 z výrobných hál postupne miznú ľudia – nie skokom, ale vytrvalým odlivom, ktorý sa v súčte ukazuje ako výrazný. Do konca tretieho štvrťroka minulého roka sa počet zamestnancov v tomto sektore znížil približne o trinásť percent.
Kým ešte pred ôsmimi rokmi pracovalo v našich fabrikách a výrobných podnikoch asi 558-tisíc ľudí, dnes ich je už len približne 486-tisíc. Inak povedané, výrobný sektor prišiel za necelú dekádu o viac než 70-tisíc pracovníkov, čo zodpovedá napríklad veľkosti jedného väčšieho slovenského mesta.