Video
Historička architektúry Monika Bočková: Bratislava pôsobí ako neplánované mesto
O tom, prečo zaostáva za ostatnými metropolami, aký je rozdiel v budovaní hlavného mesta a tých ostatných na Slovensku, prečo vyzerajú naše dopravné projekty smiešne v porovnaní s Prahou či Varšavou, hoci majú podobnú rozlohu a čo o nás hovoria farebné fasády petržalských panelákov, porozprával architekt a urbanista Peter Beňuška.
V rozhovore sa dozviete:
Prečo je mesto odrazom spoločnosti a ukazuje náš charakter, ale aj aký je rozdiel v plánovaní pol miliónovej Bratislavy v porovnaní s dvojmiliónovým Alžírom či ako mu turisti pomohli s plánovaním v Prahe
Čo sa dá o kvalite mesta zistiť už z lietadla a prečo ľuďom prekáža nová výstavba
Prečo sa Bratislava snažila po 89. roku zastaviť výstavbu ďalších sídlisk
Či kazia farebné paneláky Petržalky identitu mesta a pohľad z Bratislavského hradu, aj prečo by už inde v meste nemali vznikať mrakodrapy
Ktorú stavbu považuje za jednu z najväčších chýb Bratislavy
Aká bola najhoršia premárnená príležitosť hlavného mesta a čo sa stalo keď sa mesto zbavilo odborníkov na rozvoj
Čo je problémom dnešného nového centra mesta a kde sa podceňuje verejná doprava najviac
Ako sa zmenilo vaše vnímanie mesta po rokoch práce v rôznych krajinách – od Slovenska až po Alžírsko?
Tak ako je byt alebo rodinný dom odrazom charakteru človeka a spôsobu jeho individuálneho či rodinného života, tak obdobne mesto odráža spoločenskú atmosféru, kultúru a zvyky komunity. Preto je každé mesto svojské.
Ale čo majú spoločné? Je to zbližovanie ľudí. Ich vzájomná komunikácia vytvára charakter mesta. Je logické, že ak človek žije v rôznych krajinách a v rôznych mestách, tak jeho vnímanie mesta sa stáva globálnejšie i detailnejšie. Zároveň človek spozná tie základné charakteristiky mestského života ešte hlbšie, aby ich mohol v každom ďalšom meste identifikovať ľahšie.
Peter Beňuška patrí k osobnostiam, ktoré formovali podobu porevolučnej Bratislavy, ale aj svetových metropol. Ako bývalý hlavný architekt Bratislavy a námestník primátora od roku 1989 menil územný plán čerstvo slobodného mesta. Skúsenosti ako architekt a urbanista tiež získal na medzinárodnej pôde – spolupodieľal sa na tvorbe územného plánu dvojmiliónového hlavného mesta Alžír. Neskôr sa stal historicky prvým hlavným architektom Európskej komisie, vďaka čomu dlhodobo žije a pracuje v Bruseli.
Aký najväčší rozdiel vidíte medzi plánovaním európskych miest a tých slovenských?
Slovensko bolo po dlhé stáročia súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie, takže prvé rozvojové plány Bratislavy pochádzajú z tohto obdobia. A aj po zániku monarchie sa u nás plánoval rozvoj miest podobne ako v okolitých krajinách. Ako v Rakúsku či v Nemecku. Preto nevidím zásadný rozdiel medzi plánovaním Bratislavy a iných európskych miest.
Pôsobili ste na pozícii hlavného architekta Bratislavy. Ako vnímate bratislavské sídliská, najmä najľudnatejšiu Petržalku – zapadá podľa vás vizuálne do identity Bratislavy? Je podľa vás v poriadku, že z Bratislavského hradu vidíme nesúrodo farebné paneláky? Čo to hovorí o vizuálnej kultúre mesta?
Hlavným architektom Bratislavy som sa stal na začiatku roku 1990, keď už veľké sídliská boli prakticky dobudované. Jednou z prvých vecí, ktoré sme spravili, bolo zrušenie extenzívneho rozvoja Bratislavy ďalšími novými sídliskami. Naším cieľom bolo vytvoriť kompaktnejšie mesto. Preto sme navrhli zrušiť vyše stovky územných plánov pre nové obytné zóny. Určitú dobu to fungovalo a prieluky v centre sa začínali zapĺňať novými budovami. Staršie sídliská sa stali súčasťou Bratislavy. Veľká časť obyvateľov mesta v nich prežila temer celý svoj život.
Spomínaná farebnosť petržalských panelákov môže naozaj pôsobiť rušivo. Avšak skôr z lokálneho pohľadu. Pri celkovom pohľade, napríklad z bratislavského hradu, podľa mňa nepoškodzuje vizuálnu identitu mesta. Je skôr dobovým dokumentom snahy o individualizáciu monotónneho obytného prostredia, čo poznáme aj v iných mestách nielen strednej a východnej Európy.
Zaostáva Bratislava za okolitými metropolami?
Existuje projekt z minulosti či súčasnosti, ktorý podľa vás Bratislave vizuálne či historicky uškodil?
Zo zrealizovaných projektov mi veľmi prekáža výšková stavba spoločnosť O2 v rámci Auparku. Výrazne znehodnocuje pohľad na modernú siluetu Mosta SNP s výškovým pylónom, na ktorého vrchole je reštaurácia. Dokonca ju vidíte aj z historického centra spod Michalskej brány! Jej umiestnenie považujem za jednu z najväčších chýb pri rozvoji mesta v období po skončení môjho mandátu, keď Bratislava ostala dlhé roky bez hlavného architekta, či bez Útvaru hlavného architekta.
Bratislave historicky uškodili aj nezrealizované projekty. A tou najväčšou škodou pre rozvoj mesta bolo zrušenie výstavby bratislavského metra. Začiatkom 90. rokov boli pripravené finančné prostriedky na jeho realizáciu. Bola podpísaná aj zmluva o realizácii prvej linky z juhu Petržalky po Hlavnú stanicu do roku 1996. Žiaľ kvôli politickým sporom medzi Hlavným mestom a Mečiarovou vládou, bol tento projekt vládou SR zrušený. A opakujem ešte raz, boli hotové nielen stavebné projekty, ale pripravené bolo aj to hlavné: financovanie.
Ak by ste mali zahraničnému návštevníkovi ukázať jedno miesto v Bratislave, ktoré podľa vás najlepšie vystihuje jej charakter, ktoré by to bolo?
Najprv by som ho zobral na Bratislavský hrad. Odtiaľ by videl začlenenie mesta do krajiny. Od roviny Podunajskej nížiny až po hrebene Malých Karpát. Pokiaľ by išlo o charakter mesta, tak by to bolo miesto, kde končí, respektíve začína Hviezdoslavovo námestie. Pri Morovom stĺpe by som mu vysvetlil, ako tu v minulosti spolu žili v mieri a v pokoji rôzne národnosti a rôzne náboženstvá.
Z Rybného námestia by videl Dóm svätého Martina a miesto, kde bola koncom 19. storočia postavená židovská synagóga. Zároveň by videl dnes pravoslávny kostolík svätého Mikuláša. Čiže by vnímal, v akom súzvuku vedľa seba koexistovali rôzne cirkvi. A tiež by videl to ako neprimeraný rozvoj dopravnej infraštruktúry v 60-tych a v 70-tych rokoch narušil tento priestor i súzvuk kultúr.
A tých, ktorí sú fanúšikmi výtvarného umenia, by som určite zobral do galérie Danubiana. Je výnimočná nielen svojou zbierkou a konceptom výstavných priestorov, ale najmä svojim umiestnením. Je naozaj jedinečná v rámci celej Európy – a opäť, vďaka súkromnej iniciatíve.
Čítajte viac Historička architektúry Bočková: Bratislava pôsobí ako neplánované mesto, zmenami pri Dunaji viac stratí než získa
Aký máte názor na mrakodrapy v Bratislave? Aký vplyv majú výškové budovy na psychiku ľudí z hľadiska ľudskej mierky?
Pri zahusťovaní mesta dôležitú úlohu hrajú aj výškové budovy. Podľa mňa je správne, keď sa sústredia do jednej oblasti tak, ako sme to navrhli v Bratislave. Našim cieľom bolo, aby v dostupnej vzdialenosti od historického jadra vzniklo nové moderné centrum. To sa teraz dokončuje. V ňom sa nachádza najväčší počet výškových stavieb v Bratislave. Myslím si, že inde by náhodne už vznikať nemali. Ľudskú mierku je potrebné požadovať hlavne v mestskom parteri (prízemí budov, pozn.red.) na úrovni chodca, ktorý vníma priestor do úrovne prvého či druhého poschodia.
Nešťastím bratislavského „downtownu“ (nového centra mesta, pozn.red.) je, že sa detailne plánoval a rozvíjal v období, keď mesto nemalo Útvar hlavného architekta alebo podobnú odbornú inštitúciu. To viedlo k dvom zásadným chybám. Prvou bola nedostatočné usmernenie pri tvorbe verejných priestorov či parkov. Mesto nedostatočne požadovalo väčšie územia pre zeleň a pre chodcov.
Druhou bolo podcenenie verejnej dopravy. To sa teraz chce riešiť dodatočnými, nie vždy najvhodnejšími zásahmi. Oba nedostatky podľa mňa vyplývajú najmä z toho, že mesto sa koncom 20. storočia zbavilo odborníkov na svoj rozvoj.
Foto: Dano Veselský / TASR
hrad snp skypark Na snímke pohľad na výstavbu v bratislavskom novom centre, projekt Sky Park.
Prečo majú podľa vás ľudia všeobecne odpor k novej výstavbe v mestách?
Tento syndróm je prítomný asi všade a hovorí sa mu NIMBY (Not In My Backyard). Je to prirodzená reakcia ľudí, ktorí sú zvyknutí na prostredie, v ktorom žijú, ktoré si obľúbili. A majú obavy z jeho zmien. Veď aj Eiffelova veža v Paríži mala spočiatku veľa odporcov. A trvalo veľmi dlho, než sa stala symbolom hlavného mesta Francúzska.
Odpor obyvateľov voči novej výstavbe alebo zmenám v ich štvrti sa dá prekonať. Alebo aspoň zmenšiť ich zapojením do plánovania pripravovaných zmien. Aby išlo nielen o oznámenie občanom, ako bude to a to územie vyzerať. Ale o aktívnu participáciu a spoluprácu obyvateľov, miestnej samosprávy, podnikateľov a odbornej sféry. Metropolitný inštitút Bratislava takto organizuje diskusie, ako má vyzerať Bratislava budúcnosti.
Slovensko sa často drží pri zemi, pokiaľ ide o vizuálnu kvalitu verejných stavieb. Čo bráni odvážnejšiemu dizajnu školských zariadení, či nemocníc?
V prvom rade to, že sa ich stavia veľmi málo. Počet nových nemocníc, ktoré vyrástli posledné desaťročia, sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. A s ostatnou občianskou vybavenosťou to nie je oveľa lepšie. No napriek tomu, v školských stavbách začína svitať na lepšie časy. Mnohé samosprávy vypísali architektonické súťaže a ich výsledky prinášajú naozaj kvalitný dizajn, svojou úrovňou porovnateľný s inými krajinami EÚ.
Zároveň rozvoj mesta posúvajú dopredu najmä developeri zo súkromného sektora. Je chvályhodné, že niektorí z nich venujú časť svojich ziskov na vybudovanie verejných priestorov a kultúrno spoločenských zariadení. Stále ich je však žalostne málo. Aj v porovnaní s našim najbližším okolím.
Napríklad v Prahe sa teraz veľa hovorí o vltavskej filharmónii. Niektoré ďalšie české mestá podobné projekty už zrealizovali. Ale my na Slovensku žiaľ, podľa mojich vedomostí, nemáme podobnú investíciu ani jednu. Pritom Národné kultúrne a kongresové centrum, ktoré bolo v Bratislave pripravované pred pár rokmi, mohlo byť takouto stavbou. Opätovne však zostalo len pri úvahách a úvodných štúdiách.
Aký je podľa vás najpodceňovanejší prvok ktorý formuje mesto, no dotýka sa kvality života obyvateľov na Slovensku?
Spomeniem hneď dva. Tým prvým je tvorba zelených priestorov, parkov či alejí. Druhým je tvorba lokalít a priestorov, kde sa ľudia budú radi vracať, kde sa budú radi stretávať so svojimi známymi, so svojimi kamarátmi či s rodinou. Kde budú môcť rozvíjať najrôznejšie druhy voľnočasových aktivít.
Čo je podľa vás prvá vec, ktorú si človek všimne, keď príde do nového mesta – a čo vám najrýchlejšie prezradí jeho charakter?
Pri pohľade na mesto z výšky, z lietadla či z Google Maps, človek ľahko spozná jeho štruktúru. A tá odráža jeho charakter, dokumentuje jeho históriu, ako vznikalo a ako sa rozvíjalo. Keď sa približujeme k mestu autom, vlakom alebo loďou, tak najprv vidíme jeho osadenie v krajine. A výškové dominanty.
Pre európske mestá je typické, že v strede sídla bola kostolná veža. Či už katedrály alebo iného chrámu. Pre poznanie mesta je tiež dôležité, ako sa mení prostredie od predmestí cez širšiu centrálnu oblasť až priamo do srdca mesta, do jeho historického centra. Pokiaľ ho viete nájsť aj intuitívne, je to mesto, ktoré má harmonickú štruktúru zástavby. Mesto, ktoré sa rozvíjalo logicky, prirodzene a nie nejakými veľkými skokmi.
Foto: Dano Veselský / TASR
hrad snp skypark Na snímke pohľad z Bratislavského hradu na starú a novú zástavbu mesta
Ktorý z vašich medzinárodných projektov vás najviac ovplyvnil v tom, ako dnes uvažujete o verejnom priestore a prečo?
Bol to asi návrh štúdie ako zmeniť Václavské námestie v Prahe. Spracovávali sme ju s kanceláriou anglického architekta Johna Thompsona a s Inštitútom architektúry princa Charlesa. Táto skúsenosť ma utvrdila v presvedčení, že dobrý návrh verejného priestoru môže vzniknúť len po konzultácii všetkých zúčastnených.
Pri návrhu sme vychádzali z konzultácií so všetkými stakeholdermi (všetkých ľudí alebo skupiny, ktorých sa projekt týka, pozn.red.). A to bolo už v roku 1996, kedy tento prístup nebol tak rozšírený ako dnes. Dokonca aj s turistami, keď sme vyložili pred palác Lucerna naše pracovne stoly. V návrhu založenom na týchto podnetoch sme umiestnili do Václavského námestia veľa zelene, minimalizovali sme priestor pre automobilovú dopravu.
Navrhli sme tam mestskú hromadnú dopravu, teda električkovú trať. Absolútnou prioritou sa stali chodci a ľudia, ktorí sa na námestí stretávajú a užívajú si jeho špecifickú atmosféru.
Ako môže dobre navrhnuté mesto pomôcť bežnému životu človeka – od toho, koľko času trávi v doprave, až po to, kde si dá rannú kávu?
Urbanizmus ako náuka o stavbe miest musí zahŕňať multiprofesionálny prístup. Je aj spoločenskou, nielen technickou disciplínou. Dobrý urbanizmus tvorí priestory pre ľudí. Verejné priestory, ktorými ľudia budú nielen prechádzať, ale kde aj spomalia a budú v ňom realizovať komunitné aktivity, viesť spoločenský život všetkých vekových kategórií. Podobne, ako je to v mnohých arabských mestách s uličkami plnými kaviarničiek – ale samozrejme rovnocenne využívanými aj ženami, nielen mužmi.
Kompaktné mesto s polyfunkčnými štvrťami podstatne zníži potreby denných presunov obyvateľov. Ak sa k tomu pridá vysoko kvalitná mestská hromadná doprava, ľudia postupne budú čoraz menej používať individuálne autá a získajú viac voľného času pre seba a svoje záujmy.
V tomto meste bude žiť viac šťastných obyvateľov. Spokojnosť obyvateľov dnes merajú rôzne prieskumy, či už Európskej komisie alebo súkromných médií. Bratislava sa síce nevyskytuje na popredných priečkach, ale mestské zásahy v posledných rokoch išli zväčša správnym smerom, Je to proces, ktorý potrvá desaťročia.