Život
TASR, dnes 10:23
Zábery so sviečkovej manifestácie 25. marca 1988. Foto: archív TASRBratislava 25. marca (TASR) – Pred 38 rokmi sa v Bratislave konalo verejné zhromaždenie známe ako Sviečková manifestácia. Do novodobých dejín Slovenska sa zapísala ako jedna z najväčších demonštrácií proti totalitnému komunistickému režimu v bývalom Československu.
Pokojné zhromaždenie prevažne veriacich ľudí, proti ktorým násilne zakročili bezpečnostné zložky, zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Tí požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a takisto dodržiavanie ľudských práv, čím pôvodne náboženské podujatie získalo aj širší občiansky rozmer.
Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, bola predzvesťou Nežnej revolúcie z novembra 1989, ktorá už priamo viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky.
Zábery so sviečkovej manifestácie 25. marca 1988. Foto: archív TASR
Úvahy o zorganizovaní manifestácie sa rodili už v novembri 1987, keď sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu v Československej socialistickej republike (ČSSR). Petičnú iniciatívu podporil aj podpredseda Svetového kongresu Slovákov (SKS) a hokejista Marián Šťastný, ktorý sa považuje za iniciátora myšlienky Sviečkovej manifestácie.
Bývalý kanonier Slovana Bratislava, československej reprezentácie a po emigrácii do Kanady aj tímov NHL Quebec Nordiques a Toronto Maple Leafs sa začiatkom roka 1988 spojil s vtedajším predsedom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Pavlom Arnoldom a s bratom Jána Čarnogurského Pavlom, ktorý v tom čase pôsobil v Kanade. Výsledkom ich stretnutia bol list adresovaný Jánovi Čarnogurskému o pláne pripraviť nenásilný protest v Bratislave.
List preniesla zo Švajčiarska do Bratislavy Šťastného svokra Valéria Malinovská vo futre svojho klobúka. Šťastného plán bol, že manifestácie sa budú okrem Bratislavy konať aj v iných európskych mestách pred zastupiteľskými úradmi ČSSR. Napokon sa okrem Bratislavy demonštrácia uskutočnila len v Ríme.
Šťastného nápad si osvojili aktivisti tajnej cirkvi a začali s prípravami bratislavskej manifestácie. Medzi hlavných organizátorov patrili František Mikloško, Ján Čarnogurský, biskup Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Rudolf Fiby a ďalší členovia katolíckeho disentu.
Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady však zhromaždenie zakázali a bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR vyhlásili dokonca mimoriadnu bezpečnostnú situáciu.
Na archívnej snímke rekonštrukcia policajného zásahu proti Sviečkovej manifestácii 1988 s dobovými autami a v dobových kostýmoch. Foto: TASR Marko Erd
Bezpečnostné orgány veriacich vystavovali aj tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách. Študenti dostali pokyn odcestovať z Bratislavy na víkend domov. Aj duchovní, organizovaní v združení Pacem in terris, vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Verejná bezpečnosť (VB) pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra Bratislavy. Zadržali aj viacerých organizátorov, napríklad Mikloška či biskupa Korca.
Aj napriek opatreniam štátnej moci sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 na Veľký piatok o 18.00 h zhromaždili tisícky prevažne veriacich ľudí. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa začali modliť a zapaľovať sviečky.
Na Hviezdoslavovo námestie dorazili aj bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane vtedajšieho ministra kultúry a básnika Miroslava Válka sledovali zásah proti účastníkom pokojnej demonštrácie z hotela Carlton.
Príslušníci VB napokon zasiahli, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili aj vodné delá. „Kropiť, kropiť“ znel povel pre policajtov, ktorí obsluhovali vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia.
V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR.
Význam Sviečkovej manifestácie ako vystúpenia občanov proti totalitnému režimu sa odzrkadlil aj v dobovej publicistike. Už tri mesiace po demonštrácii vyšla v Rakúsku pod gesciou Alice Frühwaldovej kniha Bratislavský veľký piatok s podtitulom Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988.
Ani iniciátor myšlienky Sviečkovej manifestácie Šťastný si nebol istý, ako sa akcia v Bratislave uskutoční a aký bude mať priebeh a medzinárodný dosah. V tom čase bol v torontskom hoteli, kde sa aj s ďalšími spolupracovníkmi pripravoval na pohreb Štefana Romana, bývalého predsedu SKS.
Šťastného zásluhy v boji proti totalitnému režimu ocenil 13. novembra 2016 Ústav pamäti národa tým, že mu udelil cenu Statočný v našej pamäti a našom srdci – mimoriadne ocenenie za odpor voči jednému z totalitných režimov v 20. storočí na Slovensku.
Komentáre
Nahlásiť chybu v článku
Občas sa niekde objaví nejaká chybná informácia, preklep, či nesprávna interpretácia. Budeme radi, ak nás na túto chybu cez tento formulár upozorníte, aby sme ju mohli čo najskôr opraviť. Redakcia Webmagazín
Poslať článok emailom
Obsah správy:
Ahoj,
pozri si tento zaujímavý článok: https://webmagazin.teraz.sk/zivot/svieckova-manifestacia-sa-pripomina/19744-clanok.html