Po tom, ako sa mestu podarilo spojazdniť električku do Petržalky, sa blíži do finále ďalší dopravný projekt. Trolejbusová trať, ktorá má spojiť Patrónku a Dlhé diely Karlovej Vsi, navýši kapacitu spojov a sľubuje aj spoľahlivosť premávky. Čo všetko však reálne prinesie a ako zmení obyvateľom cestovanie?
Video
Pred troma rokmi začal v Bratislave jazdiť megatrolejbus s dĺžkou 24,7 metra.
Dlhé diely ležia nad centrom Karlovej Vsi, čo ich nechcene odseklo a vytvorilo ostrovnú prevádzku verejnou dopravou. Trolejbusy sú zásadné najmä v bratislavských štvrtiach, ktoré majú kopcovitý terén. Oblasť Mlynskej doliny vrátane Karlovky a Dlhých Dielov medzi ne patrí, no jazdia po nej dieselové vozidlá s dĺžkou 12 metrov – ide o ojedinelý typ, ktoré dopravný podnik inde takmer nepoužíva. Modernizácia na busy bez generátorov zónu roky míňala.
Keďže ide o menej moderné, neekologické trolejbusy a ich kapacity sú pomerne malé, nedokážu jazdiť častejšie či previezť viac ľudí na jednu jazdu. Ale štvrť sa stále viac zapĺňa a premávka začala narážať na svoje limity. Už pred štyrmi rokmi preto vtedajší minister dopravy Andrej Doležal oznámil projekt prepojenia Patrónky s Riviérou, ktorý by mladej štvrti “dlháče” pomohol.
V dvoch častiach má zámer vybudovať štyri nové trasy trolejbusov v oboch smeroch. Medzi Patrónkou a Riviérou pribude obojsmerne takmer 3,5 kilometra troleja. Okrem toho, že staré diesel generátorové trolejbusy nahradia tie elektrické s dĺžkou 18 metrov, sa zmena dotkne aj cestovného poriadku. Linka 32 z Dlhých Dielov sa predĺži cez Račianske a Trnavské mýto až na Jelačičovu ulicu, teda príde na zlúčenie so 64 a obyvatelia tým získajú priamy spoj.
„V praxi to znamená lepšiu dostupnosť a vyššiu ponuku spojov na tomto úseku, čo zvyšuje komfort cestovania aj flexibilitu prestupov. Presné úpravy a cestovné poriadky zverejníme v dostatočnom predstihu pred spustením trate,” dodal hovorca mesta, Peter Bubla.
Spoje sa reálne posilnia, čo je podľa Bublu zásadný benefit, rovnako ako predĺženie linky. Avšak dopravný analytik Jozef Drahovský upozornil na to, že záujem cestujúcich o MHD bude vyšší len ak sa projektom zlepší časový interval, doba jazdy či nadväznosť pri prestupoch. Na sociálnych sieťach už v komentároch ľudia kritizovali, že pokiaľ nebudú po celej trase BUS pruhy, je v zásade jedno či strávia v zápche na Patrónke pol hodiny v autobuse, alebo trolejbuse.
Premávku v meste však nová linka môže riešiť tým, že bude trasa bez prestupov do širšieho centra, čím by viac ľudí mohlo presadnúť z áut do MHD. Jej prínosom tak má byť najmä komfort jazdy a dostupnosť mesta, no oddelené BUS pruhy by trvaniu cesty značne pomohli.
Je modernizácia trolejbusovej linky prínosom?
Uvidím, keď ju dokončia
20,6%
Trolejbusy aj nové chodníky
„Nové trolejbusové vedenie bude postavené na uliciach Botanická, Mlynská dolina a Pri Habánskom mlyne, čím sa prepojí oddelená dlhodielska trať so zvyškom bratislavskej trolejbusovej siete,“ uviedol Dopravný podnik mesta Bratislava (DBP) s tým, že zámer si vyžiadal aj výstavbu nových trakčných stožiarov – V Mlynskej doline medzi ZOO a Mostom Lafranconi. Zároveň sa menilo osvetlenie na efektívnejšie stĺpy, ktoré priamo integrujú troleje aj svetlo. Pre ne sa museli upraviť chodníky, aj cesty.
Pri Botanickej záhrade a tiež miestami v Mlynskej doline sa časť chodníkov opravila a predláždila. Viditeľné zmeny boli na ulici Pri Habánskom mlyne, kde chodník na dlhom úseku chýbal. „Chodníky získajú nový povrch, osadíme prístrešok a rozšírime nástupište na zastávke ZOO v smere na Patrónku, vymeníme verejné osvetlenie a vytvoríme bezpečnejšiu križovatku pri ZŠ Dubová,“ priblížil ešte vlani magistrát.
V rámci úprav križovatky Habánsky mlyn a Gaštanová vznikne vyvýšený priechod ku škole a zmení sa aj organizácia parkovania. Pri ZOO sa počíta s chodníkom z červeného asfaltu.
Ako prvá prebehla pokládka vedenia do zeme na zastávke Botanická v úseku od Mosta Lafranconi po Riviéru, potom budovanie základu v Mlynskej doline, vrátane Slávičieho údolia. Nová sieť teda bude vo finále prechádzať po uliciach Karloveská, Botanická a Mlynská dolina, odkiaľ pokračuje po Valašskej ku Gaštanovej až po Pri Habánskom mlyne. Ďalšie etapy pracujú na napojení na už existujúcu centrálnu sieť trolejbusov na Patrónke.
Foto: Pavol Zachar / TASR
mapa trolejbusovej trate zdroj TASR Pavol Zachar Mapa trasy novej trolejbusovej linky na Dlhé diely.
Práce na projekte za takmer 16 miliónov eur sa začali minulé leto, pričom mali byť hotové do 11 mesiacov – to by však mesto prišlo o príspevok z eurofondov. Stavba je plne financovaná z Plánu obnovy. Víťazná firma Energa preto podpísala s magistrátom dodatok, ktorý ju zaväzuje dokončiť práce do deväť mesiacov. Lehota sa tak skrátila do druhého kvartálu tohto roka. Pre Pravdu už hovorca mesta avizoval, že harmonogram dodržiavajú a trať bude funkčná ešte pred letom. „Zmluva o dielo sa podpísala 5. júna 2025, pričom zhotoviteľ začal vykonávať práce od 23. júna 2025. Táto stavba má byť dokončená v zmysle zmluvy o dielo do 9 mesiacov, pričom následne bude prebiehať kolaudácia tejto stavby. Spustenie celej trate očakávame v druhom kvartáli 2026,” uzavrel. Samotné dokončenie ešte neznamená úspech. Pri petržalskej električke sa spustenie prevádzky odkladalo najmä pre jej skolaudovanie a odstraňovanie chýb podľa zmluvy.
Prečo sa buduje trolejová trať namiesto kúpy čisto elektrických autobusov bez trolejov?
Odpovedá Jozef Drahovský, dopravný analytik:
„S elektrickými autobusmi pre MHD to nie je také ideálne. Elektrické autobusy v zime dymia, pričom tento dym pochádza z nezávislého kúrenia. Ak by mal elektrický autobus z batérie aj vykurovať priestor pre cestujúcich, potom by sa jeho dojazd radikálne skrátil a bol by v zime nepoužiteľný.
Preto sa hľadal kompromis. Pohon autobusu z batérie a kúrenie pre cestujúcich na naftu alebo benzín. Trolejbusy tento problém nemajú. Pohon aj kúrenie je na elektrickú energiu z trolejového vedenia.”
Cyklotrasy bez zmeny
Viacero cyklistov očakávalo pri zmene infraštruktúry pre trolejové vedenie aj pribudnutie cyklopruhov – najmä na trase v okolí ZOO či Patrónky, kde je premávka prehustená a tým pádom nebezpečná pre bicykle. Podľa Bublu však ide o trolejbusový projekt, preto z neho nemohli financovať cyklotrasy. „Cieľom je rozvoj dráhovej infraštruktúry MHD. Z pohľadu oprávnených nákladov preto nebolo možné do projektu zahrnúť ďalšie samostatné aktivity, ktoré s touto infraštruktúrou priamo nesúvisia,” priblížil pre Pravdu.
Mlynskou dolinou už ide cyklookruh číslo 5, no iba po hlavnom ťahu – prepája severné a západné časti mesta. Hovorca zdôraznil, že jeho riešenie v podobe oddeleného cyklochodníka má mesto na zozname, aby sa okruhy prepojili.
„Pre vedenie cyklistickej komunikácie Mlynskou dolinou v úseku Bojnická – Patrónka je spracovaná technická štúdia, ktorá obsahuje dve možné stavebné riešenia pre vedenie cyklistickej komunikácie,” uviedol Bubla. Štúdia však magistrát upozornila na dopravný problém v oblasti vyústenia Starých Gruntov a križovania pripojení na diaľnicu.
„Ďalší postup výstavby možných riešení bude závisieť od stavebno-technického riešenia tohto bodu, pričom z tohto riešenia vychádza aj ďalšie časové a finančné hľadisko výstavby cyklotrasy v Mlynskej doline,” zhrnul Bubla.