Foto: gettyimages.com/Nanci Santos
Slovensko ročne vynakladá na práceneschopnosť (PN) a invaliditu takmer dve miliardy eur. Dávka počas PN rieši krátkodobú stratu príjmu kvôli zhoršenému zdravotnému stavu a invalidný dôchodok kompenzuje dlhodobú stratu. Obe dávky však môžu byť podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) adresnejšie.
Ako v najnovšej analýze upozornil ÚHP, ľudia PN-ky niekedy využívajú na preklenutie obdobia bez príjmu, ktoré nesúvisí so zdravotnými problémami. Napríklad zamestnanci pred ukončením pracovného pomeru čerpajú PN 2,5-krát častejšie než stabilní zamestnanci. V porovnaní s inými odvetviami narastajú v stavebníctve či poľnohospodárstve PN-ky oveľa výraznejšie v zime, keď je v týchto sektoroch najmenej práce.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
„Odporúčame preto ďalej pokračovať v kontrolách cielených na rizikové skupiny, čo už dnes Sociálna poisťovňa robí a tento prístup prináša výsledky,“ uvádza ÚHP na sociálnej sieti.
Pri PN-kách je pritom pomerne bežný aj súbeh s inými dávkami. Na rovnakú diagnózu je možné súčasne poberať PN aj plný invalidný dôchodok. Tiež sa podľa štátnych analytikov stáva, že si zamestnanec skombinuje PN a následnú dávku v nezamestnanosti. „Tým si môže predĺžiť obdobie náhrady príjmu až do 18 mesiacov. Strata príjmu by mala byť kompenzovaná, avšak súbehy dávok by mohli byť obmedzené,“ dodáva ÚHP.
Súčasný systém posudzovania invalidity pritom podľa útvaru hodnotí len zdravotnú diagnózu a neprihliada na to, či a ako diagnóza obmedzí človeka v jeho konkrétnej práci. Človek pracujúci na stavbe a programátor pracujúci z domu tak môžu mať priznanú rovnakú náhradu príjmu napríklad pri ochrnutí nôh, aj keď ich diagnóza v práci obmedzuje veľmi rozdielne.
Mali by sa podľa vás sprísniť pravidlá pre PN a invaliditu?
„Tak sa môže stať, že človek dlhodobo poberá plný invalidný dôchodok, aj keď v dôsledku zdravotného obmedzenia nemusel zmeniť prácu, neklesol mu príjem a zarába nadštandardne. Vo výsledku tak mnohí poberatelia invalidného dôchodku majú vyšší príjem než pred invaliditou. Možností na nápravu je viacero, od zmeny posudzovania invalidity po zavedenie progresívneho krátenia invalidného dôchodku pri vysokých príjmoch,“ dodávajú analytici ÚHP.
Tieto témy ÚHP otvoril v najnovšej diskusnej štúdii, ktorá obsahuje celkovo 10 opatrení na zachovanie sociálneho štandardu za menej peňazí. Ich implementácia môže priniesť ročnú úsporu 140 až 217 miliónov eur. Tieto peniaze by mohli pomôcť znížiť deficit Sociálnej poisťovne alebo adresnejšie podporiť tých, ktorí pomoc štátu potrebujú najviac.
Aké konkrétne opatrenia by mohol prijať štát, si môžete prečítať v pokračovaní článku na ďalšej strane.
1 / 2
Pokračovať na ďalšej strane