Rekreačné drogy, ako napríklad kokaín, amfetamíny, marihuana a iné, si veľa ľudí spája skôr so zábavou než s reálnym zdravotným rizikom. Nové dáta však jasne ukazujú, že ide o problém, ktorý môže priniesť reálne následky. Autori štúdie analyzovali zdravotné údaje viac než 100 miliónov ľudí priniesla čísla, ktoré už nepôsobia ako drobný varovný signál.
Vedci zistili, že užívanie drog dokáže výrazne zvýšiť riziko mozgovej príhody, v niektorých prípadoch aj viac než dvojnásobne, píše Futurism. Rozdiely medzi látkami síce existujú, no výsledok ostáva rovnaký, žiadna z nich nevyšla bez následkov.
Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ
Najvýraznejší dopad sa objavil pri amfetamínoch, kde riziko vyskočilo približne o 122 %. Kokaín sa drží hneď za nimi s nárastom okolo 96 %. Ani marihuana, ktorú veľa ľudí vníma ako miernejšiu, nevyšla bez vplyvu. V dátach sa spája so zvýšením rizika približne o 37 %.
„Užívanie nelegálnych drog predstavuje riziko mozgovej príhody, ktorému sa dá predísť, no mladí ľudia si často neuvedomujú, aké vysoké toto riziko je,“ hovorí autorka štúdie Megan Ritson.
Zdroj: Pixabay.com
Zároveň dodala, že ide o prvé výsledky, ktoré ukazujú, ako veľmi sa jednotlivé látky medzi sebou líšia.
Aby vedci lepšie pochopili, ako rekreačné drogy ovplyvňujú telo, pozreli sa na mechanizmus vzniku mozgovej príhody. Mozgová príhoda vznikne v momente, keď sa preruší prísun krvi do mozgu. Buď sa cieva upchá zrazeninou, alebo praskne. Mozgové bunky bez kyslíka začnú odumierať v priebehu minút.
Populárna spravodajská aplikácia pre iOS a Android dostala veľkú aktualizáciu. Pribudlo množstvo nových funkcií, ktoré musíš vyskúšať
Pri stimulantných drogách však nejde len o dlhodobé poškodzovanie. Kľúčovú úlohu zohráva takzvaný vazospazmus, náhle a prudké stiahnutie ciev. V praxi to funguje ako hadica, ktorú niekto silno prišliapne. Tlak pred prekážkou vyskočí, prietok za ňou sa zastaví. Ak sa to stane v mozgu, problém vznikne v priebehu sekúnd. Aj mladý a inak zdravý človek sa tak môže dostať do akútneho stavu bez dlhoročného „opotrebovania“ organizmu.
Hlava nie je jedinou rizikovou oblasťou, drogy zasiahnu aj srdce
Riziko však nezačína len v hlave, často sa rodí v srdci. Pravidelné užívanie stimulantov vedie k poškodeniu srdcového svalu, ktorý sa postupne zväčší a oslabí. Takéto srdce nepumpuje krv efektívne, čo vytvára podmienky na vznik drobných zrazenín. Tie sa následne dostanú krvným obehom do mozgu, kde upchajú cievy. Aj preto vychádza kokaín v štatistikách tak vysoko.
„Tieto látky vystavujú kardiovaskulárny systém obrovskému stresu, čo vedie k vyššej zrážanlivosti krvi, zužovaniu ciev a poškodeniu obehového systému, a to všetko môže vyústiť do mozgovej príhody,“ hovorí Juliet Bouverie zo Stroke Association.
Zaujímavý detail sa objavil pri mladších ľuďoch. U užívateľov do 55 rokov vyskočilo riziko ešte výraznejšie. Amfetamíny ho dokázali až strojnásobiť, kokaín zvýšil riziko takmer o 97 % a marihuana približne o 14 %. Práve skupina, ktorá často riziko podceňuje, tak vyšla ako najzraniteľnejšia.
Ani „mariška“ z toho nevyšla s čistým štítom
Marihuana pritom často pôsobí ako „bezpečnejšia“ voľba. Dáta však tento obraz narúšajú. Problém nespočíva len v dlhodobom účinku, ale aj v tom, ako ovplyvňuje srdce a tlak. Zvyšuje srdcovú frekvenciu a zároveň spôsobuje výkyvy krvného tlaku. Pre cievy v mozgu ide o kombináciu, na ktorú nestíhajú reagovať, čo zvyšuje riziko poškodenia.
Zdroj: Unsplash (Daniel Olah), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk
Vedci sa snažili oddeliť vplyv drog od iných faktorov životného štýlu. Preto použili aj Mendelovskú randomizáciu, ktorá sleduje genetickú predispozíciu k užívaniu. Keď sa ukázalo, že títo ľudia majú zároveň vyššie riziko mozgovej príhody, posilnila sa myšlienka, že samotné látky zohrávajú priamu úlohu.
Zaujímavé je, že pri opioidoch sa v tejto analýze neobjavila štatisticky významná súvislosť s mozgovou príhodou. To však nevytvára „bezpečnú“ alternatívu. Opioidy majú silný návykový potenciál a stoja za veľkým počtom úmrtí, najmä v súvislosti s predávkovaním.
Celý obraz tak nepôsobí čierno-bielo, no ani nevinnne. Riziko sa neviaže len na dlhé roky užívania, uzatvárajú výskumníci. V niektorých prípadoch vzniká okamžite, priamo po dávke, bez varovania. To mení spôsob, akým sa na tieto látky pozerá, nie ako na niečo, čo „ublíži raz možno“, ale ako na faktor, ktorý dokáže zasiahnuť telo hneď.
Páčil sa vám článok? Sledujte nás na Facebooku