Najskôr ukradnú tovar v obchodnom centre, potom ho odnesú do záložne a za peniaze si niekedy aj priamo pred ňou kúpia od dílera drogy. Za sebou nechávajú len stopy v okolí – čipy z kradnutých vecí a injekčné striekačky. Aj takto vyzerá realita v okolí záložne v bratislavskom Ružinove, no aj v ďalších častiach. Magistrát chce problém riešiť ich reguláciou a od štátu žiada, aby im dal väčšie kompetencie.
Hlavné mesto chce zakročiť proti záložniam
Video
Zdroj: Pravda
Primátor hlavného mesta Matúš Vallo pripísal v minulosti rozmach drogovej scény novele Trestného zákona. So zástupcami samospráv sa pre narastajúcu majetkovú kriminalitu, ktorá po schválení legislatívy nastala, obrátili na ministerstvo spravodlivosti aj generálnu prokuratúru. Napokon aj autori novely po čoraz viac neúnosnejšej situácii uznali, že vymazať pravidlo „trikrát a dosť“ nebol najlepší nápad a vrátili ho späť.
Zvýšenú kriminalitu, ktorá súvisela aj so zvýšením hranice, oddeľujúcej priestupok od trestného činu na 700 eur, pociťovali po zmene trestných kódexov vo veľkom obyvatelia, ktorým mizli z pivníc bicykle a kolobežky. Okrem nich aj predajcovia v prevádzkach. Od potravín až po ručne robené výrobky, niektorí zažili dokonca aj agresívne správanie či útoky.
Niekoľkomesačný výpadok spôsobil podľa Valla nárast krádeží, za ktorými nasledujú drogové trestné činy. Zmena správania bola po uvoľnení zákona viditeľná aj na tovare, ktorý v záložniach končil. Kým v minulosti bola v kurze najmä keramika, po trestnej novele sa vo výkladoch začali objavovať bicykle či mobily.
Drogy v okolí záložní
Samosprávy sa teraz obracajú na štát znova, no s tým rozdielom, že žiadajú sprísniť reguláciu záložní. Upozorňujú, že priťahujú kriminalitu v území a zhoršujú ľuďom kvalitu života. „Pripravených máme viacero konkrétnych riešení týkajúcich sa prevádzky záložní. Ich presadenie si však vyžaduje aj legislatívne zmeny, preto sa opätovne obraciame na štát s výzvou, aby sa k ich realizácii pristúpilo čím skôr. Lebo ak toto štát neurobí, komunity žijúce v okolí záložní budú trpieť ďalej,” poukázal Vallo.
Upozornil tiež, že o záložniach chýba aj množstvo informácií. Samosprávy preto navrhujú, aby prevádzky mali jasnú vlastnícku štruktúru. Mali by tiež podľa nich identifikovať a evidovať tovar pri vykupovaní aj údaje o predávajúcom. Návrh by mal zamedziť aj úžerníctvu. Okrem zásahov voči záložniam žiadajú o silnejšie kompetencie obcí a miest, ktoré by mohli regulovať umiestnenie, či dokonca ich zrušenie.
Vallo vyzýva vládu, aby pomohla znížiť nárast kriminality v hlavnom meste
Video
Zdroj: tasr
500 bytov
Príkladom problematickej prevádzky je záložňa v lokalite 500 bytov, no podobné problémy eviduje hlavné mesto aj inde. Samospráva už voči nej zaviedla medzičasom konkrétne opatrenia – zintenzívnilo sa hliadkovanie polície, zlepšilo osvetlenie, urobili sa zmeny v doprave a kontrolujú sa aj miesta pre taxíky, keďže ich díleri zneužívali.
Problém s dílovaním drog a drobnou kriminalitou začal byť podľa starostu mestskej časti Ružinov Martina Chrena viac vypuklý po tom, čo sa podarilo vyriešiť situáciu v budove Pentagonu. Díleri a drogovo závislí ľudia sa z okrajovej mestskej časti podľa neho rozptýlili do širšieho územia, väčšinou do Ružinova vo Vlčom hrdle a 500 bytoch. „Neexistuje iný biznis, kde prinesiete kradnutý tovar a dajú vám zaň peniaze. Voláme po regulácii,“ povedal Chren.
Obce a mestá podľa neho však nežiadajú finančné prostriedky, ale možnosti na reguláciu záložní. „Ak sa pozrieme na spoločnosti poskytujúce napríklad rýchle pôžičky alebo na herne, tento typ biznisu je na Slovensku regulovaný. Je to úplne normálna a bežná vec, že sa takýto biznis reguluje. Každý, kto ide do herne sa musí preukázať občianskym preukazom. Podobne v záložniach, ak niekto preberá tovar, by mal mať zodpovednosť za jeho legálny pôvod,“ priblížil Chren.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
záložne, Bratislava Vedenie Bratislavy hovorí, že záložne by mali mať transparentnú vlastnícku štruktúru.
Fetujú pred očami miestnych
Problém potvrdil aj zástupca obyvateľov danej lokality. „Každý deň vidíme ten istý scenár. Ľudia prichádzajú s rôznym tovarom, ktorý často ešte obsahuje bezpečnostné prvky proti odcudzeniu. Po speňažení už o pár metrov ďalej čaká predajca drog. A po rýchlej výmene dochádza k aplikácii drog, často priamo pri našich domoch. Zostáva tu nebezpečný odpad a ľudia pod vplyvom drog priamo v priestore, kde žijeme,“ uviedol Ján Sabo, ktorý žije v štvrti 500 bytov.
K rovnakým scenárom však podľa neho nedochádza len raz. „Toto sa deje denne, pred očami obyvateľov, v lokalite plnej rodín s malými deťmi. Ľudia sa často boja prejsť popri vlastnom dome. Jednoducho to má veľmi konkrétny dosah na kvalitu nášho života,“ uviedol.
Zdrogovaných radšej nechajú kradnúť
Bezpečne sa v okolí obchodného centra necítia ani predajcovia. Ako Pravde opísala pracovníčka prevádzky s oblečením Kristína, skupiny zlodejov sa vyskytujú menej a prevládajú skôr jednotlivci. „Predtým to bolo oveľa horšie, keď prišli šiesti až ôsmi a vyhrážali sa nám násilím,“ priblížila.
V predajni, kde Kristína pracuje, zažili aj zlodejov pod vplyvom drog. „Vtedy toho človeka necháme, nech kradne. Chránime si svoju vlastnú bezpečnosť. Niekoľkokrát sa stalo, že pri východe z obchodného centra bolo cítiť marihuanu. Okolo nákupného centra Nivy sú stále podozriví ľudia a zlodeji. Skôr ráno, počas dňa aj neskoro večer. Človek sa naozaj necíti bezpečne, keď sú všade naokolo takíto ľudia,“ dodala.