Foto: oPeniazoch.sk, TASR
Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík otvorene spochybnil tvrdenia Bruselu o nízkych nákladoch na zelenú energiu. Podľa najnovšej analýzy slovenského regulátora je realita v strednej Európe diametrálne odlišná a preferované obnoviteľné zdroje v skutočnosti zaťažujú sústavu aj peňaženky odberateľov.
Podľa šéfa regulačného úradu Jozefa Holjenčíka vyhlásenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen o lacnej zelenej energii naznačujú, že európska líderka nedisponuje dostatočne presnými podkladmi. Holjenčík naopak zdôrazňuje, že zelená energia nie je lacná a v reálnych podmienkach sa ukazuje ako najdrahšia alternatíva.
Mohlo by vás zaujímať:
Reklama
div {
text-align: left;
font-size: 12px;
color: #6f6f6f;
}
#onnetwork-banner > div:first-child {
text-align: left;
font-weight: 700;
padding-bottom: 5px;
font-size: 14px;
color: #000000;
}
]]>
Európska komisia podľa jeho slov pri obhajobe obnoviteľných zdrojov energie (OZE) zavádzajúcim spôsobom kombinuje historické štatistiky výroby s aktuálnou finančnou životaschopnosťou nových investícií.
Analýza podmienok pre stabilizáciu cien elektriny a plynu, ktorú vypracoval ÚRSO, prináša konkrétne porovnanie nákladov. Kým jadrová energia sa hýbe v pásme 50 až 70 eur za megawatthodinu, reálna cena elektriny z obnoviteľných zdrojov v regióne strednej Európy dosahuje úroveň 85 až 110 eur za megawatthodinu.
Podľa ÚRSO sú tieto náklady pre náš región a Slovensko kľúčové, pričom jadro ostáva oveľa spoľahlivejším zdrojom než OZE, ktoré sú v domácich podmienkach drahšie a prispievajú k destabilizácii energetickej sústavy.
Dôverujete tvrdeniam Európskej komisie, že prechod na zelenú energiu v konečnom dôsledku zníži vaše účty za elektrinu?
V podmienkach slovenského trhu sa reálna cena elektriny z nových solárnych projektov pri zohľadnení všetkých investičných a prevádzkových nákladov pohybuje v rozmedzí 85 až 105 eur za megawatthodinu. Ako uvádza ÚRSO, ekonomický prah životaschopnosti takýchto projektov je približne 90 eur za megawatthodinu a výraznú výhodu neprináša ani väčší nemecký trh. Nekoordinovaný rozvoj týchto zdrojov navyše stojí za masívnymi výpadkami elektriny v Európe a zvyšuje celkové náklady pre všetkých koncových odberateľov.
Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík dodáva, že ÚRSO rozvoj zelených zdrojov neodmieta, no musí ísť o cestu zdravého rozumu, ktorá rešpektuje technické limity sústavy. Podľa jeho vyjadrenia by sa zelená energia mala vyrábať primárne tam, kde sa aj spotrebuje. Tieto zistenia plánuje slovenský regulátor prezentovať odbornej verejnosti na medzinárodnej ERRA konferencii, ktorá sa uskutoční koncom apríla v Bratislave.