Popri ceste do Banskej Štiavnice po dlhom rade serpentín od Hodruše stával na samom vrchu na rázcestí dom. Roky som sledoval, ako sa z neho postupne vytrácal život, až ostal opustený a chátrajúci. Bez úžitku, na zbúranie.
Damas Gruska, vysokoškolský pedagóg a publicista
19.03.2026 14:00
Ostatne, architektonický skvost to práve nebol. Až sa ho ujala malá skupina miestnych nadšencov. Tisíce hodín dobrovoľníckej práce. Vypratávaním a čistením okolia počnúc. A potom postupné budovanie. Každý rok pribudlo niečo kvalitné. Koniec koncov uznania v podobe nominácií na našu najvýznamnejšiu architektonickú cenu CE ZA AR hovoria samy za seba.
Žilo to tam. Aj turisti dostali okrem kultúry i malý sympatický bufet. No nadšenie nestačí. Keď prvý rok žiadali o podporu na FPU, neuspeli. Jedna vec je žiadosť, hoci aj akokoľvek dobre napísaná, druhá vec je nechať tomu trochu čas, nech ukážu, čo v nich je. Ďalší rok už uspeli a veľmi úspešný príbeh Hájovne na Červenej studni sa mohol naplno rozvíjať. Samozrejme, keď už bolo ako-tak hotovo, našli sa takí, čo by priestor radi nejako prevzali. Ale tak to už býva.
Tento príbeh má pendantov po celom Slovensku. Od Bratislavy po Bardejov. Kultúrne centrá vznikali najmä v nevyužívaných, často zdevastovaných, priestoroch a len silná vôľa a obetavosť im prinavrátila život. Zväčša sú jediným miestom pre kultúru široko-ďaleko. Ministerka kultúry a jej kamarila sa teraz rozhodli desiatkam kultúrnych centier nedať podporu. Jej nominanti v FPU to už len poslušne zrealizovali. Aby toho nebolo málo, aby sa miera spupnosti dovŕšila, naopak, rekordne opulentnú podporu dostalo neznáme združenie na vytvorenie kultúrneho centra – v bratislavskom nákupnom centre. Úprimne, tak nejako sa to viac hodí ku kultúrnemu profilu Martiny Šimkovičovej.
Ani neviem, či im to navrhla nejaká komisia, ale na tých vlastne už nezáleží. Tak či tak rozhoduje správna rada. Aj som sa vlastne čudoval, prečo odborné komisie vôbec ešte pestujú. Zažil som v nich už i „nové“ kádre. A bolo mi nepríjemné počúvať, ako umelci, ktorí sa presadili na prestížnych scénach doma i v zahraničí, „sú za nula bodov“ od niekoho, kto horko-ťažko svojou tvorbou dosiahol na miestny „kulturák“. Podobne ako keď niekto, čí najväčší futbalový úspech bola trafená žrď v zápase ženatí proti slobodným na dedinských hodoch, poučuje brazílsky tím, ako má hrať.
V každom prípade takýmto „odborníkom“ patrí budúcnosť. Minulý piatok fond oslovil členov komisií, či chcú byť v „univerzálnej odbornej komisii“, ktorá bude hodnotiť „projekty naprieč všetkými oblasťami”. Som zvedavý, koľkí sa do pondelka ozvali, že sa na to cítia. Nové kádre isto.
„Akoby niekto cielene a vedome rozvracal dôveru verejnosti k inštitúciám,“ to sú slová Ľubomíra Andrassyho, predsedu NKÚ. Jeho úrad už robil kontroly na FPU a určite tam ešte bude mať veľa práce. Rozklad sa však týka aj iných inštitúcií, najmä v gescii ministerstva kultúry.
Výsledkom je na jednej strane zbabelé utekanie pred zodpovednosťou (trochu to pripomína, keď Mečiarov minister kultúry utekal pred umelcami s kabátom prehodeným cez hlavu), a na druhej strane dvaja koaliční predsedovia súťažia, ktorému z nich sa podarí na svoju stranu získať nepopulárnu (z ministrov dlhodobo najnedôveryhodnejšiu) ministerku, za ktorou sotva niečo dobré ostáva. Ťažko nájsť výstižnejšiu správu o stave krajiny a kultúre v nej.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.