INDIA – Tisícky rokov sa v odľahlom údolí Lungnak skrýva jedinečný budhistický kláštor Phugtal. Stavby vytesané do skalnej steny nad riekou Tsarap tvoria labyrint budov, ktoré z diaľky vyzerajú ako obrovský včelí úľ. Dodnes patrí k najizolovanejším kláštorom v regióne. Už jeho architektúra, ktorá je kombináciou drevených konštrukcií, jaskynných priestorov a hlinených stien, pôsobí ako zázrak stvorený vďaka ľudskej šikovnosti.
Názov Phugtal znamená „jaskyňa oslobodenia“, pretože v minulosti toto miesto poslúžilo ako „cesta k slobode“ pre viaceré generácie duchovných. Podľa odborníkov bola oblasť osídlená už pred 2 500 rokmi, keď jaskynný areál používali ako útočisko prví budhistickí pútnici. Podľa povesti tu dokonca našlo svoj dočasný domov šestnásť arhátov, ktorí boli priamo Budhovými učeníkmi. Ich obrázky sú dodnes namaľované na stenách jaskyne.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Neskôr sem mal podľa tradície zavítať aj legendárny učiteľ Padmasambhava či veľký tibetský prekladateľ a mudrc Marpa Lotsawa, ktorý v horách vyhľadával samotu a priestor na meditáciu. V roku 1826 tu počas práce na prvom tibetsko-anglickom slovníku býval známy maďarský učenec Alexander Csoma de Kőrös a na stene vchodu do jaskyne dodnes stojí jeho pamätná platňa.
Súčasná podoba kláštorného komplexu vznikla vďaka veľkému učencovi Jangsemovi Šerapovi Zangpovi, ktorý sem prišiel okolo roku 1420 a podľa povestí dostal toto posvätné miesto do daru od trojice múdrych bratov, ktorí údajne dokázali lietať. Keď následne začal stavať prvý chrám, príroda odpovedala zázrakom. Z pukliny v skale vytryskla živá voda a na vrchole jaskyne vyrástol strom.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Starobylé i novšie priestory sú spleťou súkromných miestností, modliacich miestností a učební, kde dodnes žije 70 až 80 mníchov. Od rána do večera sú zamestnaní modlitbami, štúdiom a službou spoločenstvu. Do kláštora často vstupujú deti ako novici už vo veku päť rokov. Starší skúsení mnísi ich učia filozofiu a budhizmus podľa tradície, ktorá tu pretrváva už storočia. Kláštor tiež prevádzkuje monastickú školu zriadenú v 90. rokoch, kde miestne deti z veľmi chudobných rodín získavajú vzdelanie zadarmo.
Neodmysliteľnou súčasťou Phugtalu sú tradičné sviatky a obety. Každý rok sa tu konajú tibetské ceremónie podľa lunárneho kalendára, napríklad Slávnosť modlitieb za mier na jar či Gutor pred začiatkom nového roka. Kláštor tak zároveň funguje aj ako duchovné centrum tunajšej komunity. Mnísi opakovane navštevujú okolitú dedinu pri narodení dieťaťa, svadbách či pohreboch a ponúkajú pomoc, aby tak s ostatnými nadviazali bližší kontakt.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)
Vzhľad samotného Phugtalu prirovnávajú niektorí cestovatelia k zázraku. Biela budova hlavného chrámu s modlitebnými miestnosťami je zabudovaná priamo do stien skaly a bohato vyzdobená nástennými freskami. Vedľa stojí knižnica, kde mnísi uchovávajú vzácne staré budhistické texty a do samotnej jaskyne je vytesaná aj kuchyňa. V areáli sídli tiež malá klinika amchi, kde miestny liečiteľ pripravoval tradičné tibetské lieky z byliniek.
Z terás kláštora sa otvára dych vyrážajúci výhľad na horskú divočinu okolo rieky Tsarap a na malé usadlosti naprieč údolím. Ráno vás tu privítajú farebné modlitebné stuhy, večer mihotavé svetlo sviečok vo svätyni. Phugtal tak naďalej zostáva útočiskom pokoja a oslobodenia, kde hodiny plynú inak a každý krok vedie k novému pochopeniu vnútorného sveta.
Zobraziť galériu (5)
(Zdroj: Getty Images)