Nakupovanie drobností z čínskych e-shopov už o pár mesiacov citeľne zdražie. Od začiatku júna začne v celej Európskej únii (EÚ) platiť nový colný poplatok na malé zásielky z krajín mimo EÚ. Opatrenie sa v praxi dotkne najmä objednávok z Číny. Základná sadzba má byť tri eurá. Odborníci však upozorňujú na to, že konečná suma môže narásť podľa toho, koľko colných položiek sa v balíku nachádza. V niektorých prípadoch tak zákazník nezaplatí tri, ale šesť, deväť či ešte viac eur.
Brusel chce pribrzdiť masívny prílev lacného tovaru, ktorý doteraz do Európy prúdil takmer bez colnej brzdy. Pri zásielkach do 150 eur sa totiž clo neplatilo, čo výrazne zvýhodňovalo najmä veľké ázijské platformy ako Temu, AliExpress či Shein. Nové opatrenie má podľa dostupných informácií pomôcť ochrániť spotrebiteľov, uľaviť colným úradom a zároveň aspoň čiastočne zjednotiť podmienky medzi domácimi a zahraničnými predajcami.
Z dát Európskej komisie (EK) vyplýva, že v posledných rokoch dovoz nízkohodnotových zásielok výrazne stúpol. Zatiaľ čo ešte v roku 2022 ich do EÚ prišlo len okolo 1,4 milióna, v roku 2025 tento objem stúpol približne štvornásobne, na 5,8 milióna balíkov. Až 93 percent z tohto počtu pritom pochádzalo práve z Číny.
Čítajte viac Slovensko zvažuje tvrdší meter na cudzincov pri tankovaní. V pozadí však rastie oveľa dôležitejší plán Europoslanec Dirk Gotink, ktorý pôsobí ako hlavný spravodajca novej colnej legislatívy, v tejto súvislosti uviedol, že dovoz balíkov s nízkou hodnotou rastie „neudržateľným tempom“. „Zdôrazňuje to naliehavú potrebu zaviesť európsky manipulačný poplatok už od júla tohto roka a v nasledujúcich mesiacoch dokončiť colnú reformu,“ povedal už skôr Gotink.
Trojeurové clo je tak zatiaľ iba prechodným riešením v rámci širšej colnej reformy EÚ, ktorá má naplno fungovať až o dva roky. Jej cieľom je preniesť väčšinu colných procesov do digitálneho prostredia, prepojiť údaje cez spoločný európsky systém a dať úradom lepšie nástroje na kontrolu dovozu. Únia si od toho sľubuje nielen jednoduchšie pravidlá pre obchodníkov, ale aj účinnejší dohľad nad tým, čo sa na európsky trh skutočne dostáva.
Koľko si priplatíte?
Podľa spoločnosti Shoptet, ktorá sa stará o fungovanie tisícok e-shopov, práve enormný objem takýchto balíkov podľa nej vytvára tlak nielen na colnú správu, ale aj na samotný európsky trh. EÚ preto pod vedením komisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča pristupuje k zavedeniu nových poplatkov.
Novinka začne platiť od 1. júla tohto roku. Od tohto dátumu to v praxi bude vyzerať tak, že za každú položku, ktorú si cez internet kúpite, zaplatíte aj clo vo výške troch eur. Napríklad, ak si objednáte dve mikiny, obal na mobil a slúchadlá, len na tomto poplatku zaplatíte spolu 12 eur. Môže sa tak stať, že na cle zaplatíte viac peňazí, ako za samotný tovar, ktorý ste si objednali.
Únia tým chce aspoň čiastočne vyrovnať podmienky medzi lacným dovozom z tretích krajín a tovarom predávaným alebo vyrábaným v Európe. „Tento poplatok bude platiť do roku 2028, keď by malo byť spustené nové dátové centrum colnej správy EÚ. Následne by toto dočasné opatrenie mali nahradiť bežné colné sadzby,“ priblížila Mária Auxtová, Country Lead Slovensko pre Shoptet a Shoptet Premium.
Čítajte viac Cez Európu sa prehnal palivový šok. Rakúšania aj Česi schytali tvrdý zásah, kto sú víťazi a porazení masívneho zdražovania? (graf) Ako píše denník The Financial Times, od novembra tohto roka sa má zároveň zaviesť aj samostatný európsky manipulačný poplatok vo výške dvoch eur za balík. Brusel tým reaguje aj na situáciu, keď si niektoré členské štáty, napríklad Taliansko či Rumunsko, začali nastavovať vlastné národné poplatky, čo následne menilo trasy malých zásielok v rámci Európy.
Podľa colníkov pritom nejde len o otázku férovejšej konkurencie, ale aj o zvládnutie obrovského náporu zásielok. K zvýšenému tlaku na európsky trh prispelo aj rozhodnutie Spojených štátov, ktoré minulý rok zrušili svoju hranicu „de minimis“ vo výške 800 dolárov. Časť lacného čínskeho exportu sa tak podľa odborníkov presunula práve do Európy.
Automatický poplatok
Pre zákazníkov je dôležité aj to, že vybavovanie by sa nemalo výrazne skomplikovať. Slováci, ktorí si objednávajú tovar z Číny, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú musieť osobne chodiť na colnicu. Poplatok sa má vyberať automaticky, zrejme už pri samotnej objednávke cez systém IOSS (európsky systém na jednoduchšie platenie DPH pri tovare dovážanom z krajín mimo EÚ, pozn. red.) na strane obchodníka.
Z pohľadu domácich e-shopov ide podľa trhu o krok, ktorý mal prísť skôr. Slovenskí obchodníci totiž dlhodobo upozorňujú, že na rozdiel od mnohých zahraničných predajcov platia clá, dane či recyklačné poplatky, musia zabezpečovať potrebné certifikácie výrobkov a zároveň riešia reklamácie v súlade s európskymi pravidlami.
„Slovenskí predajcovia – na rozdiel od zahraničných – na Slovensku platia clá, dane, recyklačné poplatky, predávajú len tovar s potrebnými certifikáciami, riešia reklamácie. Tieto náklady, samozrejme, musia premietnuť do ceny predávaného tovaru. Súťaž so zahraničnými e-shopmi, ktoré tieto povinnosti neplnia, tak nie je vyrovnaná,“ skonštatovala Auxtová.
Čítajte viac Európa zavádza cenové stropy na palivá a vodiči platia miliardy za vojnu. Ako sa vysokým účtom plánuje vyhnúť Slovensko? Téma však nie je len o cenách a férovej konkurencii. Do Európy sa cez lacné zásielky dostáva aj tovar, ktorý môže obchádzať štandardné kontrolné mechanizmy. Riziko sa týka najmä kozmetiky, detských výrobkov či elektroniky napájanej zo siete. Práve pri takýchto produktoch môže mať nedostatočná kontrola priamy dosah na zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Nové opatrenie má preto priniesť aj lepší prehľad o tom, čo sa na európsky trh reálne dováža.
Expert: Firmy budú pravidlá obchádzať
Denník Financial Times upozornil aj na to, že pripravované pravidlá majú aj slabšie miesta. Colní experti v tejto súvislosti varujú, že dovozcovia by sa mohli trojeurovému clu vyhnúť tým, že namiesto jednoduchšieho režimu si zvolia podrobnejšie colné vyhlásenie.
Podľa európskeho experta na colný priemysel Waltera Van Der Meirena by to v praxi mohlo znamenať presun zásielok do zložitejšieho administratívneho režimu, ktorý pri viacerých typoch tovaru, napríklad pri knihách, liekoch či softvérových nosičoch, aj tak nevedie k vyrubeniu dovozného cla. Výsledkom by tak nebolo len obchádzanie plánovaného poplatku, ale aj ďalší tlak na colné systémy členských štátov.
Čítajte viac Tankovanie za hranicami sa oplatí. Rozdiely v cenách palív rastú, slovenské pumpy priťahujú Rakúšanov Experti zároveň upozorňujú, že národné colné IT systémy už dnes fungujú na hranici svojich kapacít. Ak by sa preto väčšia časť zásielok presunula do zložitejšieho režimu, úrady by čelili ešte vyššej administratívnej záťaži bez toho, aby štáty získali očakávané príjmy. Aj preto podľa Financial Times EK pracuje na tom, aby konečné nastavenie pravidiel podobné deformácie obmedzilo.