Ideológia sa v spoločnosti presadzuje mnohorakými spôsobmi. Asi najviac je vidieť v predvolebných kampaniach, ale aj pravidelné televízne debaty dávajú priestor ideologickým konfliktom.
Tomáš Imrich Profant, politológ, FMV EU
24.03.2026 12:00
Menej zrejmé oblasti, v ktorých sa dá stretnúť s ideológiou, sú vzdelávanie, časť mimovládneho sektora a kultúra. O vzťahu medzi politikou a umením už bolo povedané mnoho, nie sú to však len umelci, ktorí svojou tvorbou nebadane prispievajú k šíreniu rôznych ideológií.
Okrem kultúrnych inštitúcií zodpovedných za výber umelcov, ktorých podporia, nemajú od ideológií ďaleko ani knižnice. Zdanlivo neutrálny nástroj vzdelávania dokáže prispieť k podpore jednej či druhej strany drobnými každodennými rozhodnutiami.
Príkladom môže byť knižnica na Záhrebskej. Podobne ako mnohé iné, aj táto prezentuje zvolené knižné novinky na výstavke tak, aby boli vidieť spredu, na rozdiel od ostatných kníh ukazujúcich čitateľom svoj chrbát. Na tejto praxi nie je nič problematické až do momentu, keď sa pozrieme bližšie na to, aké konkrétne knihy sú práve vystavené.
Nájdeme tam tituly, o ktorých sa dá povedať, že sú z jedného ideologického súdka: ilustrovaný životopis Václava Havla, rozhovor so Zuzanou Čaputovou, Stručné dejiny Ruska vydané Denníkom N, texty Milana Šimečku staršieho a vo vzťahu k „druhej strane“ Fico posadnutý pomstou od šéfredaktora aktualít Petra Bárdyho.
Je pravdepodobné, že výsledok je zhodou okolností a nedávno boli vydané práve tieto knihy (hoci niektoré vyšli ešte v rokoch 2022 a 2023). Pochybujem, že by zamestnanci knižnice mali za cieľ presadzovať konkrétnu ideológiu v spoločnosti. Filozofia nás učí, že ľudia sú často nevedomými nositeľmi ideológií a ich činy obvykle nemávajú ideologické zámery. Podstatný pre spoločnosť je však dosah týchto činov.
Druhá vec je, že knižnice sú verejnými priestormi, a preto by mohli rešpektovať ideologickú rôznorodosť spoločnosti. Ako sa píše v prvom článku Všeobecných ustanovení Staromestskej knižnice, „poslaním knižnice je uspokojovať kultúrne, vzdelávacie a informačné potreby všetkých občanov“. Teda nielen fanúšikov Havla, Čaputovej a Šimečku.
Táto drobná kritika ideologickej jednostrannosti jednej konkrétnej knižničnej výstavky je podstatná aj kvôli toľko omieľanému financovaniu kultúry. Knižnica na Záhrebskej je krásne zrekonštruovaná a pobyt v nej príjemne upokojujúci. Ako sa tam však má cítiť človek s odlišným ideologickým cítením? A čo si pomyslí o vláde, ktorá svojou kultúrnou politikou finančne podporuje opačný ideologický prúd?
Údajná prebiehajúca likvidácia kultúry, ktorá sa vyznačuje najmä tým, že neponúka umeleckú náhradu, je v prvom rade finančná. Umelci môžu naďalej robiť, čo ich baví, len už na to nedostanú grant. Bolo by dobré, ak by knižnice boli naďalej podporované štátom. A bolo by tiež dobré, ak by sa usilovali nebyť ideologicky jednostranné. V opačnom prípade môžu niektorí občania nadobudnúť pocit, že škrty v kultúre sú oprávnené.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.