Brusel chystá otočku v jadrovej energetike. Po rokoch, keď Európa odstavovala reaktory a tvárila sa, že ich bez problémov nahradí zelenou energiou a dovozom, teraz prišlo trpké precitnutie. Z najvyšších miest Európskej únie (EÚ) zaznieva, že ústup od jadra bol strategickou chybou. Ešte nedávno sa v Európe riešilo, ako sa jadra zbaviť, dnes sa už otvorene diskutuje, v akej podobe ho vrátiť späť do hry. Slovensko, spolu s Francúzskom, sú pritom v tejto oblasti dlhodobými premiantmi a zároveň krajinami, ktoré môžu predstavovať predvoj obratu smerom k jadrovej energetike.
Fico: Zmluva s USA o novej jadrovej elektrárni by sa mohla podpísať budúci rok
Video
Zdroj: tasr
Brusel čoraz jasnejšie naznačuje, že bez jadra nebude mať kontinent ani stabilnú energetiku, ani reálnu šancu držať ceny elektriny pod kontrolou. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na minulotýždňovom jadrovom summite v Paríži priznala, že znižovanie podielu jadra v Európe bolo vedomou voľbou a spätne ho označila za „strategickú chybu“. Európa sa podľa nej obrátila chrbtom k „spoľahlivému a cenovo dostupnému zdroju nízkoemisnej elektriny“ a stala sa tak oveľa zraniteľnejšou voči drahým a nestabilným dovozom fosílnych palív. Práve súčasná geopolitická nervozita a tlak na ceny energií podľa nej naplno ukazujú, akú vysokú cenu môže mať takýto omyl.
Podobne hovorí aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Práve z Berlína, ktorý sa stal symbolom európskeho odchodu od jadra, tak dnes zaznieva, že išlo o vážny omyl. Nemecko pritom o urýchlenom odstavení reaktorov rozhodlo už v roku 2011 po katastrofe v japonskej Fukušime, keď vláda Angely Merkelovej pod tlakom bezpečnostných obáv aj silnej protijadrovej nálady zrušila predĺženie životnosti elektrární a schválila ich úplné vypnutie do roku 2022. Posledné tri reaktory napokon zostali v prevádzke o pár mesiacov dlhšie pre energetickú krízu po ruskej invázii na Ukrajinu, no definitívne ich odstavili pred tromi rokmi.
Čítajte viac Fico hovorí o probléme s „chorvátskymi priateľmi“ pre ruskú ropu. Záhreb posiela premiérovi odkaz (video) Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida pre Pravdu zhodnotil, že ukončenie výroby v jadrových elektrárňach v Nemecku bolo chybou. No upozornil na to, že každá krajina má právo na vlastný energetický mix, čo musíme rešpektovať. „Ak sa však postoj k jadrovej energetike v EÚ obracia, bolo by vhodné upraviť európsku legislatívu smerom k vyššej miere podpory predovšetkým prostredníctvom úpravy taxonómie udržateľných investícií, čo môže viesť k lepšej finančnej podpore tohto sektora,“ dodal odborník.
„Nesystémové vyradenie nemeckých jadrových zdrojov môžeme hodnotiť ako veľkú strategickú chybu, keďže nahradiť ich bude zložité. Bolo to krátkozraké rozhodnutie, nehovoriac o tom, že posledné reaktory a vypínali počas roka 2023, keď bola jasná nutnosť odklonu od fosílnych palív,“ zhodnotil analytik poradenskej spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár. Problémom je, že v nemeckom prípade už nejde len o politicky vypnuté zdroje, ktoré by stačilo znova zapnúť. Posledné tri odstavené reaktory medzičasom vstúpili do procesu vyraďovania a demontáže. Ich prípadný návrat by tak dnes nebol otázkou jednoduchého rozhodnutia vlády, ale technicky, právne aj finančne mimoriadne náročného obratu.
Uhlie, zelená energia či jadro?
Posledné dáta za všetky krajiny EÚ z roku 2024 hovoria, že z jadra vyrába elektrinu len 12 členských krajín. Znamená to, že ďalších 15 krajín, medzi nimi napríklad spomínané Nemecko, Rakúsko či Poľsko, sa spoliehajú na iné zdroje. Aj v tomto prípade sú však v energetických mixoch jednotlivých krajín výrazne rozdiely. Zatiaľ čo Nemci a Rakúšania sa spoliehajú na obnoviteľné zdroje – veterné či vodné elektrárne alebo fotovoltiku – Poliaci stavili na tuhé palivá (hnedé uhlie, čierne uhlie).
Tuhé palivá sú pritom v rozpore s filozofiou zelenej energie, ktorú Európa dlhodobo razí. Okrem Poľska, ktoré z týchto palív pred dvomi rokmi vyrábalo až 65 percent elektriny, sa na tento zdroj vo veľkom spolieha aj Estónsko (51 percent), Česko (39 percent) či Nemecko (takmer 30 percent). Z celkového energetického mixu v EÚ sa pritom z uhlia vyrába vyše 15 percent elektriny, zatiaľ čo atómky jej produkujú viac ako 28 percent.
Ak aktuálne slová európskych lídrov o obrate k jadrovej energetike berieme vážne, podľa odborníkov to môže mať nielen výhody, ale aj svoje úskalia. Ako vysvetľuje Lednár, atómová energia zaznamenáva renesanciu pre stabilné dodávky elektriny vo vysokých objemoch, ale aj pre dlhú životnosť samotných elektrární. Medzi nevýhody týchto zariadení však patrí časová náročnosť – jednoducho povedané, kým sa elektráreň postaví, trvá to dlho.
Čítajte viac Rodí sa jadrová česko-slovenská aliancia. Región plánuje nové reaktory, „nukleárne preteky“ sa už rozbehli Samotná výstavba jadrovej elektrárne môže trvať až desať rokov. Ak do toho zarátame aj prípravy, povoľovacie procesy a verejné obstarávanie, môže sa to natiahnuť aj na 15 či viac rokov. Navyše, je to drahé. Napríklad cena novej slovenskej atómky, ktorú by u nás do roku 2040 mohla postaviť americká spoločnosť Westinghouse, by sa mohla vyšplhať až na 15 miliárd eur. Ako pripomína Lednár, v porovnaní s tým sme schopní fotovoltické zariadenia či veterné elektrárne postaviť aj v priebehu mesiacov či rokov. Zároveň je to aj lacnejšia alternatíva.
Krajiny už hlásia obrat
Prvé európske „jadrové lastovičky“ sa už začali objavovať. Ako upozornila agentúra Bloomberg, takmer 40 rokov po tom, čo Taliansko vyplo svoj posledný jadrový reaktor, sa v krajine začína hovoriť o obrate k jadru. Tamojšia premiérka Giorgia Meloniová dokonca prezentuje túto cestu ako liek na upadajúcu taliansku ekonomiku.
Taliansky minister energetiky Gilberto Pichetto Fratin už medzičasom vyhlásil, že jeho krajina by mala čo najskôr obnoviť svoj jadrový program. Juhoeurópsky štát sa už podľa Bloombergu naplno pustil do prieskumu trhu. Jeho predstavitelia už o téme jadra diskutovali s Kanadou, Južnou Kóreou či so Spojenými štátmi.
Podobné signály pritom neprichádzajú len z Bruselu či z Berlína, ale aj z jednotlivých nemeckých regiónov. Najnovšie sa ozvala nemecká spolková krajina Bavorsko, ktorá chce do budúcnosti staviť na malé modulárne reaktory, takzvané SMR. Bavorský premiér Markus Söder vyhlásil, že krajina je pripravená zapojiť sa do pilotného projektu ich prevádzky. Práve Bavorsko pritom patrilo k spolkovým krajinám, ktoré po nemeckom atómovom exite prišli aj o vlastný jadrový zdroj — jeden z posledných troch odstavených reaktorov stál práve tam.
Söder hovorí o „novej kapitole jadrovej energie“ a tvrdí, že Nemecko potrebuje spoľahlivý bezemisný zdroj elektriny aj do budúcnosti. Zároveň však platí, že nejde o návrat k veľkým klasickým elektrárňam, ale skôr o politický aj technologický test novej generácie menších reaktorov, ktoré by sa dali vyrábať modulárne a nasadzovať flexibilnejšie.
Čítajte viac Slovensko chce stavať nové reaktory, no nemá ich kto obsluhovať. Štát láka mladých na štipendiá 4-tisíc eur ročne Poľsko je ešte výraznejší príklad obratu k elektrine z atómu. Krajina, ktorá doteraz vo svojom energetickom mixe nemala jadrovú elektrinu vôbec a desaťročia stála najmä na uhlí, dnes ráta s tým, že atóm sa stane jedným z hlavných pilierov jej dekarbonizácie. Prvý projekt v lokalite Lubiatowo-Kopalino na pobreží Baltu už napreduje a Varšava ho prezentuje ako kľúčový nástroj, ako postupne nahradiť starnúce a vysokoemisné uhoľné zdroje kombináciou jadra a obnoviteľných zdrojov.
Aktualizovaný poľský jadrový program počíta s tým, že výstavba prvého bloku sa začne v roku 2028 a do komerčnej prevádzky by mal vstúpiť v roku 2036, ďalšie dva bloky potom v rokoch 2037 a 2038. Varšava pritom nezostáva pri jednej elektrárni. Poľská vláda počíta aj s druhým veľkým jadrovým projektom, ktorého výstavba by sa mala začať v roku 2032. Prvý z troch blokov by mal byť spustený v roku 2040, ďalšie dva v rokoch 2041 a 2042. Ministerstvo priemyslu medzi preferovanými lokalitami uvádza Bełchatów a Konin v centrálnej časti krajiny, teda oblasti dlhodobo spojené skôr s výrobou elektriny z uhlia. Aj tým Poľsko jasne naznačuje, že jadro nemá byť len doplnkom, ale priamou náhradou za časť uhoľnej energetiky, na ktorej bola krajina historicky postavená.
Výrazný posun v tejto oblasti hlási aj susedné Česko. Ako Pravdu informovalo tamojšie ministerstvo priemyslu a obchodu, Praha už podpísala zmluvu so spoločnosťou Korea Hydro & Nuclear Power na výstavbu dvoch nových blokov typu APR-1000, pričom súčasťou dohody je aj opcia na ďalšie dva bloky v jadrovej elektrárni Temelín.
Popri veľkých reaktoroch Česi pripravujú aj rozvoj menších modulárnych reaktorov. Ako perspektívne lokality spomínajú Temelín, Tušimice a Dětmarovice, pričom ďalší postup bude závisieť aj od toho, ako sa bude dariť technológii Rolls-Royce SMR vo Veľkej Británii.
Slovensko patrí medzi lídrov
Zatiaľ čo viaceré Európske krajiny hovoria o návrate k jadru, na Slovensku vyzerá situácia úplne inak. V prevádzke máme celkovo päť reaktorov v Jaslovských Bohuniaciach a Mochovciach.
V polovici tohto roka má byť u nás navyše spustený štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach a štát počíta v priebehu najbližšieho desaťročia s výstavbou novej atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Po roku 2030 by takisto u nás mohli byť uvedené do prevádzky aj SMR, pre ktoré sú zatiaľ vytypované tri lokality – Jaslovské Bohunice, Mochovce a Vojany.
Znamená to že sme v oblasti jadra pred väčšinou krajín EÚ výrazne popredu. Už v roku 2024 sme vyrábali až 67 percent elektriny práve z tohto zdroja. Ak sa spomínané projekty rozbehnú, mohli by sme sa v tomto smere stať aj trhovou jednotkou.
Čítajte viac Projekt Phoenix naštartoval slovenskú jadrovú revolúciu. Štát otvára dvere atómovej technológii, ktorú zatiaľ nikto vo svete nemá Vo výrobe elektriny z atómu sú v rámci únie pred nami iba Francúzi – ich podiel na celkovom energetickom mixe je až 71-percentný. Francúzsko má dnes 57 prevádzkovaných jadrových reaktorov v 18 elektrárňach, teda najväčšiu jadrovú flotilu v Európe. Aj v absolútnych číslach je tak zrejmé, prečo práve Paríž udáva tón v európskej jadrovej debate a prečo sa spolu so Slovenskom radí medzi hráčov, ktorí majú v atómovej energetike pred zvyškom únie náskok.