Izrael, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Turecko či Japonsko dnes otvorene hovoria o tom, že energetické zbrane sa majú stať novou vrstvou protivzdušnej obrany.

Svetlo namiesto výbuchu

Laserové zbrane fungujú na jednoduchom princípe: extrémne koncentrovaný lúč energie sa zameria na presný bod cieľa a počas niekoľkých sekúnd ho zahreje natoľko, že poškodí elektroniku, senzory alebo konštrukciu dronu či rakety. Pri menších cieľoch môže dôjsť k zapáleniu alebo mechanickému zlyhaniu komponentov.

Na rozdiel od klasických rakiet laser neexploduje. Zasahuje rýchlosťou svetla a nepotrebuje fyzickú muníciu. Ak má systém dostatok energie a chladenia, môže strieľať prakticky nepretržite. Izraelská spoločnosť Rafael napríklad uvádza, že náklady na jeden zásah systémom Iron Beam sú v porovnaní s raketovými interceptormi takmer zanedbateľné.

Na fotografii od Námornej pechoty USA vypaľuje... Foto: SITA/AP, Staff Sgt. Donald Holbert

Blízky východ, laserová zbraň, USA, námorníctvo Na fotografii od Námornej pechoty USA vypaľuje loď USS Portland zo systému laserovej zbrane na cieľ plávajúci v Adenskom zálive v rámci testu.

Práve ekonomika boja je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa lasery dostávajú do centra vojenského výskumu. Moderné konflikty vytvárajú takzvaný „cost-exchange problém“ alebo problém výmeny nákladov – teda lacné drony dokážu vyčerpať zásoby drahých protiraketových systémov.

Kým raketa protivzdušnej obrany môže stáť desaťtisíce až milióny dolárov, laserový výstrel stojí v podstate len energiu potrebnú na jeho generovanie. Analytici z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) upozorňujú, že práve tento faktor môže zásadne zmeniť obranu proti rojom dronov alebo lacným bezpilotným lietadlám.

Ďalšou výhodou je prakticky neobmedzený počet výstrelov. Laser nepotrebuje muníciu – len elektrickú energiu a funkčný chladiaci systém.

Limity laserových zbraní

Laserové zbrane však nie sú univerzálnym riešením. Analýzy RAND Corporation upozorňujú, že účinnosť laseru výrazne znižujú atmosférické podmienky ako dážď, hmla alebo prach. Systém zároveň potrebuje priamu viditeľnosť na cieľ a musí ho sledovať niekoľko sekúnd, aby ho dokázal poškodiť.

To znamená, že lasery pravdepodobne nenahradia klasické raketové systémy. Skôr sa stanú ďalšou vrstvou protivzdušnej obrany – vedľa radarov, stíhacích dronov, kanónov, rakiet a elektronického boja.

Izrael: Iron Beam a bojový debut

Jedným z najpokročilejších projektov je izraelský Iron Beam (Železný lúč), ktorý má doplniť známu protivzdušnú obranu Iron Dome. Laserový systém vyvíjaný firmou Rafael je určený na ničenie dronov, mínometných granátov a rakiet krátkeho dosahu.

Izraelské ministerstvo obrany v roku 2025 oznámilo, že prototypy vysokovýkonných laserov už počas konfliktu na Blízkom východe zachytili „desiatky nepriateľských cieľov“. Podľa rezortu ide o prvý prípad bojového nasadenia takejto technológie v reálnom konflikte.

Vysokovýkonný laserový obranný systém Iron Beam... Foto: X/@Israel_MOD

Iron Beam (Železný lúč) Vysokovýkonný laserový obranný systém Iron Beam (Železný lúč) izraelskej armády.

Iron Beam pracuje v triede približne 100 kilowattov a má zasahovať ciele na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Izrael ho plánuje integrovať do existujúcej viacvrstvovej protivzdušnej obrany spolu s Iron Dome a systémom David’s Sling.

Británia: DragonFire mieri na vojnové lode

Spojené kráľovstvo testuje vlastný systém DragonFire (Dračí oheň), ktorý vzniká v spolupráci ministerstva obrany a britského obranného priemyslu.

V januári 2024 laser pri testoch na strelnici na Hebridách úspešne zasiahol vzdušné ciele, čo britská vláda označila za prvý podobný test v histórii krajiny.

Test novej laserovej britskej zbrane DragonFire (Dračí oheň)

Video

Britské ministerstvo obrany predstavilo prvú streľbu novej zbrane proti vzdušnému cieľu. / Zdroj: Britské ministerstvo obrany

Jedným z najzaujímavejších údajov je cena výstrelu. Podľa britských predstaviteľov môže stáť menej než 10 libier (približne 11,6 eur) za zásah, čo je dramatický rozdiel oproti raketám protivzdušnej obrany. Cena rakety Patriot sa pre porovnanie pohybuje v miliónoch. V exportných kontraktoch alebo pri rôznych konfiguráciách sa cena jednej rakety Patriot môže pohybovať približne od štyroch až po šesť miliónov dolárov.

Royal Navy plánuje nasadiť DragonFire na vojnové lode približne do roku 2027.

Americké projekty: lasery pre armádu aj flotilu

Spojené štáty vyvíjajú niekoľko paralelných programov. Jedným z nich je HELIOS, laserový systém od spoločnosti Lockheed Martin určený pre torpédoborce amerického námorníctva. Okrem ničenia cieľov môže slúžiť aj na oslepovanie senzorov nepriateľských systémov.

Americká armáda zároveň testuje systém DE M-SHORAD, ktorý umiestnila na obrnené vozidlá Stryker. Ide o približne 50 kW laser určený na ochranu jednotiek pred dronmi a vrtuľníkmi. Podľa správy operačného testovania Pentagonu boli prototypy v roku 2024 nasadené mimo územia Spojených štátov na operačné testy.

Turecko: mobilné laserové systémy

Turecký obranný priemysel v posledných rokoch výrazne investuje do energetických zbraní. Spoločnosť ASELSAN predstavila mobilný systém GÖKBERK, ktorý je určený na ničenie dronov a improvizovaných výbušných zariadení pomocou laserového lúča.

Firma uvádza, že systém počas testov úspešne ničil FPV drony – teda malé bezpilotné stroje, ktoré sa stali jednou z najvýznamnejších zbraní moderných konfliktov.

Popri tom Ankara vyvíja aj laserový systém YILDIRIM-100, ktorý slúži ako ochrana lietadiel a vrtuľníkov proti infračerveným navádzaným strelám. Ten však patrí skôr do kategórie obranných protiopatrení než klasickej protivzdušnej obrany.

Zbohom pancier, prichádza éra svetelnej vojny. Turecko úspešne otestovalo zbraň budúcnosti, pozrite si ju v akcii

Video

YILDIRIM‑100, prvý turecký laserový obranný systém proti navádzaným raketám. / Zdroj: ASELSAN

Testy v Japonsku

Aj Japonsko investuje do tejto technológie. Tamojšie ministerstvo obrany už niekoľko rokov financuje vývoj vozidlových laserových systémov proti malým dronom.

Na výstave DSEI Japan 2025 bol predstavený prototyp demonštračného systému vysokovýkonného lasera na vozidlovom podvozku s približne 10 kW. Systém je testovaný japonskými pozemnými silami.

Čína: Silent Hunter

Čína patrí medzi krajiny, ktoré laserové zbrane vyvíjajú už dlhšie. Jedným z najznámejších systémov je Silent Hunter (Tichý lovec), ktorý sa objavuje aj na exportných trhoch.

Podľa japonskej obrannej správy Defense of Japan ide o laser s výkonom približne 30 až 100 kW, schopný ničiť malé bezpilotné lietadlá na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.

Záchytný dron "General Cherry", interceptor, Ukrajina Čítajte viac Amerika narazila. Má zásadný problém v novej vojne a chce pomoc od Ukrajiny. Aké eso skrýva Kyjev v rukáve?

Niektoré analýzy naznačujú, že systém bol exportovaný do Saudskej Arábie na ochranu ropnej infraštruktúry pred dronmi.

Ukončia dronovú éru?

Moderné konflikty ukazujú, že lacné drony dokážu zásadne zmeniť spôsob vedenia vojny. Laserové zbrane sú však jednou z prvých technológii, ktorá môže túto výhodu útočníka oslabiť. Ak bude obrana schopná ničiť lacné bezpilotné stroje ešte lacnejším spôsobom, ekonomika bojiska sa opäť zmení.

Alternatívny pohľad na vývoj vojenstva v budúcnosti ponúkol bezpečnostný analytik a expert na bezpilotné prostriedky Matej Kandrík (Adapt Institute) v analýze pre Defence News. V rámci strategického výhľadu sa zamýšľa nad viacerými možnými scenármi ďalšieho vývoja bezpilotných prostriedkov na bojisku.

V rozhovore spomenul, že spoločne so svojimi kolegami venovali pozornosť aj tomu, ako by mohla vyzerať takzvaná „post-dronová éra“, v ktorej by bezpilotné lietadlá už nezohrávali na bojisku takú dominantnú úlohu ako dnes. Načrtol teda jeden z možných scenárov, ktorá ide proti súčasnému trendu.

Kandrík upozorňuje, že v budúcnosti môžu nastať technologické zmeny, ktoré výrazne obmedzia účinnosť dronov. Jedným z faktorom zmien by mohol byť napríklad rýchly rozvoj laserových zbraní. Okrem toho spomína aj lacnejšie stíhacie drony – takzvané interceptory, zlepšené systémy detekcie či pokrok v oblasti kvantových technológií.

Význam dronov by sa na základe tohto scenára postupne minimalizoval a ich úloha na bojisku by klesala. Bezpilotné prostriedky by tak slúžili skôr ako podporný doplnok, zatiaľ čo nové technologické riešenia by ich postupne odsunuli do úzadia.

Nešlo by o jednu univerzálnu zbraň, ktorá by drony vytlačila z bojiska, ale skôr o kombináciu viacerých technológií a systémových riešení.