Irán v posledných dňoch posunul latku o niečo vyššie. V rámci operácie „True Promise-4“ nasadil balistickú raketu Sejjil, ktorá doteraz slúžila skôr ako strategická hrozba než reálne používaná zbraň. Tentoraz ju však nasadil v ostrom konflikte. Izrael potvrdil dopady rakiet, zranenia aj materiálne škody.
Tento moment je z hľadiska vojny medzi Izraelom a Iránom dôležitý. Nejde totiž len o ďalší útok, ale o nasadenie systému, ktorý Irán dlhé roky držal v rezerve, informuje Interesting Engineering.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Sejjil patrí medzi najpokročilejšie balistické rakety, ktoré Irán vyvinul doma. Ide o dvojstupňovú raketu na tuhé palivo s doletom približne 2 000 kilometrov. To znamená, že z územia Iránu zasiahne prakticky celý Blízky východ vrátane Izraela.
Podľa analytikov unesie približne 700-kilogramovú hlavicu a meria okolo 18 metrov a pri štarte váži viac než 23 ton. Dôležitejšie než samotné čísla je však to, ako sa používa. Sejjil funguje ako mobilný systém. Presunie sa, odpáli sa a následne sa opäť presunie. Tým výrazne zníži šancu, že ho protivník zničí ešte pred štartom.
Izrael prišiel o svoje zlaté okno
Pri starších iránskych raketách na kvapalné palivo mali obranné systémy výhodu. Existovalo tzv. „zlaté okno“. Raketu bolo treba pred štartom natankovať, čo trvalo dlhšie a vyžadovalo viditeľnú logistiku, cisterny, techniku, pohyb na základni. Satelity ako americký SBIRS vedeli tieto prípravy zachytiť.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Zdroj: Lepasik / depositphotos.com
Sejjil túto výhodu prakticky vymazal. Tuhé palivo je v rakete už z výroby. Systém môže vyjsť z podzemného tunela, odpáliť sa v priebehu niekoľkých minút a zmiznúť. Obrana tak prichádza o čas, ktorý predtým využila na varovanie alebo prípravu reakcie.
„Tuhé palivo umožňuje rýchle nasadenie s minimálnym časom prípravy,“ uvádza analýza projektu CSIS Missile Threat.
Raketu Sejjil prezývajú aj „tancujúca“ raketa
Sejjil si vyslúžil prezývku „tancujúca raketa“. Klasická balistická raketa letí po predvídateľnej parabole, podobne ako hodený kameň. Obranné systémy ako Arrow alebo THAAD na základe tejto dráhy vypočítajú bod stretnutia.
Sejjil však môže v závere letu mierne zmeniť smer. Aj malá odchýlka pri rýchlostiach presahujúcich Mach 5 znamená zásadný problém. Obranná raketa dorazí na miesto, kde cieľ už nie je.
„Takéto systémy dokážu meniť trajektóriu, čo výrazne znižuje šancu na ich zachytenie,“ upozorňujú analytici.
Nejde o dramatické „cik-cak“ manévre, ale o drobné úpravy, ktoré narušia výpočty obrany. V tejto fáze rozhodujú metre a milisekundy.
Irán začal tento program ešte koncom 90. rokov. Prvý úspešný test prebehol v roku 2008, následne prišli vylepšenia v navádzaní aj dolete. Dlhé roky však Sejjil fungoval skôr ako nástroj odstrašenia.
„Použitie Sejjilu signalizuje posun od odstrašovania k aktívnemu nasadeniu,“ uvádzajú zdroje z obranného prostredia.
Zároveň ide o zmenu aj v tom, aké zbrane Irán v konflikte používa. Doteraz nasadzoval skôr lacnejšie a staršie systémy. Teraz siahol po technologicky vyspelejšom riešení.
Objavujú sa správy aj o Sejjil-3 rakete, ktorá má ešte lepšie vlastnosti
Zaujímavý aspekt sa skrýva v nákladoch. Výroba jednej takejto rakety stojí výrazne menej než jej zostrelenie.
Obrana často potrebuje viac interceptorov na jeden cieľ, aby zvýšila šancu zásahu. To znamená, že každý útok stojí obrancu viac než útočníka. Pri dlhodobom konflikte sa tento rozdiel začne kumulovať.
Nejde teda len o technológiu, ale aj o ekonomiku. Aj tá dokáže rozhodovať o tom, ako dlho je obrana schopná reagovať v plnom rozsahu.
Aktuálne útoky pravdepodobne využili verziu Sejjil-2, ktorá priniesla lepšie navádzanie a možno aj nižšiu radarovú stopu. Objavili sa aj informácie o vývoji verzie Sejjil-3 s doletom okolo 4 000 kilometrov, no tieto správy zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil.
Ak by sa takýto systém objavil v praxi, výrazne by rozšíril dosah Iránu mimo región.
Nasadenie Sejjilu neukazuje len silu jednej rakety. Ukazuje kombináciu viacerých zmien naraz, rýchle štarty bez varovania, mobilitu a schopnosť narušiť výpočty obrany.
Každá z týchto vlastností samostatne komplikuje zachytenie. Spolu vytvárajú systém, ktorý sa predvída ťažšie než staršie generácie rakiet.
Zároveň to naznačuje, že konflikt sa technologicky posúva. Zbrane, ktoré mali pôsobiť najmä ako odstrašujúci faktor, sa postupne dostávajú do reálneho nasadenia. Ako sa tento trend rozvinie ďalej, bude závisieť nielen od technológie, ale aj od toho, ako naň dokážu reagovať obranné systémy.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku