Nečakaný pohľad sa naskytol vedcom z austrálskej univerzity, ktorí vykonávali výskum podmorského života v hlbinách mora v Antarktíde. Nad holým morským dnom v príliš veľkej hĺbke, aby sem prenikali slnečné lúče, sa lenivo šinul mohutný žralok. Vedci sa pritom až doteraz domnievali, že v chladných vodách Antarktídy žraloky nežijú, napísala agentúra AP.

Žralok antarktický, ktorý dosahoval dĺžku troch až štyroch metrov, sa krátko objavil na zázname, ktorý sa vedcom podarilo natočiť v januári 2025, povedal AP Alan Jamieson z Univerzity Západnej Austrálie (UWA). „Keď sme tam dole spustili kameru, nečakali sme, že uvidíme žraloka, pretože všeobecne prijímané pravidlo hovorí, že žraloky v Antarktíde nežijú,“ povedal Jamieson. „A navyše to nebol žiadny drobček. Bol to poriadny kus. Tieto žraloky sú ako tank,“ dodal.

Kameru spustilo na dno Stredisko hlbokomorského výskumu Minderoo-UWA, ktoré skúma život v najhlbších častiach svetových oceánov. Umiestnilo ju pri súostroví Južné Shetlandy blízko Antarktického polostrova. To je hlboko vo vnútri hraníc Južného oceánu, ktorý je definovaný ako oblasť pod 60. stupňom južnej šírky, píše AP.

Žralok sa pohyboval v hĺbke 490 metrov, kde je teplota vody s hodnotou 1,27 stupňa Celzia len kúsok od bodu mrazu. Na záberoch kamery je vidieť raja, ktorá leží nehybne na morskom dne a zdá sa, že ju žralok plávajúci okolo nijako nevyrušuje. Raja pre vedcov nebola žiadnym prekvapením, pretože už vedeli, že sa vyskytuje tak ďaleko na juhu.

Jamieson, ktorý je zakladajúcim riaditeľom výskumného strediska Minderoo pri UWA, agentúre AP povedal, že sa mu nepodarilo nájsť žiadny záznam o inom žralokovi vyskytujúcom sa v Južnom oceáne.

Aj Peter Kyne, biológ z austrálskej Univerzity Charlesa Darwina, ktorý sa na výskume nepodieľal, súhlasí, že tak ďaleko na juhu nebol nikdy žiadny žralok zaznamenaný. Klimatické zmeny a otepľovanie oceánov by mohli potenciálne žraloky hnať do chladnejších vôd južnej pologule, ale kvôli odľahlosti tejto oblasti sú dostupné údaje len veľmi obmedzené, povedal Kyne. Pomaly sa pohybujúce žraloky môžu byť v Antarktíde dlho bez toho, aby si to niekto všimol, dodal.

Žralok , ktorého sa vedcom podarilo natočiť, sa pohyboval v hĺbke okolo 500 metrov pozdĺž morského dna, ktoré sa zvažovalo do oveľa hlbších vôd. Zdržiaval sa v najteplejšej vrstve vody, uviedol Jamieson.

Južný oceán je silne vrstvený, čiže stratifikovaný, do hĺbky asi 1000 metrov, pretože jednotlivé vrstvy vody tu majú rozdielne vlastnosti vrátane odlišnej hustoty, a preto sa príliš ľahko nemiešajú. Podľa Jamiesona v tejto oblasti všetky žraloky zrejme žijú v rovnakej hĺbke a živia sa mršinami veľrýb, obrovských chobotníc a ďalších morských tvorov, ktoré uhynuli a klesli na dno.

V antarktických vodách je v tejto konkrétnej hĺbke umiestnených len niekoľko výskumných kamier. Tie, ktoré tam sú, môžu fungovať iba počas letných mesiacov na južnej pologuli, teda od decembra do februára. „Zvyšných 75 percent roka sa tam nikto nepozerá. A preto občas narazíme na podobné prekvapenie,“ dodal Jamieson.