Tatranská Lomnica (Cesta II/540 od Veľkej Lomnice): Masívny betónový totem s trojjazyčným nápisom (v slovenčine, ruštine a angličtine) a stredovým plastickým prvkom sa nachádza pri areáli bývalého kempu Eurocampu FICC.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

Podbanské (Cesta II/537 od Pribyliny): Vstup do hôr z Liptova zdobí brutalistický betónový monument s plastickým nápisom TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a stredovým negatívnym výrezom siluety tatranských štítov.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

Lysá Poľana (Cesta III/3078 pri hranici s Poľskom): Unikátne kované logo kamzíka, ktoré víta návštevníkov prichádzajúcich z poľskej strany, dnes leží zabudnuté a pohodené v tráve v blízkosti betónového stĺpa s logom Východoslovenského múzea v Košiciach. Cez cestu vedľa sa nachádza vynovený vstup s drevenou bránou do Bielovodskej doliny.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

Tatranská Kotlina (Cesta I/66 od Spišskej Belej): Kovový kamzík bol pred vyše 15 rokmi neznámymi páchateľmi odpílený a pravdepodobne skončil v zberných surovinách. Na mieste zostal len opustený kamenný podstavec.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

Nové stožiare alebo obnova toho, čo už máme?

V poslednom období vo verejnosti rezonuje zámer ministerstva životného prostredia osádzať v národných parkoch nové stožiare so štátnymi vlajkami. Tento nápad však pri pohľade do terénu Vysokých Tatier vyvoláva otázku: „Prečo budovať nové stĺpy v chránenej prírode, keď pri vstupoch do národného parku stoja autorské umelecké diela, na ktoré sa časom zabudlo?“

Pôvodné označníky v sebe už dávno nesú lokálny patriotizmus, identitu aj úctu k prírode – či už označením TANAP, trojjazyčným nápisom Tatranský národný park pre zahraničných hostí, alebo ikonickým motívom kamzíka tatranského.

Namiesto budovania nových stožiarov v horskej krajine sa ponúka zmysluplná alternatíva v podobe opätovného vztýčenia zreštaurovaného kovaného kamzíka v Lysej Poľane, vytvorenia repliky kamzíka a jeho osadenia na opravený podstavec pri Tatranskej Javorine či očistenia a zakonzervovania cenných betónových sôch na Podbanskom a v Tatranskej Lomnici. Obnova pripomienok TANAP-u by stála zlomok rozpočtu plánovaných novostavieb a ukázala by hrdosť k histórii národného parku.

Redakcia Aktuality.sk sa Správy TANAP-u na súčasný stav označníkov, ich autorov a ďalšie detaily pýtala, ale odpovedí sa nedočkala. V priebehu posledných dní došlo k manažérskym zmenám nielen vo vedení envirorezortu, ale aj Tatranského národného parku. Jeho dočasne poverený riaditeľ Michal Babnič na poste šéfa skončil, na vymenovanie nového riaditeľa sa zatiaľ čaká.

Príbeh tatranského symbolu

Pôvod exteriérových diel z kovu a betónu siaha do 70. a 80. rokov 20. storočia. V tomto období zažívali Vysoké Tatry veľký rozmach cestovného ruchu spojený napríklad s majstrovstvami sveta v lyžovaní v roku 1970. Vznikla preto potreba vizuálne zjednotiť a dôstojne označiť hranice najstaršieho slovenského národného parku.

Tatranci vtedy oslovili výtvarníkov a architektov modernistickej generácie. Namiesto obyčajných plechových značiek navrhli koncept umelecky stvárnených označníkov – vstupných brán do národného parku. Tvorcovia siahli po poctivých materiáloch – tatranskom riečnom kamenive, liatom betóne a kováčsky spracovanej oceli.

Ústredným motívom kovaných plastík sa stal štylizovaný kamzík tatranský – endemický druh žijúci v Tatrách, ktorý sa stal oficiálnym znakom a maskotom národného parku. Architekti ho stvárnili v modernistickom duchu, pričom kamenný podstavec evokoval pevnosť tatranských štítov. Betónové verzie zas pracovali s vtedy populárnou brutalistickou estetikou a hrou svetla a tieňa v podobe geometrických výrezov s výhľadom do krajiny.

Totemy sú dnes autentickým svedectvom doby a hodnotným úžitkovým umením v otvorenej krajine. Kompetentné organizácie by preto namiesto vymýšľania nových projektov mali nasmerovať svoju pozornosť aj k záchrane miznúcich pamätníkov tatranského dizajnu.