Pompeje ukrývajú oveľa viac než len zamrznutý moment výbuchu Vezuvu. Najnovší výskum naznačil, že ich múry nesú aj stopy po zbrani, ktorá pripomína staroveký „guľomet“. Ide o mechanizmus, ktorý dokázal vystreliť sériu projektilov za sebou.
Tím vedcov pod vedením Adriany Rossi z University of Campania analyzoval severnú časť opevnenia Pompejí. Ihneď im udreli do očí zvláštne poškodenia, malé dutiny v kameni, zoradené v pravidelných vzoroch, píše Popular Mechanics. Vedcov zaujalo na týchto stopách hlavne to, že Nepôsobili náhodne. Práve naopak, vytvárali na múre línie a oblúky, ktoré vyzerajú až neprirodzene presne.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Stopy, ktoré ukázali niečo nezvyčajné
Tieto poškodenia majú špecifický tvar, štvorhranné jamky, rozmiestnené v tesných skupinách a pravidelných rozostupoch. Takýto vzor nevznikol klasickým obliehaním, kde sa používali katapulty alebo baranidlá.
Vedci porovnali tieto stopy s rôznymi známymi zbraňami z rímskeho obdobia. Výsledok bol prekvapivý, nič nesedelo, až na jednu výnimku, ktorou bol takzvaný polybolos.
„Tvar a rozostupy zásahov zodpovedajú vojenským šípkam z daného obdobia a nezodpovedajú žiadnej inej známej zbrani,“ uviedol výskumný tím.
Podľa nich tieto stopy vznikli počas obliehania Pompejí v roku 89 pred n. l., keď mesto dobyli vojská rímskeho generála Lucia Cornelia Sullu. O necelé dve storočia neskôr mesto zasypal Vezuv, čím zakonzervoval aj tieto bojové stopy.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Staroveký guľomet fungoval na porovnateľných mechanizmoch ako moderné zbrane
Polybolos patrí medzi najzaujímavejšie vojenské vynálezy staroveku. Vymyslel ho pravdepodobne grécky inžinier Dionýzios z Alexandrie v 3. storočí pred n. l.
Na rozdiel od bežných katapultov nešlo o jednorazový výstrel. Polybolos využíval mechanizmus s reťazovým pohonom a ozubenými kolesami, ktorý automaticky nabíjal šípky a strieľal ich v rýchlom slede za sebou.
A práve tento detail je fascinujúci. Reťazový prevod si dnes spájaš s bicyklom alebo motorkou, no tento princíp sa objavil už pred viac než 2 000 rokmi. Otáčaním kľuky sa rozbehla článková reťaz, ktorá najprv natiahla tetivu a následne zo zásobníka uvoľnila ďalší projektil do drážky.
Ide o jeden z najstarších doložených príkladov takéhoto mechanizmu v histórii techniky.
Nebol len rýchly, no zároveň aj presný
Polybolos nebol len rýchly, ale aj extrémne presný. Moderné zbrane často počítajú s určitým rozptylom, aby zasiahli väčšiu plochu. Polybolos však podľa starovekých opisov strieľal tak presne, že šípy dopadali takmer na rovnaké miesto.
„Zostavenie modelu polybolu podľa Filónovho opisu nám umožní detailnejšie preskúmať jeho technické vlastnosti,“ uviedli vedci: „a práve tieto vlastnosti naznačujú mechanickú presnosť, ktorá nemala v tej dobe obdobu.“
Stopy na múroch Pompejí túto presnosť potvrdzujú. Tesné klastre zásahov naznačujú, že zbraň nezasahovala náhodne, ale cielene. V praxi to mohlo znamenať systematické ničenie konkrétnych slabých miest hradieb alebo presné zásahy obrancov na určitých úsekoch.
Polybolos zmenil rytmus boja a vystavil protivníkov psychologickému tlaku
Staroveký boj mal svoj rytmus. Výstrel, nabíjanie, čakanie, ďalší výstrel. Tento cyklus určoval tempo konfliktu. Polybolos tento rytmus rozbil.
Zrazu sa objavil stroj, ktorý nepotreboval pauzu na nabíjanie. Kým klasické zbrane si vyžadovali čas, polybolos dokázal strieľať sériu projektilov bez výrazného prerušenia.
Pre obrancov to znamenalo obrovský psychologický tlak. Namiesto jednotlivých výstrelov čelili kontinuálnej paľbe, ktorá pripomínala moderný koncept potlačovacej paľby, držanie nepriateľa „pri zemi“, kým útočník postupuje.
Aj preto tieto stopy v kameni nepredstavujú len fyzické poškodenie, ale aj dôkaz o zmene spôsobu boja.
Zdroj: Vosveteit.sk, AI
Technológia, ktorá predbehla svoju dobu
Polybolos dlhé roky existoval len v textoch, najmä v dielach Filóna z Byzancie. Nikto nenašiel jeho fyzický exemplár. Práve preto má tento objav taký význam. Nejde o samotnú zbraň, ale o jej „odtlačok“ v realite.
Vedci použili moderné metódy ako 3D skenovanie, fotogrametriu a laserové mapovanie, aby tieto stopy detailne analyzovali. Výsledky ukázali, že ide o niečo, čo presahuje bežné zbrane tej doby.
Pompeje tak neponúkajú len obraz života, ktorý ukončil výbuch sopky. Ukazujú aj moment, keď sa technológia vo vojne posunula dopredu spôsobom, ktorý si dnes spájame skôr s oveľa modernejšími obdobiami.
Či sa definitívne potvrdí, že ide práve o polybolos, ukáže až ďalší výskum. Už teraz však tieto nálezy naznačili, že staroveké armády experimentovali s mechanizmami, ktoré pôsobili prekvapivo moderne aj z dnešného pohľadu.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku