Energetická kríza naberá na sile a trhy s plynom a ropou zažívajú jednu z najväčších kríz za posledných 50 rokov. Útoky na infraštruktúru v Perzskom zálive ženú ceny energií nahor. Tie sa už blížia k nebezpečnej hranici, ktorej prekročenie môže uvrhnúť svetovú ekonomiku do recesie, varujú analytici. Aj keby sa vojna s Iránom skončila zajtra, škody sú už teraz tak rozsiahle, že ich následky bude svet cítiť roky.
Izraelský útok zapálil iránske plynové pole Južný Pars
Video
Na záberoch, ktoré v stredu 18. marca 2026 zachytil očitý svedok po izraelskom leteckom útoku, bolo vidieť dym a oheň v blízkosti iránskeho plynového poľa Južný Pars. / Zdroj: Reuters
Americký prezident Donald Trump nariadil odložiť všetky útoky proti iránskym elektrárňam a energetickej infraštruktúre do konca tohto týždňa. Táto správa je pre energetické trhy v posledných týždňoch jednou z mála pozitívnych, ceny ropy po tomto vyhlásení zaznamenali prudký pokles – o takmer 10 percent pod hranicu 102 USD za barel. Ako dlho však pozitívna nálada na trhoch vydrží, je otázne.
Z opačnej strany totiž prichádzajú správy, ktoré môžu ceny čierneho zlata vytlačiť opäť hore. Rada obrany Iránu pohrozila, že nechá rozmiestniť námorné míny v celom Perzskom zálive, ak sa nepriateľ pokúsi podniknúť pozemnú inváziu do krajiny. „V takomto prípade sa celý Perzský záliv na dlhú dobu ocitne v situácii podobnej tej v Hormuzskom prielive,“ upozornila rada.
Expert varuje: Plyn z Kataru môže chýbať roky
Video
Kríza na Blízkom východe vyzerá stále dramatickejšie. Ak sa to nezastaví, hrozí zdraženie všetkého, varuje energetický expert agentúry Reuters Dmitrij Ždannikov. / Zdroj: Reuters
Najhoršia kríza za 50 rokov
Pred následkami zhoršenia situácie na Blízkom východe už varovalaj šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol. Súčasná energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe podľa neho predstavuje pre svetovú ekonomiku „vážnu hrozbu“ a „žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne“. „Táto kríza, ak vezmeme do úvahy momentálnu situáciu, predstavuje dve ropné krízy zo 70. rokov a plynovú krízu (po útoku Ruska na Ukrajinu) dokopy,“ cituje vyjadrenie šéfa IEA agentúra AFP.
„Svetová ekonomika čelí momentálne skutočne vážnej hrozbe a ja naozaj dúfam, že tento problém sa podarí vyriešiť čo najskôr. Ak by táto kríza pokračovala ďalej, žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ dodal Birol. Podľa neho bolo pritom už doteraz „vážne alebo veľmi vážne poškodených minimálne 40 energetických zariadení naprieč regiónom“, takže ani v prípade ukončenia konfliktu sa pôvodné dodávky energií nepodarí tak skoro obnoviť.
K podobným záverom prišli aj novinári denníka New York Times. Ich najčerstvejšia analýza ukázala, že odkedy Spojené štáty a Izrael začali bombardovať Irán, bolo poškodených najmenej 39 ropných rafinérií, plynových polí a ďalších energetických zariadení v deviatich krajinách. Niektoré z nich zasiahli drony, pričom viaceré objekty boli napadnuté opakovane.
Podľa zistení The NY Times bolo iba v priebehu minulého týždňa poškodených najmenej desať objektov vrátane energetického uzla v Katare a rafinérií v Kuvajte, Saudskej Arábii a Izraeli. Tieto útoky spôsobili prudký rast cien ropy a zemného plynu, keďže obchodníci sa obávali, že veľká časť energetických zdrojov v Perzskom zálive môže zostať dočasne „uväznená“ bez možnosti exportu – možno aj na niekoľko mesiacov.
Drahá ropa znamená recesiu
Cena ropy Brent, ktorá slúži ako medzinárodný benchmark, minulý týždeň dosiahla nový vrchol a prekročila 119 dolárov za barel, no následne klesla, najmä po Trumpových vyhláseniach. Aktuálne ceny za barel ropy značky Brent sa pohybujú na úrovni okolo 100 dolárov. Pred začiatkom vojny 28. februára bola cena suroviny pod 73 dolármi za barel, pričom už vtedy odrážala riziko konfliktu.
Ako už informovala Pravda, ak ceny ropy zostanú na vysokých úrovniach dlhší čas, môže to spomaliť rast svetovej ekonomiky a zvýšiť infláciu v mnohých krajinách. Podľa analýzy Deutsche Bank sa globálne riziko zvyšuje vtedy, keď cena ropy vzrastie aspoň o 50 percent a tieto úrovne sa udržia niekoľko mesiacov.
Ďalším rizikovým faktorom môže byť prísnejšia reakcia centrálnych bánk. Ak sa ekonomika už spomaľuje, prudký rast cien ropy ju môže uvrhnúť do recesie – podobne ako po vojne v Perzskom zálive v roku 1990. Podľa energetických analytikov sa dopyt po rope začína oslabovať pri cenách približne medzi 110 a 120 dolármi za barel. Hoci nejde o katastrofický scenár, dlhodobé udržanie cien na tejto úrovni by ekonomike spôsobilo škody.
Čítajte viac Ropa prudko zdražuje a svet sa obáva najhoršieho. Aramco varuje pred katastrofou pre globálnu ekonomiku Aj napriek varovaniam ekonómov obe strany americko-iránskeho konfliktu čoraz viac vnímajú energetiku ako mimoriadne účinný cieľ – taký, ktorý dokáže spôsobiť nepriateľovi vážne ekonomické škody. Otázkou už nie je len to, kedy Irán uvoľní svoju prísnu kontrolu nad Hormuzským prielivom. Rovnako dôležité je, ako dlho potrvajú opravy potrebné na obnovu ťažby a spracovania ropy a zemného plynu.
Terminály sa neopravia zo dňa na deň
Medzi zraniteľné miesta patria exportné terminály, cez ktoré Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia smerujú ropu, aby sa vyhli Hormuzskému prielivu. „Útoky na infraštruktúru nie je jednoduché rýchlo zvrátiť,“ zdôraznil pre New York Times Clayton Seigle, odborník na energetiku z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.
Hoci najväčšia pozornosť sa sústreďuje na ropu, analytici vyjadrujú osobitné obavy z poškodenia najväčšieho exportného terminálu skvapalneného zemného plynu na svete – Ras Laffan na pobreží Kataru. Toto rozsiahle zariadenie, ktoré prevádzkuje štátna spoločnosť QatarEnergy, ochladzuje zemný plyn na kvapalinu, ktorú je možné nakladať na tankery a prepravovať. Katar však už počas tretieho dňa vojny oznámil zastavenie produkcie skvapalneného plynu z dôvodu útokov.
Čítajte viac Expert varuje: Ak sa konflikt zázrakom nezastaví, prudko zdražie všetko na svete. Plyn z Kuvajtu môže chýbať roky Útoky spred niekoľkých dní spôsobili ďalšie škody a podľa QatarEnergy vyradili až 17 percent exportnej kapacity skvapalneného plynu. Opravy by mohli trvať až päť rokov. V podstate to znamená, že aj keby sa vojna skončila o pár týždňov alebo mesiacov, jej dôsledky bude celý energetický trh pociťovať ešte roky.
Tento typ paliva, využívaný na výrobu elektriny a vykurovanie domácností, nemá jednoduchú náhradu. Navyše, ostatné krajiny disponujú len obmedzenými rezervnými kapacitami. Zatiaľ čo Európa rieši najmä ropnú krízu, významná časť Ázie – najmä India a Pakistan – už niekoľko týždňov čelí tej plynovej.
India získava približne 60 percent dodávok plynu zo Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Kataru a Saudskej Arábie. V dôsledku vojny na Blízkom východe už niekoľko týždňov čelí jeho vážnemu nedostatku. Zásoby sa rýchlo znižujú a Naí Dillí nemá veľké rezervy. Vláda preto povolila používanie viac znečisťujúcich palív, ako sú uhlie, drevo či petrolej, na varenie.
Čítajte viac Plyn z Perzského zálivu sa zastavil. V južnej Ázii vlády zatvárajú školy a obmedzujú spotrebu, v Indii hrozia problémy aj krematóriám V Pakistane vláda zatvorila školy do konca mesiaca, všetku univerzitnú výučbu presunula do online režimu a pre väčšinu štátnych úradov zaviedla štvordňový pracovný týždeň. Zároveň zvýšila ceny benzínu o 20 percent. V Bangladéši vláda nariadila štátnym závodom na výrobu hnojív prerušiť výrobu na 15 dní a presmerovať dostupný plyn do elektrární, aby sa zabránilo rozsiahlym výpadkom elektriny.
Ak obnova plynovej infraštruktúry v Katare naozaj potrvá roky, k určitým opatreniam by pravdepodobne musela pristúpiť aj Európa. Európska únia je najväčším dovozcom LNG na svete a Katar je druhým najväčším dodávateľom tohto paliva. LNG z Kataru tvorí približne 10 percent celkového dovozu plynu do EÚ.