Slovensko sa po krátkej prestávke opäť vracia k jednej z najemotívnejších tém domácej politiky. Diskusia o tom, kedy majú ľudia odchádzať na zaslúžený odpočinok, nie je len o číslach v zákonoch, ale o základnom sľube štátu svojim občanom. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš zo strany Hlas opätovne otvoril otázku zavedenia dôchodkového stropu a argumentuje pritom ľudskosťou aj spravodlivosťou.
Tomáš: Zavedieme dôchodkový strop, nemôžeme ľudí z fabrík vynášať na cintoríny. Minimálnu mzdu chceme dostať na 1000 eur
Video
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny a podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš sa v relácii Politická debata vyjadril k aktuálnym témam, od pomoci Ukrajine po minimálnu mzdu a sociálne opatrenia.
Na druhej strane barikády však stoja ekonómovia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorí varujú, že tento populárny krok môže v konečnom dôsledku podkopať stabilitu celého štátu a pripraviť o peniaze práve tie generácie, ktoré sú dnes v produktívnom veku. Súboj medzi politickým želaním dopriať ľuďom jeseň života a neúprosnou matematikou demografického vývoja sa tak stáva hlavnou témou nadchádzajúcich mesiacov.
Z fabriky rovno na cintorín?
Minister práce Tomáš v diskusnej relácii denníka Pravda Politická debata jasne naznačil, že súčasné nastavenie dôchodkového systému považuje za neúnosné. Podľa jeho slov sa vláda v programovom vyhlásení zaviazala k zavedeniu dôchodkového stropu, pretože automatické zvyšovanie veku odchodu do penzie, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, vníma ako nespravodlivé voči pracujúcim.
Minister v diskusii použil pomerne ostré prirovnania, keď sa pýtal, či je cieľom, aby ľudia pracovali až do vyčerpania. „Je otázka teda, že dokedy majú tí ľudia robiť, to ich majú akože vynášať z fabrík rovno na cintoríny, že si teda neužijú tú jeseň života? Kde je ten vek, kedy už naozaj človek nemá pracovať, 68 či 70 rokov?“ pýtal sa Erik Tomáš v relácii.
Minister argumentuje tým, že súčasný systém naviazaný na strednú dĺžku dožitia znamená neustále odďaľovanie odchodu do dôchodku. Podľa jeho prepočtov sa vek odchodu zvyšuje približne o dva mesiace každý rok. Tomáš zdôrazňuje, že vláda chce chrániť najmä tie kategórie ľudí, ktorí vykonávajú ťažkú manuálnu prácu. Ako príklad uviedol stavbárov, ktorí sú neustále vystavení fyzickej námahe v nepriaznivých podmienkach.
Minister si však uvedomuje, že paušálne zavedenie stropu pre všetkých môže naraziť na prísne podmienky Európskej komisie a Plánu obnovy, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo. Ak by sa nepodarilo presadiť strop pre celú populáciu, ministerstvo sa chce sústrediť aspoň na vybrané špecifické skupiny pracujúcich v rizikových povolaniach. Pri otázke na konkrétny vek je zatiaľ opatrný, no hranicu 65 rokov považuje za psychologické maximum. Podľa neho by zavedenie stropu na úrovni 68 rokov nemalo pre občanov žiadny význam a vláda by za takýto návrh zožala len výsmech.
Rozpočtová rada varuje pred devastačnými následkami
Kým politici hovoria o sociálnych istotách, strážcovia verejných financií z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vidia v týchto plánoch vážnu hrozbu. Martin Šuster z RRZ upozorňuje, že akékoľvek zastropovanie dôchodkového veku bez adekvátnej finančnej kompenzácie zhorší dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Podľa odborných prepočtov by sa deficit prehĺbil o približne jedno percento hrubého domáceho produktu. Šuster zdôrazňuje, že situácia je dnes oveľa horšia ako v roku 2018, keď sa o strope rozhodovalo prvýkrát. Vtedy boli verejné financie v relatívne dobrej kondícii, no dnes sa Slovensko borí s vysokými deficitmi a narastajúcim dlhom. „Pre verejné financie, ale aj pre perspektívu ekonomického rastu na Slovensku by to bolo devastačné. Dnes je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti tesne pod piatimi percentami a deficity verejných financií boli tri roky po sebe cez päť percent. Dodatočná záťaž by nás znovu posunula do vysokého rizika,“ vysvetľuje Šuster.
Analytici RRZ pripomínajú, že ak by štát chcel neutralizovať negatívny vplyv stropu na rozpočet, musel by okamžite zvýšiť sociálne odvody o tri percentuálne body. Ak by sa k tomuto kroku pristúpilo neskôr, zvýšenie by muselo byť až o osem bodov. To by však viedlo k totálnej strate konkurencieschopnosti slovenského trhu práce, keďže už dnes je daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku výrazne nad priemerom Európskej únie.
Ste za zavedenie dôchodkového stropu do 65-ky?
Šuster navyše upozorňuje na demografickú krízu. Počet ľudí v produktívnom veku na Slovensku klesá a skoršie odchody do dôchodku by tento trend len urýchlili. Trh práce už teraz pociťuje nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, od učiteľov až po lekárov. Systematické posielanie skúsených pracovníkov do penzie skôr by mohlo spôsobiť kolaps v hlavných sektoroch štátu.
Mýtus o nekonečnej práci a realita dožitia v zdraví
Jedným z argumentov pre zavedenie stropu je obava, že ľudia budú musieť pracovať až do smrti. Odborníci z RRZ však toto tvrdenie označujú za neopodstatnené strašenie. Súčasný dôchodkový automat je nastavený tak, aby reflektoval predlžujúcu sa dĺžku života. Zmyslom systému je zabezpečiť, aby každý človek strávil na dôchodku v priemere 20 až 21 rokov. Ak sa dožívame vyššieho veku, logicky sa posúva aj hranica odchodu do penzie, aby systém zostal vyvážený.
„Jednoducho strašenie nejakým enormne vysokým dôchodkovým vekom je úplne neopodstatnené a zároveň veľmi nezodpovedné. Len ak budeme žiť dlhšie – a to nevyhnutne znamená, že budeme aj zdravší a v lepšej kondícii – len vtedy sa bude zvyšovať dôchodkový vek. Ak by naša zdravotná situácia zostala rovnaká ako teraz, nebude rásť ani dôchodkový vek,“ pripomína Martin Šuster.
Podľa aktuálnych prognóz dosiahne Slovensko dôchodkový vek 65 rokov až okolo roku 2040. To sa bude týkať ľudí narodených v roku 1975 a mladších. Dnešní dvadsiatnici, ktorí práve vstupujú na trh práce, môžu očakávať odchod do dôchodku okolo veku 67 až 68 rokov, no v tom čase bude dĺžka života pravdepodobne oveľa vyššia ako dnes. Zastropovanie veku by podľa RRZ viedlo k tomu, že už o tridsať rokov by na 100 pracujúcich pripadalo až 65 dôchodcov. V súčasnosti je tento pomer na úrovni 38 percent. Udržanie fixného stropu pri klesajúcom počte detí a starnúcej populácii je matematicky nerealizovateľné bez toho, aby dramaticky klesla výška samotných dôchodkov alebo aby štát drasticky nezvýšil dane všetkým ostatným.
Česká inšpirácia
Slovensko sa pri svojich úvahách o dôchodkoch často pozerá na západ k svojim susedom. V Českej republike sa momentálne odohráva podobný súboj o dôchodkovú reformu. Český minister práce Aleš Juchelka prišiel s návrhom na zastropovanie veku na 65 rokoch a výrazné zvýšenie valorizácie penzií. Tento krok má seniorom priniesť viac peňazí už od januára budúceho roka, no česká opozícia aj experti varujú pred obrovskou dierou v rozpočte. Odhaduje sa, že navrhované opatrenia by zaťažili štátnu pokladnicu u našich susedov sumou až 127 miliárd korún ročne.
Ekonóm Filip Pertold z českého think-tanku IDEA uviedol pre české Aktuality, že na takéto štedré dôchodky jednoducho nebude v rozpočte dosť peňazí. Riešením bude buď ďalšie zadlžovanie krajiny, alebo zvyšovanie daní, čo v konečnom dôsledku zaplatia mladšie generácie. Exminister Marian Jurečka navyše pripomína, že peniaze budú čoskoro chýbať inde – v systéme sociálnej starostlivosti.
Do roku 2035 sa v Česku výrazne zvýši počet ľudí starších ako 85 rokov, pre ktorých bude potrebné vybudovať tisíce nových lôžok v domovoch seniorov. „Chápem, že ľudia chcú vyššie dôchodky. Ale kvalita života seniorov bude za osem rokov závisieť najmä od toho, či sa o nich bude mať kto postarať,“ uviedol Jurečka k situácii v Česku. Podobná dilema čaká aj Slovensko, kde infraštruktúra pre seniorov dlhodobo nestíha pokrývať dopyt.
Záväzky voči Bruselu
Okrem ekonomických a demografických prekážok stojí slovenskej vláde v ceste aj medzinárodný záväzok. Predchádzajúca vláda v rámci Plánu obnovy a odolnosti súhlasila s opatreniami na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, medzi ktoré patrilo aj znovuzavedenie dôchodkového automatu. Ak by súčasná vláda tento mechanizmus zrušila a opäť zaviedla paušálny strop, Slovensko riskuje, že Európska komisia pozastaví vyplácanie miliárd eur určených na obnovu krajiny.
Minister Tomáš v diskusii priznal, že táto téma je predmetom intenzívnej komunikácie s Bruselom. Vláda sa snaží nájsť cestu, ako splniť svoj politický sľub a zároveň neohroziť prísun európskych peňazí. Cestou by mohlo byť spomínané selektívne zastropovanie len pre určité profesie, čo však otvára ďalšiu Pandorinu skrinku.